Kel hlávkový, hoci je najbližším príbuzným kapusty hlávkovej, neteší sa rovnako veľkej popularite, i keď jeho pestovateľské nároky sú o niečo skromnejšie. Táto výživná zelenina dobre odoláva chladu a mrazu, vďaka čomu si ju môžete dopriať aj v zimných mesiacoch. Kel je veľmi zdravý, obsahuje vitamíny C, B a E, karotén, kyselinu listovú, vápnik, železo, draslík, zinok, jód a selén, a má pozitívny vplyv na trávenie, sliznice a nervovú sústavu.
Kel je dvojročná rastlina. V prvom roku narastie jeho listová časť, na ktorej v nasledujúcom období narastie kvetná stonka. Na nej sa neskôr vytvoria semená. Kel obľubuje vlhké, hlinité a stredne ťažké pôdy. Pred sadením je vhodné pôdu hnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestovať sa dá priamo zo semena alebo z predpestovaných sadeníc a vyhovuje mu slnečné stanovisko aj polotieň. Na pestovanie vyberte miesto po špenáte, karotke, šaláte alebo cibuli. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny.
Charakteristika a odrody kelu hlávkového
Tvarová variabilita pevných hlávok kelu hlávkového (Brassica oleracea var. sabauda) zložených zo silno bublinovitých listov je rôznorodá. Hlávky môžu byť guľaté, prípadne mierne zašpicatené, so žltozelenými, tmavozelenými až sivozelenými listami s pomerne výrazným voskovým povlakom. Tento mierny pestovateľský nedostatok však kompenzuje rôznotvárnosť v dĺžke vegetácie a vynikajúca chladuvzdornosť.
Môžete pestovať odrody vhodné na rýchlenie v krytých priestoroch alebo klasické, poľné, rozdelené podľa času sejby a zberu na:
- Skoré odrody: Sú vhodné na rýchlenie a skorý zber. Príkladom je odroda ‘Předzvěst’. Tieto odrody nemusia mať vždy úplne uzatvorenú a pevnú hlávku, nakoľko sa konzumujú aj vonkajšie listy.
- Neskoré odrody: Sú určené na neskorší zber a uskladnenie. Medzi ne patria napríklad ‘Blistra F1’ či ‘Vertus 2’. Neskorý kel sa zberá jednorazovo a môže sa skladovať až do neskorej jesene.
Nájdu sa aj také odrody, ktoré sú natoľko odolné proti mrazu (až do -15 °C), že ich môžete vysadiť na jeseň, prezimovať vo voľnej pôde a pozberať na jar. Príkladom je odroda ‘Arkta’. Na zimu je však dobré mladé rastliny prihrnúť pôdou, aby ich ťažký sneh nevyvrátil.
Pestovanie a starostlivosť
Príprava pôdy a výber stanovišťa
Kel sa zaraďuje do prvej trate, čo znamená, že je náročný na živiny a vyžaduje si úrodnú pôdu s dostatkom humusu. Ako predplodina sú mu vhodné okopaniny, zo zelenín rajčiaky, uhorky, hrach, fazuľa a všetky zeleniny pestované v tretej trati. Výnimočne je možné zaradiť ho do druhej trate, ale to len na pôdach prirodzene veľmi úrodných s dobrou zásobou humusu. Kel znáša aj intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami. Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Môžete pridať aj dávku fosforečného a draselného hnojiva. Vyhovuje mu slnečné stanovisko aj polotieň.
Výsev a výsadba
Všetky druhy kelu sa u nás pestujú hlavne z predpestovaných priesad, ale neskoršie odrody možno vysievať aj priamo na pripravené hriadky. Termín sejby a vysádzania závisí od odrody a času zberu, preto je najlepšie riadiť sa informáciami na vrecúšku s osivom.
- Predpestovanie: Skoré odrody kelu hlávkového možno siať už vo februári do debničiek. Po vyklíčení a vytvorení klíčnych lístkov sa priesady rozsadzujú alebo balíčkujú. Priesady vhodné na sadenie by mali mať 4 - 6 listov.
- Výsadba na záhon: Priesady sa sadia na záhon od apríla. Ideálny rozstup pre hlávkový kel je 40 - 50 cm, v závislosti od veľkosti odrody. Jamky, do ktorých budete vysádzať, naplňte vodou a nechajte vsiaknuť. Sadenice, ktoré sú bohato olistené a majú kvalitný koreňový bal, vysádzajte hlbšie, ideálne až po listové srdiečka. Rastliny zasaďte hlbšie, až po listové srdiečka, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné.
- Priamy výsev: Neskoré odrody možno siať priamo na hriadku počas apríla a mája. Semená vysievajte do hĺbky približne 2 cm. Po zasiatí semená dobre zavlažujte. Pôda musí zostať vlhká, aby sa zabezpečilo klíčenie. Keď sadenice vyklíčia, najprv ich preriedite na vzdialenosť 7,5 cm od seba.
Starostlivosť počas vegetačného obdobia
Počas vegetačného obdobia bude kel potrebovať okopávanie na prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Je tiež náročný na dostatok vlahy. V lete, počas veľmi horúcich dní, dbajte na to, aby pôda nikdy nevyschla. Pravidelne zavlažujte, týždenne sú potrebné asi 2,5-5 cm vody. Pôdu sa snažte udržiavať rovnomerne vlhkú, pretože kolísanie vlhkosti spôsobí, že listy stvrdnú a stratia chuť. Snažte sa vyhnúť vrchnému zalievaniu a kel zalievajte vždy na úrovni pôdy. Plastová mulčovacia fólia pomáha šetriť vodu, znižuje rast buriny a umožňuje skoršiu výsadbu a zrelosť, najmä pri priesadách. Aplikujte organický mulč, keď teplota stúpne nad 27 °C. Dávajte pozor na škodcov a choroby.
Choroby a škodcovia
Kel hlávkový patrí medzi hlúboviny rovnako ako napríklad kapusta hlávková, karfiol či brokolica, a tak ho napádajú zväčša aj rovnaké choroby a škodcovia. Medzi najčastejších škodcov patria:
- Mlynárik kapustový: Samičky kladú vajíčka na listy, kde ich následne požierajú húsenice.
- Skočky: Malé skákavé chrobáky, ktoré môžu poškodiť mladé rastlinky.
- Kvetárka kapustová: Larvy sa zavŕtavajú do koreňov a hlúbikov.
- Mora kapustová: Motýľ, ktorého húsenice napádajú rastliny.
- Vošky a molice: Bežní škodcovia, ktorí sa živia šťavami rastlín.
Priesady často trpia hnilobami. Nebezpečenstvo predstavujú tiež hubové ochorenia, ako napríklad:
- Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris): Jedna z najvýznamnejších a najničivejších chorôb.
- Alternáriová škvrnitosť listov (Alternaria brassicicola): Spôsobuje nekrotické škvrny na listoch.
- Bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae pv. maculicola): Bakteriálny patogén spôsobujúci vodou nasiaknuté lézie na listoch.
Na ochranu pred škodcami a chorobami je dôležité dodržiavať osevný postup, udržiavať rastliny v dobrej kondícii a v prípade potreby použiť vhodné ekologické alebo chemické prípravky.
Zber a skladovanie
Zber kelu hlávkového sa robí prebierkou, pri dosiahnutí požadovanej hmotnosti približne 250 g. Najskoršie odrody nemusia mať hlávku uzatvorenú a pevnú, nakoľko sa konzumujú aj vonkajšie listy. Neskorý kel sa zberá jednorazovo.
Neskoré odrody sú vhodné na zimné uskladnenie. Pri dobrých podmienkach vydržia až do mája. Kel znesie mrazy až do -10 °C, pričom mráz môže dokonca pozitívne ovplyvniť jeho chuť - listy sa stávajú sladšími. Rastliny, ktoré prezimovali vo voľnej pôde, sa môžu pozberať na jar. Na zimu je dobré ich prihrnúť pôdou.
Listy dôkladne umyte a uložte do plastového vrecka. Takto ho môžete skladovať 2-3 týždne pri 0 °C a 95% relatívnej vlhkosti. Stonky môžete zjesť alebo vyhodiť.
Využitie kelu hlávkového
Hlavným dôvodom menšieho pestovateľského záujmu o kel hlávkový bude zrejme fakt, že sa nevyužíva na mliečne kvasenie a možnosti jeho kuchynského spracovania sú obmedzenejšie v porovnaní s kapustou. Napriek tomu nájde v kuchyni mnohoraké využitie. Môžete ho použiť ako šalátovú zeleninu, na zber minilístkov z mladých rastlín, alebo ako zeleninu na varenie. Táto zelenina navyše dobre odoláva chladu a mrazu, vďaka čomu si ju môžete dopriať aj v zime.
Pri troche fantázie sa kel hlávkový dá využiť aj na výrobu efektnej dekorácie. Stačí, keď sklenený pohár obalíte niekoľkými listami a previažete prírodným motúzom.
tags: #pestovanie #kelu #hlavkovy