Pestovanie paradajok je obľúbenou záhradkárskou činnosťou, ktorá prináša nielen chutné plody, ale aj radosť z úspechu. Aby ste dosiahli čo najlepšiu úrodu, je dôležité venovať pozornosť správnej výžive, zálievke, ochrane pred chorobami a škodcami, ako aj vhodnému tvarovaniu rastlín.
Výber vhodnej odrody a príprava sadeníc
Existuje obrovské množstvo odrôd paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou, tvarom, chuťou a odolnosťou voči chorobám. Pri výbere odrody zvážte účel použitia (konzumné, na spracovanie), podmienky pestovania (skleník, voľná pôda, balkón) a priestorové možnosti.
Sadenice paradajok si môžete dopestovať z vlastných semien, čo vám umožní vybrať si z rôznych, osvedčených alebo obľúbených odrôd. Výsev semien sa odporúča od konca februára do polovice marca pre skleníkové pestovanie, prípadne od konca marca do začiatku apríla pre vonkajšie pestovanie. Semená potrebujú na klíčenie teplotu okolo 18 °C. Po vzídení a vytvorení pár pravých listov sa sadenice presádzajú do samostatných kvetináčov. Ideálne je sadiť ich hlbšie, aby sa podporil rast koreňov po celej dĺžke zasypanej stonky.
Jednoduchšou alternatívou je zakúpenie predpestovaných priesad od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pri nákupe priesad je dôležité dbať na ich zdravotný stav a vyhnúť sa rastlinám s neznámym pôvodom, aby sa predišlo zavlečeniu chorôb a škodcov.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajky preferujú hlinito-piesočnaté pôdy, ktoré sú dobre prekyprené a bohaté na živiny. Vyhnite sa pestovaniu paradajok na mieste, kde ste v posledných 3-4 rokoch pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny sú náchylné na rovnaké choroby a škodcovia.
Paradajky sú náročné na živiny, najmä na vápnik, fosfor a draslík. Ideálne hnojivo by malo mať pomer dusíka, fosforu a draslíka približne 1,2:1:1,4. Výborným základom je jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo jarné zlepšenie pôdy kompostom. Počas vegetácie sa odporúča prihnojovať rastlinnými výluhmi (zo žihľavy, kostihoja, prasličky) alebo špeciálnymi tekutými hnojivami pre plodovú zeleninu.
Výsadbu sadeníc do voľnej pôdy je vhodné načasovať na polovicu mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré potrebujú dostatok slnečného svetla a dobre cirkulujúci vzduch. Preto by mali byť vysadené s dostatočnými rozostupmi. Pre kolíkové odrody sa odporúča spon 80x40 cm, pre kríčkové až 100x50 cm.
Pri výsadbe je dôležité zabezpečiť dostatočnú oporu pre rastliny. Pre vysoké odrody sa používajú drevené kolíky, roxorové tyče alebo kovové tyčky. Jamky pre výsadbu je vhodné pred samotným zasadením priesady dôkladne zaliať (cca 5 litrov vody).
Zálievka a mulčovanie
Paradajky vyžadujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, no neznášajú trvalé premokrenie. Medzi dvoma zálievkami by mala pôda mierne preschnúť. Zalievajte večer výdatnejšie odstátou vodou, pričom sa snažte nezmáčať listy rastlín. Voda priamo zo studne nie je ideálna kvôli jej nízkej teplote.
Udržiavať vlhkosť v pôde pomáha mulčovanie organickým materiálom (slama, posekaná tráva, lístie). Mulč obmedzuje odparovanie vody, prehrievanie pôdy a rast burín. Je však potrebné dávať pozor na možný nárast slizniakov. V chladnejších oblastiach je možné použiť netkanú textíliu, ktorá pôdu zároveň ohrieva.
Tvarovanie a odstraňovanie zálistkov
Tvarovanie paradajok je kľúčové pre ich zdravý rast a bohatú úrodu. Pri tyčkových odrodách je nevyhnutné pravidelne odstraňovať tzv. zálistky - bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov. Najlepšie je ich odstraňovať, kým sú ešte malé, aby sa rastlina zbytočne nevysilovala.
Pri kríčkových, balkónových a drobných paradajkách sa zálistky neodstraňujú. Pri tyčkových odrodách sa vylamujú, ideálne vtedy, keď sú ešte malé. Niekedy sa stonka v jednom mieste rozdvojí; vtedy sa rozhodneme, či odstránime menšiu vetvu, alebo budeme rastlinu pestovať na dva výhony.
Prerezávanie paradajok pomáha sústrediť energiu rastliny na tvorbu plodov, zlepšuje cirkuláciu vzduchu a znižuje riziko ochorení. Odstraňujú sa nielen zálistky, ale aj poškodené, žltnúce alebo usychajúce listy. Zdravé zelené listy sú pre rastlinu dôležité pre fotosyntézu a tvorbu cukrov, preto by sa nemali odstraňovať.
Tesne pred začiatkom dozrievania plodov sa odporúča odstrániť spodné listy, aby sa zabránilo kontaktu plodov a listov s pôdou, čím sa minimalizuje riziko vzniku plesní.
V skleníkoch sa rast tyčkových paradajok ukončuje nad 8. až 10. poschodím, vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím a vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím.
Choroby a škodcovia
Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcovia, preto je dôležité rastliny pravidelne kontrolovať a včas zasiahnuť.
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich daždivých dní. Prejavuje sa hnedými škvrnami na listoch, stonkách a plodoch. Prevenciou sú opatrné zavlažovanie, dostatočné rozostupy a preventívne postreky.
- Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatkom vápnika alebo nerovnomernou zálievkou v období dozrievania plodov. Prejavuje sa tmavohnedými, vysychajúcimi škvrnami na spodnej časti plodu.
- Alternáriová škvrnitosť: Hubové ochorenie s tmavými, sústredne kruhovitými škvrnami na starších listoch, neskôr aj na stonkách a plodoch.
- Stolbur: Neliečiteľná choroba spôsobená fytoplazmou, ktorá sa prejavuje zvlnením a zmenšením mladých listov, ich žltnutím a zhrubnutím.
- Psota rajčiaková (Tuta absoluta): Drobného motýľa, ktorého larvy napádajú listy, stonky aj plody. Pochádza z Južnej Ameriky a na Slovensku sa objavila približne v roku 2010.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Hmyz, ktorý napáda listy paradajok, zemiakov a baklažánov.
- Molica skleníková (biela muška): Škodca, ktorý sa živí rastlinnými šťavami a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia.
- Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
- Bzdocha zeleninová: Nový škodca, ktorý poškodzuje aj plody.
- Strapka západná: Prenášač vírusových ochorení, ktorý vyciciava rastlinné šťavy.
Pri prvých príznakoch ochorenia je dôležité napadnuté časti rastlín čo najskôr odstrániť a spáliť. V prípade potreby je možné použiť fungicídne alebo ekologické prípravky. Je dôležité dodržiavať ochranné lehoty po aplikácii chemických postrekov.
Všetko, čo musíte vedieť o postrekoch proti fytoftóre: Zachráňte paradajky raz a navždy!
Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie
Mulčovanie organickým materiálom je veľmi prospešné. V chladnejších oblastiach môže byť alternatívou hnedá alebo čierna netkaná textília.
Sprievodné rastliny ako bazalka, skoré kaleráby, zeler či petržlen môžu pozitívne ovplyvniť rast paradajok. Novozélandský špenát možno vysiať pod paradajky hneď po ich výsadbe.
Skrúcanie listov, najmä spodných, je často reakciou na vysoké horúčavy a sucho, kedy sa rastlina bráni nadmernému výparu. Toto je normálny jav, pri ktorom rastlina obetuje staršie listy.
Praskanie plodov zvyčajne nastáva po daždi alebo nadmernej zálievke, najmä po dlhšom období tepla a sucha. Zrelé aj nezrelé paradajky môžu praskať. Pozbierané plody je potrebné čo najskôr skonzumovať alebo spracovať.
Úpal plodov je spôsobený vysokými teplotami a silným UV žiarením. Možným riešením je presunutie záhonu do čiastočného tieňa popoludní.
Zelené paradajky pred príchodom mrazov pozbierajte. Menej zrelé plody môžete nechať dozrieť na svetle, pričom nahnívajúce kusy priebežne odstraňujte. Z nazbieraných nezrelých plodov je možné pripraviť sladkokyslé zaváraniny alebo džem.
Semienka získavajte len z odrôd, nie z hybridov (označených "F1"). Zrelý plod nechajte postáť na teplom mieste, potom získajte semienka, prepláchnite ich vodou a na druhý deň ich nechajte vyschnúť na pijavom papieri. Nekvalitné semienka spoznáte podľa toho, že plávajú na hladine.
Paradajky sú samoopelivé rastliny, na opelenie im stačí vánok. Ručné opelenie nie je potrebné. V skleníkoch je dôležité zabezpečiť dostatočné vetranie alebo použiť umelé opelenie.
Pestovanie paradajok na balkóne či terase je možné v nádobách s dostatočnými drenážnymi otvormi a drenážnou vrstvou na dne.
tags: #pestovanie #paradajok #kopceky #na #stonkach