Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie, ak im doprajete vhodné podmienky na rast.
Vlastnosti a výber odrôd papriky
Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).
Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody. Hybridy - krížence rôznych odrôd, majú výhodou vysokú produktivitu, skoršie dozrievanie, vyššiu odolnosť proti chorobám a uniformnosť plodov.
Výsev a predpestovanie sadeníc
Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť). Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch.
Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete), či v skleníku. Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory.
Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.
Výsadba do záhrady a aklimatizácia
Do záhrady je možné papriku presadiť až vtedy, keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny.
Existuje viacero spôsobov ako sadiť papriku. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.
Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Pôda a výsadba
Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia.
Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy, na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov a vysádzame ich hlboko - celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy, pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť.
Potom zahrnieme sadenice pôdou tak, aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Pestovanie v kvetináči
Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj v menších kontajneroch (10 - 20 l).
Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov, na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka.
Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.
Starostlivosť počas rastu
Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.
Teplota
Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro, až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov.
V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.
Zálievka
Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Počas horúčav zalievame ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie. Závlahová voda by nemala byť studená, ideálne je používať odstátú vodu.
Hnojenie
Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú. Preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať. Ak však nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK. Priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov. Hnojenie je vhodné začať až keď paprika začne kvitnúť a vytvárať plody.
Na začiatku rastu rastlín používajte hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporuje zdravý rast listov a výhonkov. Fosfor a draslík sú dôležité pre bohatú úrodu a zdravé plody.
Škodcovia a choroby
Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť.
Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice.
V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.
Hniloba špičiek plodov paprík je častým problémom, ktorý môže signalizovať nedostatok vápnika a nerovnomernú výživu.
Zber a dozrievanie
Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.
Existujú dva hlavné štádiá zrelosti: technická zrelosť a botanická zrelosť.
- Technická zrelosť nastáva v momente, ako plody papriky dosiahnu odrodovú veľkosť, vytvoria sa v nich semená a majú dostatočne vyzretú stenu na to, aby po zbere nezačali rýchlo vädnúť. V tejto fáze v nich prevláda zelené farbivo - chlorofyl. V technickej zrelosti sú papriky šťavnatejšie a chrumkavejšie, vhodné na jedenie nasurovo. Sú trvácnejšie a lepšie znášajú prepravu.
- Ak plody v tomto štádiu na rastline necháte, postupným dozrievaním sa bude zelené farbivo - chlorofyl odbúravať za súčasnej tvorby iných, pre papriku charakteristických farbív. Plody sa dostávajú do botanickej zrelosti. V botanickej zrelosti sú papriky nielen farebnejšie, ale často aj sladšie a hodia sa na nakladanie, zaváranie alebo pečenie.
Skúsení pestovatelia papriky sa riadia touto zásadou: Akonáhle rastlina začne tvoriť papriku a dosiahne takmer plnú veľkosť, natrhajte aspoň polovicu plodov a spotrebujte ich ako sviežu zelenú papriku. Skorý zber pomôže rastlinám produkovať zrelé papriky rýchlejšie a vo väčších množstvách, pretože prvé papriky, ktoré rastlina vytvorí, jej odoberajú veľa energie.
Najlepší spôsob, ako zistiť zrelosť, je veľkosť a farba plodov. Samozrejme, najprv musíte vedieť, aká by mala byť typická veľkosť a farba druhu papriky, ktorý pestujete. Napríklad zrelé kajenské papriky majú 10 až 15 centimetrov a po dozretí budú červené. Zelená paprika by mala mať priemerne 7 až 12 centimetrov a tmavozelenú farbu.
Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Zberajte papriky, keď je ich pokožka napnutá a bez známok starnutia, vtedy budú najchrumkavejšie. Od polovice augusta do konca augusta si môžete všimnúť, že papriky rastú a vyfarbujú sa rýchlejšie. Kľúčom k zrelým paprikám je zozbierať približne 50 % úrody pred zrelosťou - tak sa vám podarí udržať rastliny v dobrej kondícii. Ponechanie príliš veľkého množstva paprík na rastline môže spôsobiť preťaženie.
Spracovanie a skladovanie
Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
Skladovanie
Ak chcete, aby plody dozreli mimo rastliny, skladujte ich na chladnom a menej vlhkom mieste. Nemali by byť vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Najlepšie je umiestniť ich na stojan, na ktorom nechávate vychladnúť koláče či chlieb, aby okolo nich z každej strany prúdil vzduch.
Spracovanie
Ak budete papriku zavárať alebo konzervovať, čím rýchlejšie po zbere plody spracujete, tým lepšie. Paprika každým ďalším dňom stráca svoju chrumkavosť a chuť.
- Sušenie: Na sušenie sa najviac hodí koreninová paprika vyzretá do botanickej zrelosti, z ktorej sa vyrába mletá červená paprika. Sušia sa aj tenkostenné odrody štipľavých paprík. Tie sa môžu tiež mlieť na práškovú papriku, ale dobre sa uchovávajú aj celé vysušené plody. Z nich sa podľa potreby odrezávajú kúsky, ktorými sa ochucujú jedlá. Ak chcete proces urýchliť, papriku očistite a nakrájajte na menšie časti. Tie sušte v sušičke pri teplote okolo 40 °C.
- Mrazenie: Najčastejšie sa mrazia celé plody, z ktorých sa vybrali semená. Vhodné sú špicaté širokoplodé, ktoré sa vkladajú do seba, zabalia sa do mikroténového vrecúška a vložia do mrazničky. Platí zásada, že keď papriku vyberiete z mrazničky, nenechajte ju rozmraziť - získala by vodnatú konzistenciu a nedalo by sa s ňou pracovať. V takejto forme je vhodná do vývarov či na prípravu plnenej papriky. Dobre poslúži aj pri príprave paprikášu.
- Sterilizácia: Pri rýchlom spracovaní čerstvej papriky sa zachováva podstatné množstvo vitamínov. Obsah vlákniny a minerálnych látok sa nemení. Výhoda je aj to, že každý si môže upraviť nálev podľa vlastnej chuti tak, že konzervačné prísady a korenia sa použijú v rôznom pomere.
Nutričné hodnoty a benefity
Paprika je zeleninou s najvyšším obsahom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok.
Červené papriky v porovnaní so žltými alebo zelenými obsahujú tiež rutín, ktorý predchádza zanášaniu ciev. Žlté plody zase vynikajú obsahom antioxidantov. Paprika celkovo pozitívne vplýva na trávenie, no je pravda, že ľuďom s citlivým zažívaním môže spôsobiť problémy s nadúvaním. Nie je preto vhodné konzumovať ju večer.
Tipy pre úspešné pestovanie
- Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia, je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
- Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
- Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.
- Pre dosiahnutie bohatšej úrody je vhodné odstrihnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm.
- Nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou bráni prerastaniu burín a zlepšuje prehrievanie pôdy.
- Pri okopávaní nezabúdajte na to, že paprika zakoreňuje plytko a hlbším prekopaním môžete poškodiť korene.
- V čase zberu plodov sa vo fóliovníku aj v skleníku vyvarujte vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá je hlavnou príčinou rozvoja chorôb v mieste rán po odlomení z rastliny. Po zbere intenzívne vetrajte, až kým sa úplne zacelia.
tags: #pestovanie #papriky #zrelost