Ľanové vlákno bolo od nepamäti na Slovensku základným materiálom na výrobu plátna. Z ľanu sa vyrábala spodná bielizeň, haleny, šatky, uteráky, utierky, nedeľné košele a sviatočné obrusy. Konope, na rozdiel od ľanu, nebolo vhodné na bielenie, preto sa z neho vyrábali plachty, vrecia, povrazy a pracovné nohavice.
História pestovania ľanu
Najstaršie archeologické nálezy ľanu vo forme semien pochádzajú z miesta Ali Kosh v Iráne (7500-6700 pred n. l.). V meste Çayönü v juhovýchodnom Turecku (7000 pred n. l.) sa našli nielen semená, ale aj najstarší známy kúsok ľanového plátna, ktorým bol obalený paroh. Predchodca ľanu siateho, Linum bienne, prirodzene rastie na úpätí Kurdistanu, Iránu a Iraku. Predpokladá sa, že rastlina bola domestikovaná práve v tejto oblasti počas 8. tisícročia pred n. l.
Od 7. tisícročia pred n. l. sa ľan využíval na rôznych miestach Blízkeho východu. Z Blízkeho východu sa ľan v rokoch 5000 až 3000 pred n. l. rozšíril do Stredozemia a strednej Európy. Centrom produkcie ľanu v staroveku sa stal Egypt, kde teplé a suché podnebie podporovalo zachovanie organických materiálov. Z Egypta pochádza množstvo nálezov semien a textílií, vrátane ľanu použitého na obaľovanie múmií. Nástenné maľby v hrobkách zobrazujú pestovanie a spracovanie ľanu vo všetkých jeho stupňoch. Egyptský ľan sa spomína aj v literárnych zdrojoch z obdobia antiky, napríklad v diele Historia naturalis rímskeho autora Plínia Staršieho.
Najstaršie dôkazy pestovania ľanu na území Slovenska pochádzajú zo sídlisk neolitu a eneolitu (zo sklonku 5. tisícročia a začiatku 4. tisícročia pred n. l.). Ľanové vlákno predstavuje popri vlákne konopnom a živočíšnych materiáloch základnú surovinu tradičnej textilnej kultúry na Slovensku. Pestovaniu ľanu sa darilo najmä v horských a podhorských oblastiach na severe a východe Slovenska, ako na Orave, Spiši a v Šariši.
Proces pestovania a spracovania ľanu
Dopestovať ľan a vyrobiť plátno nebola ľahká ani jednoduchá práca. V minulosti na 100 kg vytretého ľanu od zasiatia až po spracovanie na priadzu bolo potrebných približne 247 pracovných hodín. Zo 100 kg surového ľanu sa dalo získať okolo 14 kg vytretého ľanu a 7-10 kg bieleho plátna. Táto náročnosť sa odzrkadľovala v cene a hodnote výsledných produktov.
Fázy spracovania ľanu:
- Príprava pôdy: Ľan vyžadoval dobre pripravenú pôdu, bez buriny, pohnojenú a nezamokrenú, ani nevysychajúcu.
- Siatie: Semeno ľanu sa siało ručne na začiatku poľa.
- Pletie: Ľan sa musel často plieť od buriny, ktorá bez používania chémie rástla "ako divá".
- Zber: Po odkvitnutí sa ľan ručne trhal aj s koreňmi.
- Sušenie: Natiahnutý ľan sa nechal uschnúť.
- Rastranie (odstránenie semien): Rastranie sa vykonávalo na trlici (lamačke).
- Močenie: Orafaný ľan v snôpkoch sa ponoril do potoka a zaťažil kameňmi, aby ho voda neodniesla. Močil sa 14 až 21 dní. V Lúčkach využívali na močenie ľanu minerálnu teplú vodu, čo urýchlilo oddelenie vlákien od pazderia.
- Čistenie a sušenie: Nasledovalo očistenie ľanu od blata a jeho vysušenie.
- Trepanie: "Bucharmi" sa odstránilo pazderie (oste), aby ostali len vlákna.
- Česanie: Vlákna sa česali na špeciálnej hlavici s klincami a vyčistené sa zväzovali do koníkov.
- Pradenie: Cez zimu ženy spriadali pripravený ľan na nite. Osnova budúceho plátna bola z pamoku, ktorý sa kupoval v textilke.
- Tkanie: Z priadze sa potom tkalo plátno.
- Bielenie: Natkané plátno sa na jar a cez leto počas slnečných dní pri potoku bielilo. Plátno sa natiahlo, upevnilo, niekoľkokrát kropilo vodou a slnko ho vybielilo.
- Vyváranie a mangľovanie: Vybielené plátno sa vyváralo v horúcej vode, vysušilo a vymangľovalo.
Ľan v textilnej výrobe a jeho vlastnosti
Postavením textilky v Rybárpoli na konci 19. storočia sa spôsob odievania začal meniť. Ľahké a tenšie bavlnené látky pestrých vzorov boli ľahko udržiavateľné a nevyžadovali toľko námahy ako pestovanie a spracúvanie ľanu. Bavlna začala pred ľanom dostávať prednosť. Hoci ľanové plátno patrí medzi krčivejšie materiály, v súčasnosti sa opäť teší obľube.
Ľan má mnoho pozitívnych vlastností, ktoré vedeli oceniť už naši predkovia:
- Priedušnosť: Letné oblečenie z ľanu je priedušné a vyhovuje ľudskej pokožke.
- Prírodný materiál: Je to ekologický materiál, pri ktorého pestovaní sa používa minimum hnojív a pesticídov.
- Pevnosť a trvácnosť: Ľanové vlákno je najsilnejším a najpevnejším prírodným vláknom. Ľanové plátno je silné, odolné voči zodratiu a časom a používaním sa jeho vlastnosti len zlepšujú. Keď sú ľanové vlákna navlhčené, ich pevnosť sa zvyšuje o 20%, preto sú vhodné na použitie v námorníctve v podobe lán a plachiet.
- Absorpčná schopnosť: Dobre absorbujú vlhkosť.
- Tepelná vodivosť: V lete chladí, v zime hreje. Táto tkanina dokáže absorbovať takmer trojnásobok svojej suchej váhy.
- Antialergénne vlastnosti: Je prirodzene antibakteriálny, vhodný pre alergikov.
- Ne-elektrizujúci: Nepriťahuje prach.
- Jednoduchá údržba: Perieme ho pri 40 až 60 stupňovej teplote. Čím viac sa ľan perie, tým je príjemnejší.
Uvnitř Nejstrašnějších Metod MUČENÍ V Treblince | Exkluzivní Dokument
Ľan v súčasnosti
Napriek tomu, že bavlna v minulosti čiastočne vytlačila ľan z textilnej výroby, dnes sa ľan opäť teší rastúcej obľube. Jeho jedinečné vlastnosti, ekologickosť a nadčasovosť ho predurčujú na využitie nielen v odevnom priemysle, ale aj v potravinárstve (ľanový olej, semienka), farmácii či chemickom odvetví (nátery, farby, ekologické palivá). Ukážky tradičného spracovania ľanu sa konajú aj v súčasnosti, čím sa uchovávajú cenné remeselné tradície.