Pestovanie papriky je mimoriadne obľúbené medzi záhradkármi, a to vďaka lahodným a šťavnatým plodom, ktoré sa vyskytujú v rozmanitých tvaroch a farbách. Papriky je možné úspešne dopestovať v skleníku, fóliovníku, priamo v pôde, ale aj v kvetináči na balkóne. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú vo fóliovníku, vo voľnej pôde, a rastúci záujem je aj o črepníkové papriky. Papriky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu. V prostredí, kde máte lepšiu kontrolu nad teplotou a vlahou, ako je napríklad skleník, môžete s úspechom dopestovať aj vysoko výnosné odrody paprík.
Výber vhodného miesta a času výsadby
Pri výsadbe mladých priesad paprík je dôležité neponáhľať sa. Počkajte až do druhej polovice mája, prípadne aj neskôr, ak je počasie vrtkavé a chladné. Mladé priesady papriky sú totiž náročné na svetlo, teplo a vlahu. Postupne ich otužujte (pár hodín denne vonku), aby si privykli na vonkajšie svetlo a teploty. Hoci najväčšie výnosy dosiahnete pri vysadení paprík vo fóliovníku alebo skleníku, niektoré odrody prinášajú dobrú úrodu aj bez zastrešenia - teda priamo v pôde. Tieto odrody sú označené ako papriky určené na poľné pestovanie. Počítajte s tým, že doba produkcie plodov bude kratšia ako v skleníku. Papriky vonku musia čeliť zmenám teplôt, intenzívnym zrážkam, suchu aj rôznorodým škodcom, čo sa môže negatívne podpísať na vitalite, vzraste, veľkosti a množstve plodov.
Pestovanie papriky v nádobách
Nemusíte mať fóliovník ani úžitkovú záhradu za domom, a napriek tomu si cez leto môžete pochutnávať na domácej paprike. Na kvetináčové pestovanie si vyberte tzv. balkónové odrody paprík. Výber je už široký, nájdete medzi nimi napríklad štipľavé papričky, mini aromatické papriky či kompaktné odrody sladkých paprík. Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách.
Výber správneho kvetináča a substrátu
Do kvetináča vysaďte jednu alebo dve mladé priesady. Na objeme kvetináča nešetrite. Každá vysoká rastlinka potrebuje nádobu asi veľkosti štandardného vedra. Pre špeciálne mini balkónové papriky stačia o čosi menšie nádoby, ale rozdiel nie je až tak markantný ako pri vysokých a trpasličích paradajkách. Odporúča sa zvoliť nádobu s objemom minimálne 18 litrov a priemerom približne 40 cm. Nezabudnite na drenážne otvory na dne nádoby, pretože paprika je citlivá na preliatie. Do kvetináča nasypte substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom. Pre bezproblémové pestovanie sa odporúča samozavlažovací kvetináč, nakoľko rastliny pri pestovaní v nádobách prechádzajú väčšími stresmi.
Výber vhodnej odrody papriky
Pri výbere odrody pre pestovanie v kvetináči, nemusíte hľadať len špeciálne balkónové druhy. Ak dodržíte správny postup a tipy, môžete pestovať takmer akýkoľvek druh. Medzi obľúbené patria:
- Yolo Wonder (sladká paprika)
- PCR (žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody)
- Slovakia (skorá odroda typu kápia)
- Rafaela F1 (tmavočervené, chutné plody)
- Slovana F1 (prispôsobivá, pevné, zelené plody)
- Hamík (kompaktná odroda s drobnými oranžovými plodmi, ideálna pre deti)
- Chilli papričky a koreninové papriky (existujú aj priestorovo nenáročné odrody)
Ideálne umiestnenie pre kvetináčové papriky
Papriky pestované v kvetináči potrebujú slnečnú a teplú pozíciu. Ideálne je umiestnenie na balkóne orientovanom na juh alebo juhozápad. Papriky milujú slnko a potrebujú minimálne šesť, ale lepšie osem hodín plného slnka denne. Pokiaľ nemá rastlina dostatok slnka, nekvitne a teda ani nerodí.
Zavlažovanie a hnojenie
Papriky si potrpia na pravidelnú a dostatočnú zálievku. V horúcich dňoch je potrebné zalievať denne, v najhorúcejších dňoch dokonca aj dvakrát denne. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno, kedy si rastlina vodu postupne vezme a odparí sa, čím sa znižuje riziko premokrenia koreňov, hubových chorôb a plesní. Nevhodné je používať vodu z vodovodu pre vysoký obsah chlóru. Vhodnejšie je zbierať dažďovú vodu alebo použiť vodu zo studne, ktorú je potrebné ohriať.
Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu napríklad síranom amónnym. Počas vegetácie hnojte dvakrát mesačne špeciálnymi hnojivami. Pre papriky pestované v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním, napríklad tekuté hnojivá alebo hnojivá ako BioBizz. V období kvetu a tvorby plodov je možné pridávať hnojivo raz týždenne.
Starostlivosť a prevencia
Odstraňovanie prvých kvetov
Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov. Táto regulácia môže byť úplne prirodzená aj v prípade, ak má rastlina nasadených veľa plodov či kvetov.
Podpora rastu
Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč, aby sa rastliny neohýbali alebo nelámali pod váhou plodov.
Opeľovanie
Pri pestovaní v skleníku alebo na chránenom balkóne, kde nie je dostatočné prirodzené prúdenie vzduchu, môžete rastlinám pomôcť s opelením jemným potrasením stonky.
Choroby a škodcovia
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice. V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika).
Ako prevenciu proti škodcom je možné sadiť k paprikám bazalku, ktorá svojou vôňou odpudzuje škodcov. Vhodnými spoločníkmi sú aj cibuľa a špenát.
SKUTOČNÝ spôsob, ako sa zbaviť vošiek na paprikách
Zber a využitie plodov
Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú. Papriky zberajte tak, ako dozrievajú, čím podporíte tvorbu nových plodov.
Plody majú vysokú biologickú hodnotu, sú významným zdrojom vitamínu C (najviac ho má červená paprika), provitamínu A, vitamínov skupiny B a množstva ďalších dôležitých látok. Obsahujú tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a minerálne látky ako vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E, ktoré sú prospešné pre zdravý zrak.
Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné. Možnosti spracovania zahŕňajú plnenie, pečenie, grilovanie, sušenie, zaváranie alebo použitie v čerstvých zeleninových šalátoch a sendvičoch.
tags: #pestovanie #papriky #v #kvetinaci #hamik