Pestovanie paradajky Strillo F1: Kompletný návod

Úvod do odrody Strillo F1

Paradajka jedlá kolíková čerešňová Strillo F1 je skorá odroda s drobnými plodmi výbornej chuti. Plody sú pevné a vhodné na priamu konzumáciu aj krátkodobé skladovanie. Táto odroda je ideálna do letných šalátov.

RAJČIAK kolíkový čerešňový mlsné jazýčky Strillo F1 je rajčiak s plodmi o hmotnosti okolo 15 gramov. Plody sú pevné a odolné k praskaniu, ale veľmi chutné a sladké. Ide o výnosný hybrid s dlhými strapcami nesúcimi 15 - 18 plodov.

Strillo F1 z radu "Jazýčky" je skvostom medzi cherry paradajkami, ponúkajúcim skvelú kombináciu chuti, úrody a odolnosti. Tento hybrid je ideálny pre milovníkov záhradkárčenia, ktorí hľadajú spoľahlivý a vysoko produktívny druh. Strillo F1 vyniká svojim atraktívnym vzhľadom malých, sýto červených plodov, ktoré sú usporiadané do krásnych strapcov. Plody majú jemnú a sladkú chuť, ktorá poteší každého gurmána a sú ideálne na priamu konzumáciu, do šalátov alebo ako ozdoba pokrmov.

Charakteristika a vlastnosti Strillo F1

Tento druh paradajky je vhodný na pestovanie v skleníkoch, fóliovníkoch aj na otvorenom poli, pričom sa osvedčil svojou odolnosťou voči bežným chorobám paradajok a nepriaznivým podmienkam. Pestovanie Strillo F1 je jednoduché a uspokojujúce. Rastlina vyžaduje oporu, pretože dosahuje vyššiu výšku. Vyznačuje sa silným rastom a rovnomerným dozrievaním plodov. Tento druh je obľúbený pre svoju vysokú úrodnosť a je ideálny pre tých, ktorí chcú mať na záhrade bohatú úrodu cherry paradajok s minimálnym úsilím. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti adaptovať sa na rôzne pestovateľské podmienky je vhodný pre amatérov aj skúsených záhradkárov.

Parametre produktu

• Typ: Paradajka čerešňová, hybrid F1
• Počet semien v balení: 12
• Využitie: Skleník, fóliovník, pole
• Chuť: Sladká, jemná
• Farba plodov: Sýto červená
• Veľkosť plodov: Malé, cherry
• Výška rastliny: Vyžaduje oporu
• Odolnosť: Vysoká odolnosť voči chorobám
• Úroda: Vysoká produktivita
• Séria: Jazýčky

Výsev a predpestovanie

Semená vysievame od marca do apríla do skleníka alebo pareniska. Výsev je možné vykonať do misiek na výsev alebo do samostatných črepníkov so 4 až 5 cm substrátu na výsev. Každé semienko potrebuje vlastnú 1 cm hlbokú jamku, ktorú následne zasypete zeminou. Výsev potrebuje veľa svetla, niekoľkokrát denne vodu z rozprašovača a izbovú teplotu okolo 20 °C. Na výsev je ideálny okenný parapet. Skúsenjší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, čo trvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Ak sa rozhodnete pre vlastné priesady, začnite koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Po pominutí rizika mrazov presádzame sadenice na záhony v máji. Predpestované sadenice paradajok sa do skleníka alebo fóliovníka vysádzajú oveľa skôr ako na vonkajší záhon. Zdravé a silné sadenice môžete do skleníka alebo fóliovníka vysadiť buď koncom apríla, alebo na začiatku mája.

Tip: V prípade prerastených priesad, ktoré ste vysiali príliš skoro, môžete ich zasadiť do hlbokej jamy s dostatkom vody (nie studenej). Odstráňte spodné listy, rastlinu jemne ohnite a prihrňte zeminou. K priesade hneď umiestnite oporu a priviažte ju.

Výber stanoviska a pôdy

Rastliny vyžadujú slnečné stanovište a humóznu, dobre priepustnú pôdu. Paradajkám sa darí nielen v záhone, ale aj v kvetináčoch a nádobách. Vždy ich vysádzajte na slnečné stanovisko - čím viac slnka, tým lepšie. Dbajte na pôdu obzvlášť bohatú na živiny. Špeciálna zemina pre paradajky je najvhodnejšia. Pôda by mala byť priepustná, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0).

Paradajky patria do skupiny zeleniny prvej trate, čiže do skupiny najnáročnejšej na živiny. Ideálne je, ak na jeseň pôdu vyhnojíte hnojom, alternatívou je jarné zapracovanie väčšieho množstva kompostu do pôdy. Na jeseň pôdu vyhnojíme. Na predpestovanie sadby robíme výsev v marci. V štádiu začiatku tvorby pravých listov rastliny prepikýrujeme. Do nevykúrených rýchliarni vysádzame v druhej polovici apríla, von na záhon po 15. máji, 3 - 4 rastliny na m2.

Dôležité: Nemali by ste ich pestovať viac rokov na rovnakom mieste, ale ani na záhone, kde ste minulý rok pestovali zemiaky, baklažány, papriky či jahody. Po týchto plodinách by totiž mohli byť ohrozené chorobami i škodcami. Opakovaná výsadba na rovnaké miesto sa neodporúča pri žiadnej zelenine. Pôda sa jednostranne vyčerpáva.

Výsadba a starostlivosť

Po pominutí rizika mrazov presádzame sadenice na záhony v máji. Von na záhon po 15. máji, 3 - 4 rastliny na m2. Do výsadbovej jamy je vhodné pridať kompost alebo hrsť vyzretého hnoja, prípadne aj trochu dreveného popola. Paradajky vysádzame o niečo hlbšie, než rástli v črepníku - pomôže im to vytvoriť odolnejší koreňový systém. Po zasadení pôdu dobre prihrňte a pritlačte, aby po zaliatí nevznikali jamy. Následne rastlinku výdatne zalejte, ideálne ku koreňu a nie na listy, čím znížite riziko chorôb. Dbajte na správny spon (rozostup) medzi rastlinami - pre vysoké odrody pri opore odporúčame aspoň 60 cm. Kríčkové a nízke paradajky môžu byť asi 40 cm od seba. Pri pestovaní v nádobách je dôležité vybrať dostatočne veľké črepníky (aspoň 10-15 litrov na rastlinu). Použite kvalitný substrát s prídavkom kompostu alebo granulovaného hnojiva a nezabudnite ani na vhodnú drenážnu vrstvu (napr. štrk).

Kolíkové odrody počas vegetácie vysádzame k opore a odstraňujeme bočné výhonky z pazúch listov. Pravidelné zaštipovanie (vylamovanie zálistkov) zabezpečí, že paradajka investuje svoju energiu do plodov. Pri zaštipovaní odstraňuješ nadbytočné výhonky v pazuchách listov - teda priamo v mieste, kde sa od hlavnej stonky oddeľuje nová listová stopka. Vylamovanie zálistkov sa vykonáva iba pri kolíkových odrodách, pri kríčkových sa bočné výhony ponechávajú.

Zálievka: Dôležité je zabezpečiť pravidelnú zálievku. Je lepšie pôdu zaliať poriadnou dávkou vody, aby sa dostala hlbšie do pôdy, ako ju každý deň len ľahko zmočiť. V prípade paradajok sa vždy oplatí premýšľať, kam túto na živiny a svetlo náročnú plodinu vysadíte. Dôležitá je predovšetkým prevencia. Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný. Nazrite na 45 najčastejších otázok o pestovaní paradajok - od výberu odrody až po zber posledných plodov.

Hnojenie: Paradajky patria medzi plodiny prvej trate, vyžadujú vysoký pomer rýchlo prístupných živín. Približne raz za dva týždne doprajte rastlinám výživu - napríklad prírodné hnojivo na paradajky alebo žihľavový výluh. Vyhnite sa prehnojeniu dusíkom - to spôsobuje bujný rast listov na úkor plodov. Najlepšie je jesenné hnojenie hnojom alebo jarné zlepšenie pôdy kompostom.

Pestovanie v skleníku a vo fóliovníku

Predpestované sadenice paradajok sa do skleníka alebo fóliovníka vysádzajú oveľa skôr ako na vonkajší záhon. Zdravé a silné sadenice môžete do skleníka alebo fóliovníka vysadiť buď koncom apríla, alebo na začiatku mája. Steny z fólie, polykarbonátu alebo zo skla mladé rastliny ochránia pred nepriazňou počasia, ktoré býva v tomto období ešte stále vrtkavé. Paradajky sú všeobecne teplomilné plodiny, ktorým chránené podmienky v skleníku alebo vo fóliovníku vyhovujú. Navyše tu nie sú vystavené opakovaným dažďom, čiže zmáčaniu listov, čo môže viesť k rozvoju hubových chorôb. Pri niektorých odrodách sa môžete stretnúť s údajom, že sa hodia „len“ na poľné pestovanie.

Vetranie: Skleník aj fóliovník je nutné vetrať, aby sa znížilo riziko rozvoja plesní a aby sa zároveň opeľovali kvety. Paradajky sú samoopelivé rastliny, na ich opeľovaní sa primárne nepodieľa hmyz. Peľ sa prenáša pomocou vetra, preto fóliovník alebo skleník vetrajte, aby prišlo vďaka miernemu prievanu k prenosu peľu.

Rady a tipy pre úspešné pestovanie

Mulčovanie: Mulčovanie záhona s paradajkami je výhodné nielen z dôvodu obmedzenia klíčenia burín, ale aj pre zníženie potreby zálievky. Dobrou voľbou zvlášť v chladnejších oblastiach je hnedá alebo čierna netkaná textília, pretože pôdu aj ohrieva. Naopak, svetlé organické mulče v podaní drevitej vlny či slamy dokážu brániť prehrievaniu koreňového systému. Prednosťou organických mulčov je ich postupné rozkladanie a obohacovanie pôdy o živiny. Avšak pozor, v prípade drevitej vlny i slamy počítajte s nutnosťou prihnojenia pôdy dusíkatým hnojivom. Pri ich rozklade totiž dochádza k dočasnej spotrebe dusíka baktériami. Textíliu je nutné na záhon umiestniť pred výsadbou, prírodný mulč rozmiestnite až po výsadbe. Počítajte s tým, že ho bude nutné do konca sezóny priebežne dopĺňať.

Susediace rastliny: Vhodným susedom pre paradajky je zeler, petržlen či bazalka. Súvislé a jedlé pokrytie pôdy pod rajčinami sa podarí vytvoriť májovým výsevom novozélandského špenátu.

Odstraňovanie spodných listov: Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi.

Zber: Dozrievajú podľa odrody od júla až do októbra. Zbierajte ich, až keď sú plne vyfarbené, vtedy už neobsahujú škodlivý solanín. Aj zelené plody stihnú na mieste s teplotou okolo 20 °C dozrieť. Ostrihajte ich spolu so stonkami a zaveste na tyč niekde v interiéri, prípadne ich dajte do debničky či na tácku a tú položte vnútri za okno.

Riešenie bežných problémov

Choroby paradajok

• Pleseň zemiaková: Dôležitý je čo najskorší zásah, choroba dokáže už za niekoľko dní zničiť veľké množstvo rastlín. Chemické postreky chorobu dokážu zastaviť, používajte ich podľa návodu. Dnes už sú dostupné aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb, ktoré patogén buď ničia, alebo mu bránia sa ďalej rozvíjať, napríklad Alginure, prípadne tiež Altella či Novaferm Sirius. Účinné sú aj prostriedky na báze bylinných výluhov, tie používajte najmä preventívne.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

Problémy s plodmi

• Praskanie plodov: Plody väčšinou praskajú pri nárazovej zálievke alebo náhlom a výdatnom daždi po období sucha. Vtedy praskne akákoľvek odroda. Je však pravda, že niektoré odrody sú proti praskaniu odolnejšie, napríklad ‘Tica’, ‘Trixi’, ‘Divoké červené’, ‘Bejbino’, ‘Torino’, ‘Parto’ a ‘Tipo’.
• Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
• Čierne prepadnuté škvrny na spodnej časti plodu: Zvyčajne znamenajú nedostatok vápnika v pôde. Pri výskyte pôdu aktuálne vyhnojte hnojivom s vysokým podielom vápnika. Dobrým riešením je tiež zálievka pôdy s prídavkom drevného popola.
• Fyziologická porucha (napr. deformácie): Zvyčajne ide o fyziologickú poruchu, ktorá sa vyskytuje vplyvom stresových podmienok pri pestovaní, napríklad vo vysokých horúčavách. Tieto časti paradajok stačí vykrojiť a zvyšok inak zdravého plodu skonzumovať. Niektoré odrody sú na to náchylnejšie.

Ostatné problémy

• Krútenie listov: Niekedy sa listy krútia z dôvodu nedostatku vody alebo pri výkyvoch teplôt. Keď sa však krútia smerom nahor a sú aj deformované, môže ísť o napadnutie parazitom stolbur.
• Prehrievanie v skleníku: Pokiaľ máte kvalitnú sadbu, príčinou môžu byť nadmerné teploty. Okrem toho, že sa z roka na rok zvyšuje počet tropických dní, pod sklom sa uplatňuje aj skleníkový efekt, čiže prehrievanie.
• Nedostatočné opelenie v skleníku: Skleník aj fóliovník je nutné vetrať, aby sa znížilo riziko rozvoja plesní a aby sa zároveň opeľovali kvety. Možno práve nedostatočné opelenie môže za zníženú tvorbu plodov.
• Bzdocha zeleninová (Nezara viridula): Nebezpečný škodca, ktorý škodí cicaním a má niekoľko generácií do roka, pričom každá je škodlivá. Keďže výskyt môže byť masívny, použite proti nim prírodný postrek NeemAzal T/S, z chemických je vhodný napríklad Karate Zeon 5CS.

Využitie plodov

Hoci kečup vyrobíte takmer zo všetkých odrôd, na tento účel sa najlepšie hodia plody z kríčkových odrôd. Výborná je napríklad odroda ‘Šejk’, ktorá v plodoch obsahuje vysoký podiel lykopénu, teda červeného farbiva.

Hoci sa dajú sušiť takmer všetky odrody, najlepšie sa sušia hlavne mäsité odrody s hutnou dužinou a menším obsahom vody. Plody je nutné zbaviť stopiek, umyť, zľahka osušiť, nakrájať na polovičky alebo väčšie plody na plátky hrubé približne 1,5 cm.

Každá odroda - farebná, ale aj červená - sa odlišuje nielen chuťou, ale aj obsahom vody a hustotou dužiny, čo sa tiež podpisuje na chuťovom pôžitku. Zatiaľ čo žlté paradajky vám môžu pripadať viac sladké, zelené skôr kyslejšie.

Pestovanie na balkóne a terase

Pestovanie paradajok na balkóne alebo na terase v kvetináčoch je pomerne obľúbené. Veľa práce ušetrí samozavlažovací kvetináč. Na tento účel sa výborne hodia hlavne miniatúrne odrody. Vysokým odrodám je nutné dopriať väčšie nádoby, minimálne 30 litrov na jednu rastlinu.

tags: #pestovanie #paradajky #strillo #f1