Kukurica siata, známa aj ako kukuričný klas, je vysoká statná tráva patriaca medzi jednoročné rastliny. Pre Európu bola objavená po objavení Ameriky Kolumbom, pričom jej pôvod siaha do oblasti Peru a Bolívie, prípadne Strednej Ameriky či Mexika, kde sa pestovala už pred viac ako 7 000 rokmi. V súčasnosti sa pestujú rôzne formy kukurice, pričom na priamy konzum sa najčastejšie využíva kukurica cukrová.
Botanický opis a zloženie
Steblo kukurice môže dorásť až do výšky 2 metrov. Rozlišovacím znakom medzi kukuricou na zrno a kukuricou cukrovou je predovšetkým veľkosť klasu a samotných zŕn. Zrná kukurice môžu mať žltú, oranžovú, červenú až tmavofialovú farbu.
Biologická hodnota a zloženie kukurice cukrovej je vysoká. Za najkvalitnejšiu sa považuje práve táto odroda, ktorá obsahuje 25-30% sušiny. Tento obsah sušiny dosahuje kukurica pri prechode z mliečnej do voskovej zrelosti. Okrem toho je bohatá na tuky, zásadotvorné minerály, vitamín C, v menšej miere vitamíny B a E, a provitamín A. Dôležitá je prítomnosť komplexu celulózy, škrobu a pektínových látok, ktoré pôsobia ako regulátor tráviacich procesov.
Nároky na pestovanie a stanovište
Kukurica cukrová je teplomilná rastlina, ktorá preferuje teploty v rozmedzí 22-25°C. Klíčiť začína už pri teplote 8°C, avšak nízke teploty okolo -4°C môžu rastliny zničiť. Vzhľadom na vysokú nasávaciu silu koreňov má kukurica značné nároky na vodu, obzvlášť v období klíčenia, kvitnutia a oplodnenia. Najvyššie úrody sa dosahujú vtedy, ak v letných mesiacoch, najmä v júli, dostatočne prší.
Kukurici sa najlepšie darí na slnečnom mieste, chránenom pred silným vetrom. Nevyžaduje špecifické nároky na predplodinu a je možné ju pestovať viac rokov po sebe po rôznych druhoch zeleniny, vrátane papriky a hlúbovín. V tom istom roku ju možno pestovať aj po skorom hrášku, reďkovke, šaláte či cibuli. Neodporúča sa ju pestovať pod stromami, ale stačí jej dostatok svetla počas vegetačného obdobia.
Pôda a hnojenie
Kukurica preferuje pôdu bohatú na živiny, s obsahom humusu. Ideálne je záhony vyhnojiť vyzretým kompostom už na jeseň, prípadne niekoľko týždňov pred výsadbou na jar. Pôda by mala byť dobre priepustná a s pH v rozmedzí 6,0-6,8; v prípade príliš kyslej pôdy je možné ju upraviť vápnom. Kukurica je náročná na dusík, preto je vhodné rastliny prihnojiť už pri prvej fáze vegetácie, napríklad liadkom amónnym s vápencom (30g/m²). Pred klasením je prospešné prihnojiť zriedenou močovkou s pridaním superfosfátu.
Výsev a výsadba
Pred sejbou je potrebné pôdu skypríť do hĺbky približne 0,12 metra. Semená kukurice sa zvyčajne sejú koncom apríla a začiatkom mája, keď teplota pôdy dosiahne 8-10°C. Osivo sa do pôdy umiestňuje do hĺbky 50-100 mm (alebo 2-3 cm, či 2,5 cm podľa rôznych zdrojov).
Spon a výsevné techniky
Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, typicky 30 x 60 cm, 20 x 70 cm alebo 40 x 50 cm, v závislosti od odrody. V záhradkách sa často pestuje v hniezdach v spone 0,6x0,6 m. Keďže kukurica je opeľovaná vetrom, odporúča sa pestovať ju v blokoch alebo skupinách krátkych riadkov, nie v dlhých, jednom rade, aby sa zabezpečilo efektívne opelenie. V malých záhradách môže na záhone s rozmermi 90 x 150 cm vyrásť približne 15 rastlín s rozostupom 30 cm.
Na predĺženie zberovej sezóny je možné siať postupne každých 14 dní až do začiatku júla, alebo sadiť rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania. V oblastiach s chladnejším podnebím je možné semená predpestovať v interiéri (napríklad jednotlivo do hĺbky 2 cm, pri teplote 18-21°C) a následne ich presadiť von, keď teplota pôdy dosiahne vhodnú hodnotu.
Ošetrovanie a starostlivosť
Po sejbe je dôležité udržiavať povrch pôdy kyprý a čistý, odstraňovať burinu, najmä počas prvého mesiaca rastu, kedy sú korene kukurice plytké a citlivé. Vhodné je záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý postupne dodáva rastline potrebné živiny a pomáha udržať vlhkosť.
Kukurica potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia tvorby klasov. Vodný stres v tomto štádiu môže viesť k tvorbe klasov s chýbajúcimi zrnami. Aplikujte vodu na povrch pôdy pomocou namáčacej hadice alebo kvapkovej závlahy. Rastliny môžu dorásť do značnej výšky a byť náchylné na otrasy vetrom. V takýchto prípadoch je vhodné rastliny podoprieť bambusovou palicou, použiť prúty okolo bloku rastlín spojené šnúrou, alebo stabilizovať rastliny nakopením pôdy okolo bázy stonky.
Hnojenie počas rastu
Kukurica je náročná na živiny, predovšetkým na dusík. Okrem počiatočného hnojenia pôdy je vhodné rastliny prihnojiť napríklad rybou emulziou a potom pravidelne raz týždenne počas rastu.
Škodcovia a choroby
Kukurica môže byť napadnutá rôznymi škodcami, ako sú vošky, húsenice a vrtivky. Vtáky, myši a veveričky môžu poškodzovať semená aj dozrievajúce klasy. Ochrana zahŕňa priame siatie rastlín, zakrytie jednotlivých klasov vreckami, alebo použitie sieťoviny na ochranu mladých sadeníc. Výsadba odrôd odolných voči chorobám a striedanie miest pestovania tiež pomáhajú predchádzať problémom.
Jednou z chorôb je sneť kukuričná (Mycosarcoma maydis), spôsobená hubou, ktorá vytvára opuchnuté hálky. Postihnuté rastliny alebo ich časti by mali byť včas odstránené a zlikvidované, aby sa zabránilo šíreniu.
Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) je druh motýľa, ktorého larvy sa živia listami a hornou časťou stonky.
Je dôležité vyhnúť sa pestovaniu „supersladkých“ a tradičných odrôd v tesnej blízkosti, pretože krížové opelenie môže viesť k vzniku menej sladkých a škrobových jadier.
Zber úrody
Klasy kukurice zvyčajne dozrievajú 60-100 dní po výseve, v závislosti od odrody a klimatických podmienok. Zrelosť klasov spoznáte podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Ideálna zrelosť nastáva, keď sú zrná plné a pri stlačení nechtom z nich vyteká mliečna tekutina. Ak tekutina vyteká číra, klas ešte nie je zrelý; ak je pastovitá, klas je prezretý.
Čas zberu je kľúčový pre chuť. Klasy by sa mali zberať v štádiu „mliečnej“ zrelosti. Po zbere kukurica rýchlo stráca svoju sladkú chuť, pretože cukry sa začnú premieňať na škrob. Preto je najlepšie konzumovať ju čo najčerstvejšiu, ideálne v priebehu niekoľkých minút po zbere. Klasy zberajte otočením a prudkým stiahnutím zo stonky.
Zozbierané klasy sa skladujú neolúpané v chladničke pri teplote maximálne 5°C po dobu maximálne troch dní. Olúpané klasy je vhodné zabaliť do vlhkej utierky. Prezreté klasy možno vysušiť a použiť ako pukance.
Rapid GMO Testing Corn
Odrody kukurice
Existujú rôzne odrody kukurice, ktoré sa líšia účelom použitia a obsahom cukru:
- Sladká kukurica: Najčastejšie používaná v kuchyni na priame varenie alebo grilovanie. Obsahuje 5-10% cukru. Za jej sladkosť paradoxne môže genetická mutácia, ktorá rastline sťažuje premenu cukrov na škrob.
- Supersladké odrody: Vyšľachtené hybridy s obsahom cukru 14-25%, vďaka génu zvyšujúcemu obsah cukru a spôsobujúcemu tenšiu šupku zŕn.
- Ultra sladké hybridy: Obsahujú 28-44% cukru, pričom sa stráca typická textúra a chuť, ale sladkosť je extrémne vysoká.
- Pukancová kukurica: Má tvrdšiu škrupinu a vyšší obsah škrobu, vhodná na výrobu pukancov.
- Kukurica obyčajná (konský zub): V súčasnosti sa využíva predovšetkým ako krmivo pre hospodárske zvieratá a na výrobu škrobu.
Pri výbere odrody je dôležité zvážiť, či uprednostňujete intenzívnu sladkosť alebo tradičnú chuť a textúru kukurice. Pre maximálnu sladkosť sú ideálne supersladké a ultra sladké hybridy.
tags: #pestovanie #kukurice #sklovitej