Pestovanie kiwi: Všetko, čo potrebujete vedieť pre bohatú úrodu

Pestovanie exotických rastlín, ako sú figy a kiwi, v našich podmienkach môže byť výzvou, ale zároveň aj odmenou. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi si môžete dopriať bohatú úrodu týchto chutných plodov. Kiwi predstavuje lahodnú plodinu bohatú na vitamíny, ktorú môžeme úspešne vypestovať priamo v našich záhradách. Okrem chutných plodov nás potešia aj nádherné kvety.

Aj keď si kiwi väčšinou spájame s krajinou Nového Zélandu, jeho korene siahajú do Číny, kde bol pôvodne známy ako čínsky egreš. Prvé záznamy o pestovaní tohto ovocia možno nájsť v čínskych historických dokumentoch, kde sa spomína ako delikatesa vyhradená pre cisársku rodinu. Ovocie bolo tradične zbierané z divorastúcich rastlín, až kým sa v 20. storočí nezačalo s jeho systematickým pestovaním. Svoj názov "kivi" dostalo v 20. storočí na Novom Zélande, kvôli podobnosti s nelietavým vtákom kivi, ktorý je symbolom tejto krajiny.

Kiwi patrí do rodu aktinídia, pričom najznámejším druhom je aktinídia lahodná. Ide o drevnatý, popínavý ker, ktorý sa môže vyvinúť až do výšky stromu a žiť desaťročia. Aktinídia je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody. Preto aktinídia potrebuje sústavnú závlahu, pôda však nesmie byť zamokrená. Vhodný je i vysoký mulč a podľa potreby aj drenáž. Toto napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom pôdy, preto by mala byť táto jej vrchná vrstva aj dostatočne výživná.

Druhy kiwi

Rod aktinídia (Actinidia) zahŕňa desiatky druhov, no v záhradách sa najčastejšie stretnete s dvoma hlavnými skupinami:

• Veľkoplodé (A. chinensis, A. deliciosa): Tieto druhy sú známe ako klasické kivi. Sú menej mrazuvzdorné a na Slovensku sa dajú úspešne pestovať len v najteplejších oblastiach, ideálne na južných svahoch alebo vo fóliovníkoch. Ich plody sú veľké, chlpaté a známe z obchodov.
• Drobnoplodé (A. arguta, A. kolomikta, A. purpurea): Často označované ako "mini kivi" alebo "baby kivi". Tieto druhy sú, naopak, veľmi odolné voči mrazu a zvládnu bez poškodenia aj teploty do -30 °C, preto sú vhodné aj do stredných a severnejších oblastí Slovenska. Ich plody sú menšie, hladké, sladké a dajú sa jesť aj so šupkou. Navyše majú vyšší obsah vitamínu C než citrusy.

Najpestovanejšie a najodolnejšie druhy

Na Slovensku je najrozšírenejšia aktinídia význačná (A. arguta). Vďačí za to hlavne vysokej mrazuvzdornosti (znesie mrazy do -20 až -25 °C), skoršiemu dozrievaniu a dostupnosti výsadbového materiálu. Rastliny rodia drobné, sladké plody, ktoré dozrievajú od augusta do októbra. Pri dobrej starostlivosti môžete z jednej rastliny získať až 45 kg úrody.

Najodolnejšou je u nás aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta), ktorá znesie mrazy až do -40 °C. Vyznačuje sa slabším rastom a veľmi atraktívnymi listami, ktoré majú zeleno-bielo-ružové odtiene. Jej kvety príjemne voňajú citrónovo a dozrievajúce plody sú malé, zelené, charakteristicky sploštené, so sladkou aromatickou dužinou.

Aktinídia purpurová (Actinidia purpurea), známa ako Purple Kiwi, sa vyznačuje červenými plodmi so sladkokyslou chuťou, ktoré dozrievajú skôr.

Aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa), najbežnejší druh kivi, má veľké, chlpaté plody so zelenou dužinou. Znáša v zime krátkodobo teploty do -15 °C a sú väčšinou dvojdomé. Na pestovanie sú ideálne najmä naše južnejšie polohy, pretože kivi dozrieva koncom sezóny a využíva dlhšiu vegetačnú sezónu.

Zlaté kivi (Actinidia chinensis) má hladkú šupku a zlatú dužinu. Plody sú sladšie a jemnejšie než u klasického kivi. Odroda ‘Golden Delight’ produkuje atraktívne, menej ochlpené plody krásnej žltej farby, veľmi sladkej chuti, ktoré dozrievajú v októbri.

Podmienky pre pestovanie kiwi

Úspešné pestovanie kiwi na Slovensku vyžaduje pozornosť k niekoľkým kľúčovým faktorom:

1. Stanovisko

• Slnečné a chránené miesto: Kivi rastie najlepšie na slnečných miestach, kde dostáva aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Rastline vyhovujú slnečné až polotienisté miesta.
• Chránené pred vetrom: Kivi môže byť citlivé na silný vietor, ktorý by mohol poškodiť jemné výhonky. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná, napríklad pri múre, plote alebo altánku. Rastliny využívajú teplo odrazené od stien, čo im pomáha prekonať chladnejšie obdobia.

2. Pôda

• Priepustná a výživná: Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálná (pH 5,5 - 6,5), výživná a dostatočne vlhká. Kivi preferuje ľahkú piesočnatú pôdu s nízkym obsahom vápnika, ktorú možno obohatiť o kompost alebo hnoj. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú.
• Udržiavanie vlhkosti: Kivi potrebuje stálu vlhkosť, najmä v období rastu a počas horúcich letných dní. Vyhnite sa však premočeniu pôdy, pretože nadmerná vlhkosť môže viesť k hnilobe koreňov.

3. Hnojenie

Prvé hnojenie kivi by sa malo začať až na jar druhého roka po výsadbe. Keď sa rastlina dostane do tretieho roku a začne tvoriť plody, dávku hnojiva je vhodné zvýšiť. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor. Na hnojenie kiwi môžeme použiť kompost aj komerčné hnojivá. 5-ročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Ocenia jarnú dávku kompostu alebo pomaly rozpustného hnojiva s vyváženým obsahom živín.

4. Opora

Aktinídia je rýchlo rastúca liana, ktorá sa nezaobíde bez opory. Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Vhodný je plot, pergola, drôtenka alebo vysoký kôl. Rastlinu je vhodné pravidelne priväzovať k pripravenej konštrukcii. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny.

5. Ochrana pred mrazom

V chladnejších oblastiach môže byť kivi citlivé na mrazy. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo zamulčovať a obaliť netkanou textíliou. Rastliny vysadené v nádobách sú ešte náchylnejšie a vyžadujú správne zazimovanie - presunutie do interiéru.

Výsadba a starostlivosť

Kiwi by sa malo sadiť na jar, ideálne po posledných mrazoch, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín. Rastliny potrebujú dostatok priestoru pre rast, preto by sa mali sadiť vo vzdialenosti minimálne 3 až 5 metrov od seba (v závislosti od odrody). Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú.

Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk.

Zálievka

Kiwi potrebuje pravidelnú zálievku, zvlášť v teplejších mesiacoch a počas suchých období, aby sa udržala vlhká, ale nie premokrená pôda. V prípade, že rastlina začne vysychať a vädnúť, doprajte jej extra zálievku.

Rez

Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Z tohto dôvodu je dôležité neprerezávať jednoročné výhony, ktoré budú rodiť v budúcom roku.

• Letný rez: Odstraňujú sa neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m.
• Jarný rez (po zime): Odstránia sa suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky.
• Zmladzovací rez: Každý rok po zbere úrody vykonajte zmladzovací rez, aby ste podporili rast nových výhonkov a zabezpečili bohatú úrodu aj v ďalších rokoch.

Pri presvetľovaní dbajte na to, aby sa konkurenčné výhonky neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstráňte.

Rozmnožovanie

Aktinídie možno rozmnožovať odrezkami z polovyzretých letorastov v lete. Pri dobrej starostlivosti sa rastliny vyznačujú dlhovekosťou, pričom na jednom mieste môžu rásť a rodiť aj 50 rokov. Úspešné je aj množenie rezkovaním v zime zo stredne zdrevnatených výhonov.

Odrody kiwi a opeľovanie

Pri výbere druhu aj odrody sme obzvlášť opatrní. Ak máme málo priestoru v záhrade alebo môžeme pestovať len jeden kus kivi, vždy siahneme po jednodomej a samoopelivej odrode, inak sa ovocia nedočkáme.

Väčšina odrôd kiwi nie sú samoopelivé rastliny, čo znamená, že na opelenie kvetu potrebujete druhú rastlinu - tzv. opeľovač kiwi. Na štyri samičie rastliny pridáte približne jednu samčiu rastlinu. Existujú však aj samoopelivé odrody.

Najosvedčenejšie odrody

• Hayward: Dvojdomá, mrazuvzdorná do -15°C, najkvalitnejšia odroda s plodmi 80-100 g.
• Ken´s Red: Dvojdomá, mrazuvzdorná do -15°C.
• Jenny: Čiastočne samoopelivá, mrazuvzdorná do -15°C. Samičie a samčie kvety vytvorené na jednej rastline sú vraj dostatočne schopné samoopeľovať.
• Issai: Samoopelivá odroda drobnoplodého kiwi s nechlpatými plodmi, ktoré sa dajú jesť aj so šupkou.
• Actinidia arguta (Mini Kiwi): Plne mrazuvzdorná do -25 °C (niektoré zdroje uvádzajú až -30 °C), plody sú menšie, bez chlpov, sladké a konzumovateľné celé.
• Actinidia kolomikta: Veľmi dekoratívne listy, najvyššia mrazuvzdornosť až do -40 °C.

Z aktinídie čínskej boli vypestované odrody s väčšími plodmi, napríklad:

• ’Abbott‘ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g)
• ’Bruno‘ (plod do 55 g)
• ’Monty‘ (plod 45 až 60 g)
• ’Cramer‘ (zakrpatená forma ’Haywardu‘)
• ’Starella‘ (vznikla krížením ’Haywardu‘ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu)
• ’Ashoka‘ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva i silnejším mrazom)

Zber a skladovanie

Plody aktinídií dozrievajú od konca augusta do októbra podľa odrody. Drobnoplodé môžete jesť aj so šupkou, sú sladké, šťavnaté a mimoriadne bohaté na vitamín C. Veľkoplodé aktinídie (klasické kivi) majú chlpatú šupku, ktorú je vhodné pred konzumáciou olúpať.

Na Slovensku je obvyklý čas zberu kiwi od konca septembra do začiatku novembra, v závislosti od počasia a odrody. Plody by mali byť pevné na dotyk a zelené, bez zjavných známok nadmerného zmäknutia alebo poškodenia. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté; dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach.

Na uchovanie čerstvosti by kiwi malo byť skladované v chladiacom zariadení pri teplotách okolo 0 až 1 °C s relatívnou vlhkosťou okolo 90-95%. Najdlhšiu skladovateľnosť má veľkoplodé zelené kivi (Actinidia deliciosa), typicky zastúpené odrodou ‘Hayward’. Ak sa zberá ešte tvrdý a je správne uskladnený, vydrží čerstvý bez výraznejšej straty kvality aj niekoľko mesiacov.

Naopak, mini kivi (druhy A. arguta a A. kolomikta) majú v čerstvom stave podstatne kratšiu skladovateľnosť. V chladničke vydržia len niekoľko týždňov. Odporúča sa tieto drobné plody čo najskôr spotrebovať alebo spracovať.

Výhody pestovania kiwi

Kiwi je jednou z najobľúbenejších exotických ovocí, ktoré prináša výnimočnú chuť plnú vitamínov priamo do vašej záhrady. Plody sú bohaté na vitamín C, antioxidanty a vlákninu, vďaka čomu posilňujú imunitu, prospievajú srdcu aj tráveniu. Pravidelná konzumácia tohto ovocia podporuje zdravie očí, pomáha znížiť krvný tlak a udržiava zdravú pokožku.

Rastliny sú dlhoveké a pri správnej starostlivosti dokážu produkovať úrodu až 50 rokov. Sú nenáročné na spracovanie a ich pestovanie je možné aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Pestovanie minikivi je ideálnou voľbou pre záhradkárov, ktorí hľadajú odolné a produktívne rastliny prispôsobené našim podmienkam.

tags: #pestovanie #ovocia #kiwi