Pestovanie paradajok: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v slovenských záhradách a ich pestovanie nie je zložité. Aby ste sa však tešili zo šťavnatých, sladkých a voňavých plodov, je dôležité dopriať im správnu starostlivosť. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. V našich klimatických podmienkach sa pestujú ako jednoročné rastliny, pretože neprečkajú mrazy. Ich plodom je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá je bohatá na vitamíny a minerálne látky.

Výber odrody a miesta na pestovanie

Existuje obrovské množstvo odrôd paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, chuťou, farbou a vzrastom. Môžeme ich rozdeliť do troch základných skupín: kríčkové, tyčkové a cherry paradajky. Každá skupina má svoje špecifické nároky a využitie.

Tyčkové odrody

Tyčkové odrody sú najvyššie a zvyčajne vyžadujú oporu. Majú spravidla najväčšie plody a vyššie výnosy, pričom ich plodnosť trvá až do jesene. Medzi obľúbené tyčkové odrody patria napríklad Consuelo F1, Mandad, Cherrola, Herodes, Citrina, Bio paradajka Indigo Blue Berries či Cocktail Crush F1.

Kríčkové odrody

Kríčkové paradajky sú nižšie a rozrastajú sa skôr do šírky. Niektoré druhy rastú samé bez opory. Medzi kríčkové odrody patria napríklad Sub-Arctic Plenty, Totem, Summerlast, Veranda Red, Minigold, Rubinek, Šejk, Orbit a Diana.

Cherry a koktailové odrody

Cherry paradajky sú najmenšie vzrastom aj plodmi. Bobule sú veľmi sladké s pevnou šupkou a sú vhodné na priamu konzumáciu. Obľube sa tešia aj koktailové paradajky, ktoré sú vhodné aj do nádob. Medzi previsnuté odrody, vhodné na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách, patria napríklad Romello, Maskotka a Losetto.

Špeciálne odrody

Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Trendom sa stali aj fialové alebo čierne paradajky. V našej ponuke nájdete klasické červené paradajky, obľúbené jahodové a datľové odrody aj mix rôznych farieb vrátane žltých a oranžových variantov.

Výber vhodného stanoviska

Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny. Ideálne je slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto. Pôda by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne pH je neutrálne až mierne kyslé, medzi 5,5 a 7,5.

Príprava pôdy a výsadba

Pred výsadbou môžete do pôdy zapracovať špeciálne hnojivo na paradajky s pomalým uvoľňovaním alebo kvalitný záhradnícky kompost. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, kde ste za posledné 3-4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Ak sa rozhodnete pre vlastné pestovanie, mali by ste dodržať minimálne štyri roky odstup pri pestovaní paradajok na tom istom záhone.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.

Termín výsadby

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je potrebné paradajky najprv predpestovať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Pri výsadbe vonku v polovici mája začínate so zberom zhruba v polovici júla. Skoršou výsadbou do skleníka alebo fóliovníka termín zberu o niečo urýchlite.

Spôsoby výsadby

Pri výsadbe vonku priviažeme hlavnú stonku k dvojmetrovej tyčke alebo vertikálnemu pletivu. Rastlina rastie rýchlo, nezabúdame odstraňovať bočné výhonky, hneď ako sa objavia. Pri rozdvojení hlavnej stonky odstránime slabší konkurenčný výhon. Ak hlavnú stonku vyviažeme k približne 60-centimetrovej opore, nepotrebujú žiadne iné úpravy.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme.

Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade a 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody.

Pestovanie v nádobách a na balkóne

Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob plánujeme na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. Vyhnite sa nádobám s priemerom menším ako 25 cm.

Starostlivosť počas vegetácie

Zálievka

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. V dobe kvetu polievame menej, v dobe plodu výdatne, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Zalievame len odspodu, nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Odstraňovanie zálistkov

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou.

Hnojenie

Paradajky sú náročné na živiny. Ak ste hnojili pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Spoločníci a nepriatelia paradajok

Robte im spoločnosť! K paradajkám sa radi pridajú malé rastliny, ktoré milujú teplo, ako napríklad bazalka, mrkva alebo špenát. Vítanými susedmi sú aj kvitnúce kapucínky, nechtík a aksamietnica.

Zemiaky by sa naopak mali držať ďalej. Zemiaky napadnuté plesňou zemiakovou často infikujú susedné paradajky. Táto huba (Phytophthora infestans) môže prezimovať v pôde, takže môže vaše paradajky infikovať hneď na jar.

Choroby a škodcovia

Paradajky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami.

Choroby

• Pleseň zemiaková: Veľmi agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto.
• Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Na plodoch sa prejavuje vráskavými škvrnami.
• Septóriová škvrnitosť: Napáda len listy a vňať, najmä kríčkové odrody vo voľnej prírode.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri od spodných listov nahor.
• Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou.
• Slnečný úpal: Vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä po dlhotrvajúcich dažďoch.

Škodcovia

• Strapka západná: Cicia rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov napáda aj paradajky a baklažány.
• Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia.
• Vošky: Extrémne sa premnožujú, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.

Zber úrody

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

tags: #pestovanie #paradajky #tyckovej