Úvod do produkcie obilnín v EÚ
Európska únia je jedným z najväčších svetových producentov a obchodníkov s obilninami. Podpora poľnohospodárov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zahŕňa podporu príjmu, intervencie na trhu a obchodnú politiku. V súčasnosti sa podpora už neviaže na množstvo vyprodukovaných plodín, ale je oddelená od samotnej výroby.
Politika EÚ v oblasti rôznych plodín na ornej pôde sa sústreďuje na dve kľúčové oblasti: intervencie Európskej komisie a pomoc na súkromné skladovanie, ako aj obchodné opatrenia.
Trhové mechanizmy a obchodná politika EÚ
Intervencie a verejné skladovanie
Nákup a verejné skladovanie obilnín a ryže, pôvodne zavedené na ochranu poľnohospodárov pred nízkymi trhovými cenami, sa dnes využíva len v mimoriadnych situáciách ako bezpečnostná sieť.
Obchodné opatrenia
Približne 20 % produkcie pšenice v EÚ sa každoročne vyváža. Naopak, olejnaté semená, krmivo pre zvieratá a ryža sa dovážajú vo veľkých množstvách. Pre tieto sektory môžu byť potrebné povolenia na dovoz a vývoz, ako aj platby v rámci obchodnej tarify. V dôsledku záväzkov EÚ voči Svetovej obchodnej organizácii sa uplatňuje niekoľko stanovených colných dovozných kvót s nízkym alebo nulovým clom.
Štruktúra produkcie obilnín v EÚ
Obilniny
Viac ako polovicu celkovej produkcie obilnín v EÚ tvorí pšenica. Zvyšných 50 % tvoria kukurica a jačmeň, pričom každá z týchto komodít predstavuje približne jednu tretinu.
Olejnaté semená a bielkovinové plodiny
Hlavným olejnatým semenom pestovaným v EÚ je repka olejná (59 %), nasledovaná slnečnicou a sójovými bôbmi. Pre olejnaté semená neexistujú špecifické podporné opatrenia, napriek tomu, že EÚ pokrýva dve tretiny vlastnej spotreby. Dovoz EÚ predstavuje približne polovicu ročnej spotreby olejnatých semien v krmive pre zvieratá, pričom dovozné clá sú nulové.
Olejnaté semená nachádzajú uplatnenie v potravinárstve, výrobe krmív, palív a priemysle. Lisovaním sa získavajú rastlinné oleje (používané v potravinárstve alebo na výrobu bionafty) a šroty, ktoré sú dôležitou súčasťou krmív.
Hlavné bielkovinové plodiny pestované v EÚ zahŕňajú hrach poľný, bôb obyčajný, bôb záhradný a vlčí bôb. Od roku 2012 nie sú pre tieto plodiny poskytované žiadne špecifické podpory a dovozné clá sú nulové.
Ryža
Približne dve tretiny ryže konzumovanej v Európe sa dopestujú priamo v EÚ. Zvyšok sa dováža z krajín ako India alebo Kambodža. Malé množstvo ryže vypestovanej v EÚ sa exportuje.
Dovoz ryže do EÚ je podmienený predložením osvedčenia o rovnocennosti vydaného poverenou agentúrou tretej krajiny pôvodu alebo schválenou agentúrou mimo krajiny pôvodu, ak v nej taká agentúra neexistuje.
Právny rámec a monitorovanie trhu
Právny základ
Právny základ pre trhy s obilninami, olejnatými semenami, bielkovinovými plodinami a ryžou je definovaný v legislatíve o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, o intervencii a obchode s obilninami a ryžou, ako aj o horizontálnych aspektoch obchodu.
Monitorovanie trhu
Stredisko EÚ pre monitorovanie trhu s plodinami poskytuje aktuálne údaje a informácie o sektoroch obilnín, olejnatých semien a bielkovinových plodín.
Prognózy a trendy v pestovaní obilnín
Podľa prognóz organizácie Coceral sa očakáva, že poľnohospodári v EÚ do roku 2025 zvýšia produkciu obilia a olejnatých semien.
- Celková výmera na obilniny by mala dosiahnuť 50,42 milióna hektárov, čo je nárast o 2,5 %.
- Najvýraznejší nárast sa očakáva pri mäkkej pšenici (o 5,4 % na 21,51 mil. ha) a jačmeni (o 1,3 % na 10,49 mil. ha).
- Plochy kukurice by mali klesnúť o 3,4 % na 8,66 mil. ha.
- Pre repku olejnnú sa predpokladá celková výmera 6,02 milióna hektárov, čo je nárast o 5,8 %.
Očakáva sa, že celková produkcia obilia dosiahne približne 275 miliónov ton, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku. Výrazne by mali vzrásť úrody pšenice mäkkej (o dobrých 12 miliónov ton), jačmeňa a kukurice. Produkcia repky by mala prekonať tohtoročný výsledok o 12 % a slnečnice o 12 %.
Vývoj cien a produkcie v minulosti
V júni bola zaznamenaná výraznejšia valorizácia ceny pšenice, pričom najväčší nárast zaznamenali burzy v Budapešti (o 12 %) a Euronext (o 4,6 %).
Podľa Copa/Cogeca môžu rastúce náklady na pestovanie a úverová politika významne ovplyvniť budúci vývoj cien a množstva obilia. V roku 2010 ovplyvní situáciu aj viac ako 1 milión hektárov neobrábanej pôdy v EÚ.
Celková úroda obilnín v EÚ v roku 2010 bola odhadovaná na 286 miliónov ton, čo je o 3,8 mil. ton menej ako v roku 2009. Coceral odhadoval produkciu na 283,7 mil. ton, s rozdielom oproti roku 2009 až 3,3 %.
Výmera osiatia obilnín v krajinách EÚ-27 v roku 2010 dosiahla 56,9 mil. hektárov, čo je o 2,2 % menej ako v roku 2009. Plochy osiatia sa znížili takmer vo všetkých členských krajinách.
Produkcia v kľúčových krajinách EÚ (odhad 2010)
- Francúzsko: Predpokladaná výmera 9,3 mil. ha (pokles o 0,6 % oproti roku 2009). Produkcia znížená o 3,3 - 5,2 mil. ton oproti takmer 70 mil. ton v roku 2009.
- Poľsko: Výmera necelých 8,4 mil. ha (pokles o 1,2 % oproti roku 2009). Coceral predpokladá zníženie výmer obilnín o 3,7 %. Produkcia odhadovaná na 28,05 mil. ton (Copa/Cogeca) alebo 27 mil. ton (Coceral).
- Nemecko: Výmera 6,7 mil. ha (pokles o 2,9 % oproti roku 2009). Odhad úrody 46,5 - 47,5 mil. ton (pokles o 4-6 % oproti roku 2009).
- Veľká Británia: Prognózy sa líšia o viac ako milión ton: 23,2 mil. ton (Copa/Cogeca) a 21,8 mil. ton (Coceral).
- Španielsko: Predpokladaný rast produkcie o 8 - 9 % (17,5 mil. ton podľa Copa/Cogeca a 18,3 mil. ton podľa Coceral).
- Taliansko: Očakáva sa slabšia produkcia ako v predchádzajúcom roku.
Priemerný hektárový výnos pre krajiny EÚ sa odhadoval na 5 ton z hektára, čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu roku.
Potravinárska pšenica a tvrdá pšenica
V sezóne 2010/2011 sa predpokladá dostatočná zásobenosť EÚ potravinárskou pšenicou. Odhadovaná úroda 132,9 mil. ton predstavuje nárast o viac ako 3 % oproti roku 2009.
Francúzsko a Nemecko by mali dosiahnuť približne rovnakú produkciu ako v predchádzajúcej sezóne. Pre Nemecko sa odhaduje produkcia 25,3 - 25,5 mil. tony, čo je nárast o 0,4-1,2 %. Produkcia tvrdej pšenice sa predpokladá na úrovni 8 mil. ton.
Pestovanie pšenice na Slovensku a v Európe
Pšenica je najrozšírenejšou obilninou s náročnými agroekologickými požiadavkami. Vyžaduje hlboké, vzdušné pôdy s dostatkom živín a humusu. Nevhodné sú piesočnaté, plytké a zamokrené pôdy.
Najväčšie nároky na vodu má pšenica ozimná v období tvorby biomasy a zrna. Optimálny úhrn zrážok v období pred a po vzídení je 120 mm.
Pšenica ozimná je náročná na predplodinu. Najvyššie úrody možno očakávať po širokolistých plodinách ako strukoviny, krmoviny či zelenina. Nevhodnými predplodinami sú obilniny, preto sa pestovanie pšenice po sebe neodporúča.
Systém obrábania pôdy by mal zabezpečiť včasné a kompletné vzídenie ozimných plodín a ich dobré prezimovanie. Dôležité je dodržať dostatočný časový odstup medzi základnou prípravou pôdy a sejbou pre uľahnutie pôdy.
Vplyv klimatickej zmeny na pestovanie obilnín
Klimatická variabilita významne ovplyvňuje úrody pšenice v Európe (31 - 51 % v západnej Európe, 23 - 66 % vo východnej Európe, 15 - 45 % v južnej Európe a nad 75 % v Španielsku).
Očakáva sa, že zmena klímy bude mať veľký vplyv aj na globálnu produkciu pšenice. Predpokladá sa pokles úrody pšenice o 4,1 - 6,4 % pri každom zvýšení teploty o 1 °C.
Obilniny tvoria polovicu fariem EÚ, zaberajú tretinu ornej pôdy a v celosvetovom meradle predstavujú 20 % produkcie obilnín.
Adaptácia plodín na zmenu klímy
Zlepšenie hospodárenia s vodou prostredníctvom šľachtenia nových odrôd je kľúčové pre jarné obilniny. Dôležité je, aby jarné obilniny rozvíjali svoj úrodový potenciál už v počiatočných fázach rastu, čo môže byť dosiahnuté použitím semenného materiálu s veľkými zrnami.
Šľachtenie rastlín zamerané na zvýšenie potenciálu úrody, odolnosť proti suchu a optimalizované agronomické postupy (siatie, hnojenie, ochrana rastlín) môžu čiastočne obnoviť úrodu a znížiť riziko jej poklesu.
Odolnosť plodín proti zmene klímy je rozhodujúca pre stabilizáciu dodávok potravín a zabránenie cenovým výkyvom. Hoci odolnosť úrodnosti plodín má silný genetický základ, je tiež ovplyvnená prostredím.
Trendy v pestovaní jednotlivých obilnín na Slovensku
Jačmeň
V Slovenskej republike došlo k poklesu plôch jarého jačmeňa, najmä od roku 2009. V roku 2019 dosiahli plochy len 83 tisíc hektárov, zatiaľ čo v roku 2009 to bolo 178 tisíc ha.
Trend nahrádzania jarého jačmeňa je saturovaný nielen ozimným jačmeňom, ale predovšetkým kukuricou a tvrdou pšenicou, ktoré prinášajú vyššie hektárové benefity.
Napriek celosvetovému trendu poklesu úrod a zásob, dopyt po sladovníckom jačmeni rastie.
Tvrdá pšenica
Tvrdá pšenica zaznamenala v posledných 10 rokoch raketový nárast plôch. V roku 2018 bolo na Slovensku zasiatych 48 000 ha, zatiaľ čo v roku 2008 to bolo okolo 6 800 ha.
Najmä ozimné formy tvrdej pšenice v kukuričnej oblasti dokážu konkurovať nielen jarným plodinám, ale aj mäkkej ozimnej pšenici, a to nielen úrodami, ale aj cenou.
Mäkká pšenica
V roku 2018 mala jarná mäkká pšenica výmeru okolo 13 000 ha. Počas predchádzajúcich 10 rokov plochy kolísali od 7 - 15 tis. ha.
Hoci vo svete prevažujú hektárové plochy jarnej pšenice oproti ozimnej, situácia na Slovensku sa vyvíja postupným nárastom plôch ozimnej pšenice.
Pestovanie jarnej mäkkej pšenice na Slovensku sa vyznačuje obrovskými výkyvmi v pestovateľských plochách (až 100 % nárast či pokles), čo je spôsobené poveternostnými vplyvmi jesene a jari.
V priemere rokov úrody jarnej pšenice oproti ozimnej vykazujú 10 - 20 % pokles, hoci v priaznivých ročníkoch môžu jarne pšenice dosiahnuť alebo prekročiť úrody ozimnej pšenice.
Ovos
Posledných 30 rokov sa hektárové plochy ovsa vyznačujú skôr kolísaním. Pokles plôch nebol taký markantný ako pri jačmeni jarnom.
V ostatných 10 rokoch je pozorovaný mierny pokles pestovateľských plôch z asi 17 000 ha na 13 000 ha. Nedostatok suroviny pociťuje aj najväčší spracovateľ ovsa na Slovensku.
Ovos je počas celej vegetácie náročný na dostatočné zásobenie vodou. Potrebuje minimálne 500 l vody na vytvorenie 1 kg sušiny, zatiaľ čo jačmeň a pšenica len 350 - 400 l.
Ovos je citlivý na nedostatok zrážok v máji a júni, čo sa prejavuje znížením úrod a kvality zrna.
Špecifiká pestovania ozimných a jarných obilnín
Základný rozdiel medzi ozimnými a jarnými obilninami spočíva v potrebe vernalizácie (jarovizácie), procesu stimulovaného chladom, ktorý podporuje kvitnutie.
Jarné obilniny vernalizáciu nepotrebujú alebo len minimálne. Pestovanie presievkových typov obilnín, ktoré majú vyššiu zimovzdornosť a umožňujú jesenný výsev, je jedným z riešení využitia ich skorosti.
Jesenné výsevy jarných jačmeňov sa stávajú častým javom na Slovensku, čo súvisí s lepším využitím zimnej vlahy a umožňuje skorší zber.
Pšenica jarná predstavuje výhodný doplnok k pšenici ozimnej a pri zmenách počasia môže stabilizovať ekonomiku poľnohospodárskeho podniku.
tags: #pestovanie #obilnin #eur