Pestovanie húb v záhrade sa stáva čoraz obľúbenejším koníčkom, ktorý poskytuje nielen príležitosť vychutnať si čerstvé a chutné huby, ale je aj zábavným procesom. Nemusíte už vyrážať do lesa, aby ste si dopriali lahodné pochúťky alebo huby s liečebnými a skrášľovacími účinkami. Pre väčšinu z nás je predstava zberu húb priamo z vlastnej záhrady splneným snom, ktorý sa môže stať realitou.
Základné princípy pestovania húb
Pestovanie húb v záhrade môže znieť ako zložitý proces, ktorý si vyžaduje veľa skúseností a znalostí. Huby sú jednou z najrozmanitejších a najrozšírenejších foriem života na našej planéte. Z hľadiska pestovateľa odpadá povinnosť poskytovať im svetlo v takej podobe, v akej sme naň zvyknutí u rastlín. Tiež ich netreba hnojiť, keďže huby rastú len v substráte, do ktorého ich zasadíme.
Dôležité je uvedomiť si, že huby potrebujú k svojmu rastu dostatok vlahy a pokojné povetrie. Nevyhovujú im ani krátke, málo výdatné dažde, ale ani dlhotrvajúce premokrenie. Zber sa uskutočňuje vo viacerých etapách, pričom zo zeminy ich len vyberáme, nerežeme. Pri zbere húb sa neodporúča zbierať celé plodnice vytrhávaním, aby sa nepoškodilo podhubie, ktoré by potom mohlo prestať plodiť. Aj keď recept vyžaduje iba klobúk, odrežte ho pri koreni: zvyšná stonka zhnije a tento proces sa rýchlo rozšíri na celé mycélium. Taktiež sa neodporúča používať prezreté huby, pretože sa v nich hromadia škodlivé látky.
Druhy húb vhodné na pestovanie v záhrade
Na výber máte viaceré druhy húb, pričom dôležité je zohľadniť, do akej miery viete vytvoriť a nahradiť im prirodzené prostredie. Súčasný trh ponúka rôznorodý výber sadby húb.
Mykorízne (lesné) huby
Pestovanie lesných húb v záhrade je náročnejšie, pretože spóry húb sú viazané na stromy, v blízkosti ktorých rastú vo voľnej prírode. Pri pestovaní húb v záhrade takisto mycélium (koreň húb) preniká do koreňov stromov. Táto symbióza sa odborne nazýva mykoríza a spočíva v spojení koreňového systému s mycéliom a výmene vzájomne prospešných látok.
- Hríby a kozáky: Tieto druhy sa ešte nikomu nepodarilo vypestovať umelo, sú to totiž mykorízne huby, čo znamená, že rastú na koreňoch stromov (dubov, bukov, topoľov, smrekov a pod.). Na ich úspešné pestovanie by ste museli s nimi pestovať aj príslušné stromy. Kozákom sa darí najmä pod brezami.
- Masliaky: Pri pestovaní masliakov presadením mycélia je potrebná pôda s vysokým obsahom vápna a blízkosť borovíc. Po presadení je potrebné počkať 3 - 4 roky na prvé plodnice.
- Ďalšie lesné druhy: Medzi obľúbené lesné druhy vhodné na pestovanie patria hríb smrekový, suchohríby, kuriatka, rýdziky či bedle. Výskyt určitého druhu huby je zvyčajne viazaný na konkrétny druh stromu. Ak máte na záhrade smreky, borovice, buky, duby alebo brezy, máte ideálne podmienky.
Výnimky z mykorízy
- Vatovec obrovský: Nepotrebuje pre život strom, postačí mu trávnatý porast či pŕhľava, ktoré sa však bežne pri úpätí stromu vyskytujú.
- Bedľa vysoká: Vyhovuje jej obyčajný trávnik v tieni, nepohrdne však ani kompostom v odľahlej časti záhrady.
Saprofytické huby (jednoduchšie na pestovanie)
Tieto huby sa živia organickým materiálom a ich pestovanie je spravidla menej náročné, keďže nepotrebujú symbiotický vzťah so stromami.
- Hliva ustricová: Patrí medzi najobľúbenejšie a najjednoduchšie pestovateľné druhy. Dá sa pestovať priamo v záhone alebo na dreve. Je však veľmi chúlostivá na slimáky (slizniaky), ktoré ju dokážu takmer kompletne zlikvidovať.
- Šampiňóny (pečiarky): Ich pestovanie je dosť ťažké a sú veľmi chúlostivé. Napriek tomu sa dajú pestovať v záhonoch alebo v interiéri, napríklad v pivnici.
- Shiitake: Pre pestovanie shiitake nájdete informácie na internete, a vyšlo aj viac kníh o pestovaní húb v slovenčine a češtine.
- Gloierovka slamomilná: Je tiež spomínaná ako druh vhodný na pestovanie, pre ktorý je však potrebné zakúpiť špecifickú sadbu.
Metódy pestovania húb v záhrade
Na pestovanie húb v záhrade existuje niekoľko osvedčených metód, ktoré sa líšia náročnosťou a typom sadbového materiálu.
1. Pestovanie zo spór/výtrusov
Na pestovanie húb pomocou spór nepotrebujete nič špeciálne kupovať, sadivový materiál si môžete pripraviť doma. V lese nájdite huby požadovaného druhu s prezretými klobúkmi, aj s červivými, pretože práve v nich sa vyvíjajú spóry. Budete potrebovať nádobu s vodou, najlepšie riečnou alebo dažďovou. Na spustenie procesu fermentácie rozpustite vo vode niekoľko polievkových lyžíc cukru alebo kvasu. Klobúky rozdrvte rukami a pridajte ich do vody. Zmes by sa mala nechať lúhovať približne jeden deň a pravidelne miešať. Vrchnáky by sa mali použiť na fermentáciu najneskôr do 10 hodín po zbere. Pred výsadbou preceďte zárodok a výslednú tekutinu pridajte do čistej vody (1:10). Vybranú oblasť zalejte zriedeným koncentrátom spór.
2. Pestovanie z mycélia (sadby)
Ide o najtradičnejšiu metódu, ktorú bežne používajú tí, ktorí pestujú hlivu ustricovú a šampiňóny, vrátane komerčných pestovateľov. Mycélium húb, vrátane lesných húb, je ľahko dostupné. Sadba je k dostaniu v dvoch podobách:
- Zrnitá sadba: Jedná sa o semená obilniny obrastené hubou. Podhubie je aplikované na obilie, ktoré slúži ako nosič. Najčastejšie sa používa pre pestovanie v záhonoch.
- Kolíčková sadba: Sú to kolíky obrastené hubou. Tieto kolíky jednoducho vložíte do predvŕtanej diery v dreve a umiestnite na vlhšie miesto v záhrade, kde nesvieti priame slnko.
- Profesionálna sadba: Zakúpiť si môžete profesionálne pripravenú a testovanú sadbu lesných húb vo forme práškovej zmesi z podhubia či spór, alebo suspenziu so živými zárodkami niekoľkých druhov lesných húb (napríklad hríb smrekový, kozák brezový, rýdzik smrekový, bedľa jedlá, kremenáč osikový, kĺzok obyčajný a líšky). Vždy sa však musíte počítať s tým, že nie všetky druhy húb obsiahnuté v prípravku v záhrade vyrastú, zväčša sa uchytí iba jeden druh, ktorý má najoptimálnejšie podmienky v mieste výsadby.
Sadbu odporúčame uchovávať v chladničke pri teplote do 6 °C. Pri takejto teplote vydrží dva až štyri mesiace. Zápach po plesni je úplne normálny a biela farba svedčí o životaschopnosti sadiva.
3. Pestovanie presadením mycélia z lesa
Pestovanie lesných húb v záhrade je možné aj presadením mycélia. Táto metóda si vyžaduje prítomnosť lesných stromov, tých istých, pod ktorými mycélium rástlo v lese.
Príprava a výsadba húb
Výber stanovišťa
Pred samotnou výsadbou je najdôležitejší správny výber stanovišťa. Pre pestovanie húb vo vašej záhrade si vyberte miesto, ktoré čo najviac pripomína les: malo by byť obklopené stromami (listnatými alebo ihličnatými), ktoré druh, ktorý ste si vybrali, uprednostňuje. Často už samotný názov druhu naznačuje najpriaznivejšie okolie, napríklad hríby brezové, hríby osikové. Vhodnými susedmi pre hríb obyčajný sú dub, buk, hrab a ihličnaté stromy. Ideálne sú staršie stromy, ktoré majú väčší koreňový systém a poskytnú potrebný tieň. Lesné druhy húb nemajú rady príliš veľkú intenzitu slnečného žiarenia, a preto je ideálne na výsev zatienené miesto zo západnej strany. Všeobecne sa odporúča huby vysadiť čo najbližšie k stromu (dub, buk, breza, hrab, osika, borovica, smrek, jedľa). V blízkosti by nemali byť žiadne poľnohospodárske plodiny, takáto blízkosť by mala negatívny vplyv na pestované huby. Ak na pozemku nie sú žiadne lesné stromy, môžete použiť miesto na tienistej strane drevenej stavby alebo vysadiť vhodné stromy (niektoré vyrastú zo semenáčikov v priebehu štyroch až piatich rokov). Pre ustálené druhy, ako sú hlivy ustricové a šampiňóny, je to menej problematické.
Hubám sa darí v tieni, vlhku a pôde bohatej na dusičnany. Lesným hubám sa darí v mierne kyslých rašelinistých pôdach s vyšším obsahom prírodných dusičnanov. Trávnik je vhodný, ale len za predpokladu, že je čo najmenej vystavený priamemu slnku. Podmienky na rast húb je možné zabezpečiť aj v igelite, na kartóne, v machu či na kuse dreva.
Príprava pôdy
Jedným z dôležitých aspektov úspešného pestovania húb je príprava pôdy. Huby uprednostňujú voľnú a úrodnú pôdu bohatú na organické látky. Na prípravu pôdy je potrebné odstrániť burinu a ošetriť proti nej plochu. Potom by sa mal pridať kompost alebo humus, aby sa zlepšila štruktúra pôdy a poskytli potrebné živiny pre rast húb.
Pri pestovaní húb v záhonoch je dôležité dbať na to, aby boli záhony dobre pripravené, aby sa minimalizovali prípadné problémy s chorobami a škodcami.
Správny čas na výsadbu
Sadbu húb môžete vysiať do záhrady v čase, keď odznejú posledné mrazy a príroda sa začne prebúdzať. V našich podmienkach to vychádza na obdobie od marca do apríla. Následne môžete siať počas celého roka (do novembra), kým pôda opäť dlhodobo nezamrzne. Pokiaľ by ste to nestihli a sadbu by ste dali do pôdy neskôr, podhubie sa v dôsledku poklesu teplôt pod bod mrazu neuchytí a nemožno s úrodou počítať. Ak počkáte s vysievaním na obdobie so zvýšenými dažďovými prehánkami, podporíte tým vzchádzanie húb.
Postup výsadby
Rýchle vysievanie lesných húb
- Začnite tým, že rýľom vyryjete mačinu porastu čo najbližšie, najlepšie na úpätí vybraného stromu. Mala by mať rozmery približne 30 x 30 cm a hĺbku 15 až 20 cm, tak aby boli obnažené korene porastu (trávnika).
- Sadbu vyberte z obalu a rukou ju rozdrvte do vzniknutej jamy. Používajte pritom gumové rukavice.
- Vyrytú mačinu čo najrýchlejšie vráťte na pôvodné miesto a mierne prišliapnite. Táto operácia musí prebehnúť čo najrýchlejšie, aby nedošlo k vyschnutiu narušených koreňov a po návrate vyrytej mačiny na pôvodné miesto bola zaručená ich životaschopnosť. Sadbu nerozdeľujte, pretože jedno balenie je určené na vysiatie jedného miesta.
Od kmeňa vybraného stromu, cca. každý 1 meter, urobte 10-20 cm hlbokú brázdu. Pustite cez ňu vodu, najlepšie dažďovú. Až keď je voda dostatočne nasiaknutá, môžete ku koreňom stromov aplikovať kúpený hubový prášok alebo suspenziu.
Simulácia lesného prostredia
Vysiate miesto je vhodné pohnojiť odležaným kravským hnojom, zasypať lesnou hrabankou, mulčovacou kôrou alebo starším rozpadnutým kompostom a pokropiť odstátou dažďovou vodou. Tento postup zaistí udržanie vlhkosti aj v horúcich dňoch. Prihnojovanie je vhodné len raz za rok a iba počas daždivého obdobia či v zime, keď je podhubie v pokoji. Umelé hnojivá určite nepoužívajte, došlo by k zničeniu podhubia!
Pestovanie na špecifických substrátoch
- Na dreve: Huby sa pestujú na kmeňoch alebo doskách dreva, ktoré musia byť čisté a nesmú obsahovať žiadne škodlivé látky alebo chemikálie. Niektoré druhy dreva, ako napríklad dub, buk, breza alebo topoľ, sú na pestovanie húb najvhodnejšie. Huby rastú na dreve pomaly a môže trvať niekoľko mesiacov, kým budú dostatočne veľké na zber.
- Na slame: Pestovanie húb na slame môže byť náročnejšie, čo sa postupu týka, no bezpochyby ide o priestorovo najmenej náročný spôsob pestovania, ktorý sa niekedy praktizuje aj v interiéri. Pri tradičnom postupe sa najskôr vrecko naplní vlhkou slamou zmiešanou s trochou konského hnoja, ktorý poskytne hube dobrý štart. Je dôležité udržovať dostatočnú vlhkosť slamy. Keď je seno povlečené bielym povlakom, znamená to, že balík je pripravený na rast plodníc.
- V záhonoch: Pri pestovaní húb v záhonoch pomocou mycélia (napr. hlivy, šampiňónov, shiitake) si vyberte miesto približne 50 cm od stromu a odstráňte vrchnú vrstvu pôdy. Miesto zasypte zmesou opadaného lístia, pilín a hoblín. Potom tú istú zmes zmiešajte s pôdou a posypte ňou prvú vrstvu. Každá vrstva by mala byť hrubá približne 10 cm. Potom, v závislosti od metódy, naneste zmes mycélia s urýchľovačom rastu a jemne ju zhutnite alebo umiestnite mycélium prinesené z lesa.
- Z kávového odpadu: Zvyšky z kávy sú natoľko cenným organickým substrátom, že sa využívajú pri výrobe kompostu a jeho urýchľovaní.
- V kvetináčoch: Huby potrebujú symbiózu s rastlinami, preto ich vysaďte do kvetináčov s inými rastlinami.
Starostlivosť o pestované huby
Zálievka
Zálievku je potrebné vykonávať po výsadbe každý deň minimálne 14 dní alebo do príchodu pravidelných dažďových prehánok. Doprajte sadbe denne minimálne 10 litrov odstátej vody. Najlepšie je zavlažovať kropením, aby ste dokázali aspoň trochu imitovať prirodzený dážď. Zálievka silnejším prúdom vody by mohla vyvíjajúce sa podhubie nenávratne poškodiť. Po dvoch týždňoch už zalievať nemusíte, ak nie je sucho. Pokiaľ teda nie je práve obdobie dažďov, dodávajte vlahu hubám každý deň, najlepšie navečer, pretože sa podhubie bude môcť riadne nasiaknuť. Počas dňa by sa značný podiel vody zbytočne vyparil.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pozornosť sa oplatí venovať aj ochrane húb pred škodcami a chorobami. Neustále sledovanie stavu húb pomôže včas identifikovať možné problémy a prijať opatrenia na ich odstránenie. Ako bolo spomenuté, hliva ustricová je veľmi náchylná na napadnutie slimákmi a slizniakmi.
Sterilizácia substrátu a teplota
Najdôležitejšie je substrát sterilizovať a mycélium rozšíriť. Jednoducho si substrát nasypete do misky, zalejete vodou a ohrievate, pokým sa voda nevyparí. Substrát vo väčšej nádobe dajte na tmavé miesto pri teplote okolo 20 °C. Rast trvá približne 20 dní, v jeho finále je pokrytý akoby bielou vatou. Pre niektoré druhy, napríklad šampiňóny pestované v pivnici, je dôležité udržiavať teplotu pod 19 °C po vytvorení podhubia.
Očakávaná úroda a zber
Podhubie sa po mesiaci začne samovoľne rozrastať do okolia (obaľovať korene stromu). Prvé plodnice môžete očakávať v závislosti od času výsadby ten istý rok začiatkom jesene, ale aj o dva roky. Nasadenie plodníc nemožno nijako ovplyvniť. Rovnako ako v prírode, jeden rok je húb všade hojne a druhý rok jednoducho nerastú. Sadba plodí obvykle v nasledujúci rok výsadby koncom leta až na jeseň, niekedy však aj o 2 roky. Je to dané najmä kvalitou pôdy a ďalšími podmienkami, ktoré často nemôžeme ovplyvniť. Preto neprepadajte skepse, keď sadba nezačne plodiť prvý rok výsadby. Zo skúseností zákazníkov vieme, že sadba plodí po dvoch rokoch od vysiatia. Sú však výnimky, ktorým po jarnej výsadbe vyrástli huby už na jeseň toho istého roku.
Keď huby dosiahnu požadovanú veľkosť a zrelosť, sú pripravené na zber. Opatrne odrežte huby na základni, aby ste nepoškodili mycélium. Zozbierané huby je možné ihneď použiť pri varení alebo uložiť na budúce použitie. Na konzervovanie húb možno použiť rôzne metódy, ako je sušenie, mrazenie alebo konzervovanie.
Jednou z hlavných výhod, ktoré prináša pestovanie húb doma, je, že vieme presne povedať, aký druh huby sme si dopestovali a nemusíme sa obávať zámeny s jedovatou, ako sa nám to môže stať pri zbere v lese.
tags: #pestovanie #hribov #v #zahrade