Pestovanie Hlivy Ustricovej

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je jedna z najznámejších a tiež najviac pestovaných drevokazných húb na Slovensku. Jej obľuba u konzumentov je veľká, najmä pre jej arómu a blahodárne účinky, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu. Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Patrí medzi najčastejšie pestované huby, pretože jej kultivácia je dostupná, praktická a vhodná aj pre bežné domáce podmienky.

Charakteristika a Zdravotné Benefity Hlivy Ustricovej

Plodnice hlivy ustricovej vyrastajú strechovito nad sebou v trsoch. Klobúk má v priemere 5-20 cm, je mäsitý, svetlohnedý, hnedý až hnedosivej farby. Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Je bohatá na bielkoviny (až 25%), vlákninu, vitamíny a minerály, a má priaznivé účinky na zdravie.

Obsahuje antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a zníženiu rizika vzniku rôznych chorôb, vrátane srdcových ochorení a rakoviny. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. „zlého“ LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou. S nízkou energetickou hodnotou je dokonca vhodná aj pri chudnutí. Huby vďaka obsahu vitamínov B2, B3 a B5 navyše posilňujú kosti, imunitný systém a obsahujú pre telo dôležité látky ako železo, zinok, meď či selén.

Všeobecné Podmienky pre Pestovanie

Ideálne prostredie

Miestnosť, v ktorej plánujete pestovať hlivu ustricovú, by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu a stabilnú teplotu v rozmedzí 8 - 18 °C. Mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (možno nahradiť umelým osvetlením), keďže hliva nedokáže rásť v úplnej tme, no neznáša priame slnečné svetlo. Pri tvorbe plodníc jej vyhovuje chladnejšie prostredie. Povrchy v miestnosti by mali byť ľahko umývateľné (napr. keramická dlažba, leštený betón) bez dreva alebo iných drsných povrchov, kde by sa mohli usádzať spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov. Najčastejšie sa na pestovanie hlivy používajú pivnice či garáže s oknom a prirodzeným svetlom.

Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), v tom prípade je však nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie.

Hygiena prostredia

Aby sa predišlo kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, je nevyhnutné miestnosť na pestovanie hlivy ustricovej dôkladne vyčistiť. Odporúča sa saponátom vyčistiť podlahu a keramické obklady, a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu. Všetky operácie po sterilizácii substrátu by sa mali vykonávať v čistej miestnosti s vydenzifikovanými povrchmi, inak by vynaložená práca mohla vyjsť nazmar.

Metódy Pestovania Hlivy Ustricovej

Pestovať hlivu ustricovú je možné rôznymi spôsobmi, ktoré sa delia na extenzívne a intenzívne, prípadne špecifické metódy ako pestovanie na kávovej usadenine. Výťažnosť hlivy dosahuje 10 - 30 % hmotnosti substrátu.

Extenzívne Pestovanie na Drevnom Substráte

Extenzívne pestovanie je jednoduchý spôsob, ktorý využíva prirodzený životný princíp hlivy ako drevného parazita. Výhodou je dlhodobé plodenie (2-3 a viac rokov), dekoratívnosť húb v záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode, a vonkajšie podmienky môžu spôsobiť zníženú kvalitu plodníc.

Výber vhodného dreva

Pre pestovanie hlivy sú najvhodnejšími drevinami orech, buk, topoľ, osika a breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny (s výnimkou čerešne). Problémy by mohol spôsobovať aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.

Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, maximálne pár mesiacov po výrube, ideálne koncom zimy. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Kmene sa narežú na dĺžku 20 - 50 cm; kratšie kmene prerastú podhubím skôr, ale musia byť osadené do vlhších miest. Kmene by mali mať kôru.

Metódy očkovania dreva

Existuje viacero spôsobov, ako naočkovať pník, pričom podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Neočkuje sa do vyschnutého, starého, chorého dreva ani do čerstvo zrezaných stromov, z ktorých tečie miazga, pretože tá bráni rastu plesní.

1. Kolíčková metóda: Do dreva sa rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory s priemerom približne 8 mm, ktoré by mali byť o 3 až 5 mm dlhšie ako dĺžka dreveného kolíka. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom (postačí aj ten z obyčajnej sviečky).
2. Očkovanie klátov v zemi: Možno očkovať aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. Očkujú sa korene, z ktorých sa opatrne odstráni kôra a sadba sa zahrnie hlinou. Sadbou sa tiež očkuje na rezných plochách pňov, prípadne do zárezov (kmeň narezaný motorovou pílou do 1/3) alebo otvorov s priemerom 12 - 15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa. Po naočkovaní sa otvory zalejú parafínom alebo štepárskym voskom, zárezy sa prekryjú štepárskou páskou, aby sadba nevysychala.
3. Zrnitá sadba na rezných plochách: Klátiky s dĺžkou 20-30 cm sa narežú zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm. Klátiky sa podhubím očkujú tak, že na ich hornú reznú plochu sa položí asi 1 cm hrubý kotúčik narezanej sadby a priloží sa naň ďalší klátik. Postupuje sa do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika sa naočkuje podobne, prekryje a konce sa priklincujú asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik sa môže spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.

Prerastanie a umiestnenie

Naočkované klátiky sa vložia do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže to byť uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste (napríklad v pivnici, v tieni stromov alebo chaty). Klátiky sa môžu vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky sa občas pokropia vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Naočkované drevo nesmie zostať na priamom slnku.

Naočkovaný klátik sa môže zakopať do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha sa môžu občas poliať.

Plodenie a zber

Prvú úrodu zvyčajne očakávajte nasledujúci rok po naočkovaní. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Klátiky by sa mali uchovávať v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 °C. Kultúra najviac plodí, keď rastú huby v prírode. Takto pripravené kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy aj po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkovo rodia 3 až 4 roky. Po tomto období sa rozložené kmene môžu skompostovať.

Intenzívne Pestovanie na Substráte vo Vreciach

Intenzívnym spôsobom sa hliva pestuje na slame alebo iných lignocelulózových materiáloch vo vreciach. Táto metóda je obľúbená najmä pre svoju jednoduchosť, dostupnosť materiálov a možnosť dopestovať si čerstvé huby bez potreby záhrady.

Výber a príprava substrátu

Hliva ustricová sa pestuje na širokom spektre substrátov bohatých na celulózu a lignín, ako sú slama, piliny z listnatých drevín, posekané konáriky, šúpolie, seno, suché lístie, kartón alebo kávový odpad. Substrát by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Je dôležitá aj frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný; napríklad slama by mala byť nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku.

Substrát sa najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamenné balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú, a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň sa to zopakuje. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie.

Pokiaľ ide o piliny z ihličnatého dreva, nemalo by to mať žiadny škodlivý vplyv. Maximálne sa môže stať, že živice obsiahnuté v dreve ihličnanov mierne obmedzia rast mycélia, keďže hliva v prírode rastie na listnáčoch.

Sterilizácia substrátu

Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním sterilizovať (pasterizovať). Substrát sa vloží do nádoby s vodou tak, aby bol celý ponorený, voda sa zohreje na 80 až 85 °C a táto teplota sa udržuje cca 30 minút. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môže sa zaťažiť mriežkou alebo sitkom.

Odkvapkanie a chladenie

Po pasterizácii je potrebné substrát nechať odtiecť od prebytočnej vody. Keď sa substrát stlačí v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek. Následne sa substrát nechá vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie sa môže urýchliť rozhrnutím na čistom, vydenzifikovanom povrchu). Po vychladnutí sa môže do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca 5% z objemu substrátu.

Očkovanie a vkladanie do vriec

Pripravený substrát sa naočkuje hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie sadby znamená, že sa rovnomerne premieša s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak sa pridá viac sadby, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši. Vychladnutá slama sa premieša so sadbou a všetko sa vráti naspäť do vreca a stlačí rukou. Vrece sa opäť uzavrie špagátom. Jedným litrom sadby sa naočkuje asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) - t.j. asi dve vrecia s priemerom 30 cm a výškou 70 cm. Sadbu sa neodporúča kupovať príliš dopredu, skladovanie by nemalo presiahnuť 3 mesiace.

Po zaočkovaní sadbou sa substrát vloží do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého sa môže vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých sa substrát dôsledne utlačí. Vrecká sa uzavrú šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobia sa do nich dierky s priemerom 1-2 cm, ktoré sa rozmiestnia cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Pevné a priehľadné vrecká sú ideálne, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko sa môže odstrániť z inkubačnej miestnosti.

Inkubačná fáza

Inkubačné obdobie (od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C, vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú možno udržiavať poprašovaním miestnosti vodou, a dostatočné vetranie. V tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je však vhodné, aby na vrecia svietilo priame slnko. Ak je v miestnosti teplota nižšia ako 15°C a je naočkovaných viac vriec, môžu sa uložiť k sebe a prikryť, aby sa udržala teplota. Treba kontrolovať, aby teplota nepresiahla 30 °C, pretože podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27 °C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote prerastie za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie. Prerastený substrát spoznáte podľa rovnomerne zbeleného povrchu.

Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie. Vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny, čo je pre hubu signál na tvorbu plodníc.

Tvorba plodníc

Tvorbu plodníc možno podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simulácia chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie).

Po schladení sa vrecia prenesú späť do miestnosti. Fólia vriec sa nareže rezmi s dĺžkou asi 1 - 2 cm a v množstve 10 - 20 rezov na jednom vreci. Je možné plniť substrát do vriec s už vystrihnutými otvormi s priemerom 5 - 10 mm a počtom 10 - 20 otvorov. Týmito otvormi vyrastajú plodnice. Zo zárodku sa postupne vytvárajú klobúky a „nožičky“. Klobúky majú oválny tvar a na spodnej strane lupene. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach sa zberajú 3 - 4 úrody, ktoré by v optimálnych podmienkach mali prebehnúť za 2 - 3 mesiace. Priestory treba dobre vetrať a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšovať kropením podlahy.

Zber plodníc a následné vlny

Hlivu možno začať zbierať, akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom klesá, takže netreba čakať, kým prezrejú a začnú produkovať spóry. Trsy plodníc sa zberajú vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky, a to otočením trsu z vreca. Pozberané trsy sa rozdelia na jednotlivé plodnice a očistia.

Po prvej vlne tvorby plodníc sa plastové vrecko môže úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Pestovanie na Kávovej Usadenine

Pestovanie húb v kávovej usadenine je pomerne jednoduchý spôsob sadenia hlivy ustricovej. Ak si kupujete nový Growkit, môžete ho pred samotným používaním preliať horúcou vodou, dávajte však pozor na prelepené časti na vedierku aj vrchnáku.

Príprava Growkitu

Kávovú usadeninu nájdete na dne dopitej šálky alebo v kávovom zásobníku. Ak si doma pripravujete kávu cez papierový filter, nevadí, pokojne ho do Growkitu pridajte tiež. Ak nemáte k dispozícii dostatočné množstvo kávového odpadu, skúste osloviť lokálnu kaviareň alebo pražiareň kávy. Základným pravidlom je, že kávová usadenina nesmie byť ani sypká, ani tekutá; ideálna je vtedy, ak si ju vezmete do ruky a podarí sa vám vytvarovať guľôčku.

Postup očkovania a inkubácie

1. Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku.
2. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom. Otvory nechajte prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania.
3. Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote.

Ak kávovú usadeninu v nasledujúcich dňoch začína pokrývať biela vrstva, je to dobré, znamená to, že hliva začína rásť. Ak sa vo vedierku neobjavuje biela „prikrývka“, doprajte usadenine viac vlahy, ideálne ju navlhčite vodou z rozprašovača. Vyhnite sa priamemu zalievaniu a usadeninu nemiešajte, aby ste neporušili vznikajúce hlivové vlákna. Hnedá usadenina by mala byť už celá biela - to je hliva ustricová, ktorá pomaličky prerastá cez kávovú usadeninu a tvorí si svoje vlastné podhubie.

Pridávanie vrstiev a úroda

Keď je prvá vrstva usadeniny prerastená, pridajte druhú vrstvu, opäť 100g čerstvej kávovej usadeniny. Hlive bude trvať zhruba 5 - 6 dní, kým prerastie cez novú vrstvu. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit nenaplníte až po okraj, čo potrvá zhruba 4 - 5 týždňov. Nikdy neodstraňujte mikroporéznu pásku na otvoroch vedierka, ktorá zaisťuje ideálnu klímu pre rast, udržuje stálu vlhkosť a zabraňuje vniknutiu plesní a hmyzu.

Keď je Growkit naplnený až po okraj, môže niekedy trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Proces rastu možno urýchliť umiestnením celého GrowKitu do chladu (chladnička alebo vonku, ak nie je leto).

Výhody kávovej usadeniny

Domáce pestovanie hlivy ustricovej na kávovej usadenine má mnoho výhod. Kávová usadenina je plná vitamínov a minerálnych látok (napríklad dusík). Je ideálna na použitie do kompostu, prevzdušňuje ho a prospieva dážďovkám. Slúži aj ako vynikajúce hnojivo pre rastliny. Kávový grunt možno využiť aj ako prírodné abrazívum na čistenie alebo ako domáci telový peeling či masku.

Riešenie Bežných Problémov Pri Pestovaní

• Zastavenie rastu a usychanie: Ak sa po odrezaní plodníc hlivy zastaví rast a huby usychajú, chyba je väčšinou v nízkej vzdušnej vlhkosti alebo vysokej teplote. Pomôže poliať substrát a rosiť zvonka, prípadne premiestniť hlivu na chladné miesto bez priameho slnečného svetla.
• Pleseň inej farby ako bielej: Ak sa v Growkite alebo vo vreci objaví pleseň inej farby (napríklad zelenej), znamená to nedostatok vlhkosti a podhubie hlivy nie je dostatočne silné, aby ju prekonalo. Ak je to možné, pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť a kávovú usadeninu opäť postriekať vodou z rozprašovača. V takomto prípade mohla byť slama zle ošetrená alebo nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.
• Dlhé nožičky a malé klobúky: Tento jav signalizuje nedostatok čerstvého vzduchu alebo svetla v pestovateľskom prostredí.
• Spóry a alergické reakcie: Zrelé plodnice hlivy produkujú spóry, ktoré môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch spôsobiť respiračné ťažkosti u niektorých ľudí. Preto je vhodné zbierať plodnice ešte predtým, ako prezrejú a začnú spóry produkovať vo veľkom. Miestnosť je potrebné vetrať. Väčšie množstvo spór vytvára hliva pľúcna.
• Hnedá tekutina: Ak sa na bielom mycéliu objaví hnedá tekutina, nejde o problém. Je to výsledok enzýmovej aktivity hlivy.
• Spomalenie rastu (pri cestovaní): Ak sa chystáte na niekoľko dní preč a hliva z Growkitu ešte „nevykukla“, môžete ho vložiť do chladničky, čím spomalíte proces rastu a po návrate ho opäť naštartujete. Ak však hliva už začala vyrastať, do chladničky ju už nedávajte, pretože by to naopak jej rast ešte podporilo.

Využitie Hlivy v Kuchyni

Hliva ustricová je nielen zdravá, ale aj mimoriadne všestranná v kuchyni. Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť:

• Polievka
• Guláš
• Omáčka
• Praženica
• Sekaná
• Viedenský alebo parížsky rezeň (smažené klobúky)
• Dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko
• Zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou
• Ražniči
• Palacinky
• Šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou

Mladé, pevné, nie príliš rozvinuté plodnice sú najkvalitnejšie. Keďže tvrdé nožičky majú vysoký obsah zdraviu prospešných látok a sú z hľadiska prípravy pokrmov pre ich väčšiu tuhosť nevhodné, odporúča sa ich usušiť a rozomlieť na prášok.

tags: #pestovanie #hlivy #ustricovej #na #slovensku