Pri výbere palivového dreva je dôležité uvedomiť si, že nie všetky dreviny horia rovnako a poskytujú rovnaké množstvo tepla. Hoci laik by mohol povedať, že jedno je akým drevom budeme kúriť, dôležité je, že horí a hreje, nie je to úplná pravda. Rôzne dreviny disponujú rozdielnou výhrevnosťou a nehoria rovnakým spôsobom.
Všeobecne sa dáva prednosť tvrdému drevu, ako je dub, buk, jaseň či gaštan, a tiež ovocným drevinám. Bez ohľadu na výber dreviny je nevyhnutné, aby bolo dobre vysušené. Podiel vody v suchom dreve by mal dosahovať približne 15%. Vlhké drevo horí omnoho horšie, pretože veľká časť energie je spotrebovaná na odparenie obsiahnutej vody.
Pre dosiahnutie dobrého vyschnutia sa odporúča guľatinu naštiepať na polienka a uložiť na dobre vetranom mieste chránenom pred dažďom. Drevo sa suší zhruba dva roky. Stupeň vyschnutia možno odhadnúť podľa váhy polien - čím sú suchšie, tým sú ľahšie.
Charakteristika lipy ako palivového dreva
Lipa (Tilia) je nádherný a majestátny strom, ktorý je v strednej Európe veľmi obľúbený. Je známa svojou dlhovekosťou a významom v tradičnej medicíne, ale aj ako zdroj kvalitného dreva.
Lipa malolistá (Tilia cordata) rastie takmer v celej Európe a na Slovensku sa vyskytuje roztrúsene v listnatých a zmiešaných lesoch. Konáre rastú vzpriamene a vytvárajú široko vajcovitú až košatú korunu. Listy sú srdcovité s dĺžkou asi sedem centimetrov, na vrchnej strane zelené, na rube sivé a hladké. Lipa malolistá kvitne obyčajne až v júli bledožltými obojpohlavnými kvetmi, ktoré majú výraznú vôňu.
Lipa je nenáročná drevina, ktorá však neznáša sucho. Je menej odolná proti exhalátom, ale mrazom odoláva veľmi dobre. Vysádza sa na slnečné alebo polotienisté stanovište a dobre znáša rez.
Hoci sa texty často zameriavajú na liečivé účinky lipových kvetov či jej symbolický význam, lipa je užitočná drevina aj pre svoje drevo. Z lipového dreva si ľudia v minulosti vyrezávali rôzne potreby do domácnosti, ale aj sošky, ikony, oltáre, vojenské štíty či hudobné nástroje. Lipové drevo je cenené pre svoju ľahkosť a pevnosť.
Pestovanie líp nie je náročné a nevyžaduje veľa práce. Potrebujú však veľmi úrodnú pôdu a najlepšie hlinitopiesčité podložie. Ideálny čas na výsadbu je na jar, ale stromčeky s dobre vyvinutým koreňovým systémom možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia.
Výhrevnosť a vlastnosti lipového dreva
Hoci lipa nie je spomínaná medzi drevinami s najvyššou výhrevnosťou, ako napríklad buk či dub, stále predstavuje dobré palivo. Pri porovnaní s inými drevinami, napríklad buk má asi o 40% vyššiu výhrevnosť než smrek a je považovaný za jedno z najlepších palív. Dub je tiež vynikajúce palivové drevo, ktoré horí pozvoľna a dlho udržuje teplo. Ovocné dreviny ako jabloň, hruška, čerešňa či slivka horia pekným plameňom a majú dobrú výhrevnosť.
Breza, hoci je listnatá drevina s mäkkým drevom, má veľkú výhrevnosť podobnú dubu, ale rýchlo horí, preto sa často používa na rozkúrenie ohňa. Ihličnany síce uvoľňujú veľa tepla, no rýchlo horia, vystreľujú žhavé uhlíky a zanášajú komín.
Hoci presné údaje o výhrevnosti lipy nie sú v predloženom texte explicitne uvedené v porovnaní s inými drevinami, jej všeobecná využiteľnosť na drevo naznačuje jej potenciál ako paliva. Je dôležité dbať na jej dôkladné vysušenie, rovnako ako pri ostatných drevinách.
Pestovanie a využitie
Lipa má viacero využití. Pre jej okrasný vzhľad, voňavé kvety a symboliku je obľúbeným stromom do záhrad a parkov. Okrem toho je jedným z najlepších medonosných stromov a jej kvety majú liečivé účinky.
Pre účely získania palivového dreva je dôležité zvážiť správne rozmery pre pestovanie. Ak sa lipa pestuje primárne na palivové drevo, odporúčané rozmery výsadby môžu byť napríklad 2m x 3m, s plánovaným zrezaním po 4 rokoch. Pre zalesňovanie a stavebné rezivo sa odporúčajú väčšie rozmery ako 4m x 4m alebo 3m x 4m, s plánovaným zrezaním po 5.-6. roku.
Lipy rastú relatívne rýchlo, pričom ročný prírastok môže byť 30 až 60 cm v závislosti od podmienok pestovania. Mladé stromy potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých letných mesiacov, a pôda by nemala počas prvého roku po výsadbe úplne preschnúť. Po zakorenení sú lipy pomerne odolné voči suchu.
Alternatívy a porovnanie
V kontexte rýchlorastúcich drevín na palivové účely sa spomína aj Paulovnia (Paulownia). Paulovnia je rýchlorastúci strom pôvodom z Ázie, známy svojou rýchlosťou rastu a všestranným využitím. Pestovanie Paulownie môže byť už po pár mesiacoch veľmi odmeňujúce. Existuje niekoľko druhov, napríklad Paulownia tomentosa, Paulownia elongata či Paulownia fortunei. Paulovnia je nenáročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovištia a dobre priepustnú, bohatú pôdu. Mladšie stromy môžu byť náchylné na poškodenie silným vetrom. Po zakorenení sú paulovnie pomerne odolné voči suchu. Pre palivové drevo sa odporúčajú rozmery výsadby 2m x 3m so zrezaním po 4 rokoch.
V kontexte produkcie biomasy na Slovensku sa ako rýchlorastúce dreviny na nevyužívanej poľnohospodárskej pôde spomínajú aj vŕba, topoľ či agát. Paulovnia je tiež predmetom výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. V rámci výskumu sa hodnotí produkcia biomasy, dendrometrické merania, veľkosť listovej plochy a iné faktory.
Pri výbere dreviny na palivové účely je dobré zvážiť nielen výhrevnosť, ale aj rýchlosť rastu, náročnosť pestovania a dobu sušenia dreva. Lipa, hoci nie je najrýchlejšie rastúci strom ako paulovnia, ponúka kombináciu kvality dreva, nenáročnosti pestovania a viacerých ďalších benefitov.
Pri kúrení drevom je dôležité aj správne usporiadanie dreva v peci. Hrubšie polená by mali byť umiestnené na dne, stredne veľké polienka nad nimi a úplne hore menšie polienka a triesky na podpaľovanie. Zapálenie ohniska zhora pomáha generovať vyššiu teplotu potrebnú pre lepšie spaľovanie a umožňuje postupné horenie dreva, čím sa predlžuje proces spaľovania a minimalizuje vznik dymu.
Skladovanie palivového dreva vonku, čo musíte urobiť
tags: #pestovanie #lipy #na #palivo