V Rakúsku, kde sa paradajkám v nárečí hovorí aj „rajské jablká“, sa pestovaniu tejto obľúbenej zeleniny venuje pozornosť s dôrazom na kvalitu a inovatívne prístupy. Jedným z príkladov inšpiratívneho prístupu je Erich Stekovics, poľnohospodár z Burgenlandu, ktorý sa vďaka svojej vášni pre paradajky stal uznávaným inovárom. Jeho cieľom bolo zberom semien paradajok po celom svete nájsť stratenú chuť pôvodných odrôd. Pán Stekovics sa môže pochváliť najväčšou svetovou zbierkou paradajok, čím potvrdzuje svoj status „rajčinového cisára“.
Podnebie v okolí Neziderského jazera, ktoré je najväčším stepným jazerom Strednej Európy, je pre pestovanie paradajok považované za ideálne. Približne 300 slnečných dní v roku dodáva plodom intenzívnu vôňu a chuť. Stekovicsove nekonvenčné metódy, ako napríklad nepolievanie a neuväzovanie rastlín, prispievajú k zvýrazneniu arómy starých, chutných odrôd paradajok.
Zážitkové farmárčenie a predaj produktov
Pán Stekovics aktívne propaguje pestovanie paradajok aj prostredníctvom organizovaných exkurzií. Záujemcovia mali možnosť navštíviť jeho paradajkové polia až do 26. októbra 2014, denne okrem nedieľ a sviatkov. „Rajčinového cisára“ bolo možné stretnúť o 16. hodine, keď sa panónske podvečerné slnko odrážalo od farebného mora paradajok. Počas exkurzií Erich Stekovics návštevníkov uvádza do sveta paradajok, vysvetľuje procesy pestovania a ponúka ochutnávky. Vzhľadom na veľký záujem boli všetky termíny pre rok 2014 obsadené a objednávky na exkurzie pre rok 2015 sa začali prijímať od decembra.
Okrem čerstvých paradajok ponúka predaj priamo z farmy aj ďalšie produkty, ako napríklad víno a záhradný cesnak. Farebné, čerstvé bio rajčiny boli dostupné do 26. októbra v baleniach 700 g alebo 5 kg za cenu 7,- € za kilogram. V podnikovej predajni si bolo možné počas celého roka zakúpiť aj nakladané sladké, kyslé a pikantné ovocie.
Rakúsko ako poľnohospodársky celok
Poľnohospodárstvo zohráva v rakúskom hospodárstve kľúčovú úlohu, ktorá presahuje rámec samotnej výroby potravín. Aj keď podiel poľnohospodárskej výroby na HDP je nižší ako 1,5 %, agrosektor poskytuje služby s pozitívnym vplyvom na iné odvetvia. Rakúsky poľnohospodársky sektor prešiel v ostatných rokoch významnými zmenami v dôsledku ekonomických, politických a technologických zmien, pričom efektívne využil možnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Kým západ krajiny dominuje horskému poľnohospodárstvu, východ poskytuje ideálne podmienky pre hospodárenie na ornej pôde. Kombinácia kontinentálneho podnebia a vplyvu Panónie - s chladnými a vlhkými zimami a horúcimi, suchými letnými dňami a chladnými nocami - je ideálna pre plodiny ako kukurica, obilniny, cukrová repa, repka a slnečnica. Chov ošípaných a hydiny je populárny v nižšie položených oblastiach.
Poľnohospodársky využívaná plocha v Rakúsku v súčasnosti predstavuje 2,70 milióna hektárov, čo je pokles oproti roku 1999 (3,3 mil. ha). Rakúsko patrí medzi krajiny s najväčším poklesom výmery poľnohospodárskej pôdy v Európe, najmä v dôsledku urbanizácie. Dve tretiny zo 160-tisíc rakúskych fariem sa nachádzajú v Alpách, kde dominuje chov hovädzieho dobytka a oviec.
Orná pôda pokrýva 1,35 milióna hektárov. Hlavnými plodinami sú obilniny, vrátane kukurice, pestované na približne 780-tisíc hektároch. Pestovaniu cukrovej repy sa venuje 6 500 podnikov na takmer 45 000 hektároch, pričom ročne sa pozberá viac ako 3 milióny ton. Zemiaky sa sadia na ploche 22-tisíc hektárov. Dôležitou súčasťou rastlinnej výroby je aj pestovanie zeleniny, ktoré v roku 2019 pokrývalo 18-tisíc hektárov, pričom približne 20 % z nich bolo venovaných pestovaniu cibule.
Viedenská zelenina a ovocinárstvo
Samostatnú kapitolu predstavuje tzv. Viedenská zelenina, produkovaná v okolí hlavného mesta. Viac ako 150 pestovateľov je združených v odbytovom družstve LGV Sonnengemüse. V rámci tohto družstva sa v okolí Viedne okrem pestovania zeleniny na ornej pôde prevádzkuje viac ako 130 hektárov skleníkov. Okolie Viedne sa tak na celkovej produkcii zeleniny v krajine podieľa až 28 %. Celkové tržby zo zeleniny predstavujú 10 % z celkových poľnohospodárskych tržieb krajiny.
Ovocinárstvom sa v Rakúsku zaoberá približne 3 900 podnikov, ktoré obhospodarujú 16-tisíc hektárov sadov, pričom prevažná časť z nich sa nachádza v Štajersku.
Vlastníctvo pôdy a veľkosť fariem
Vlastníctvo pôdy v Rakúsku je rozdelené na súkromné, cirkevné, mestské a štátne. Najbežnejšie sú poľnohospodárske podniky obhospodarujúce 10 až 20 hektárov. V ostatnom desaťročí je však pozorovateľná postupná koncentrácia a nárast počtu podnikov s 50 až 100 hektármi. Priemerná rakúska farma však stále obhospodaruje 20 hektárov.
V rámci združenia Land& Forstbetriebe Österreich sú združené najmä veľké poľnohospodárske podniky, ktoré pokrývajú 60 000 hektárov pôdy s priemernou veľkosťou členskej farmy 420 hektárov. Špecializácia a koncentrácia na kvalitu namiesto kvantity umožňuje aj malým, združeným rakúskym poľnohospodárom konkurovať v rámci EÚ.
Poľnohospodárstvo a Európska únia
Poľnohospodári boli v rakúskej spoločnosti vždy váženou súčasťou obyvateľstva, nie len ako producenti potravín, ale aj ako tvorcovia krajiny, ktorá je najmä v horských oblastiach vyhľadávaným cieľom turistov. Miera sebestačnosti bola vždy na vysokej úrovni, s dobre organizovaným odbytom a spotrebiteľmi, ktorí dôverujú domácim producentom.
Po vstupe do EÚ 1. januára 1995 sa poľnohospodárstvo a potravinárstvo považovali za kritické oblasti integrácie. Dôvodom bola nedostatočná príprava na vnútorný trh EÚ a rozdiely v poľnohospodárskej koncepcii a prírodných podmienkach krajiny. Medzi poľnohospodárskou politikou EÚ a Rakúska existovali mnohé systematické odchýlky, napríklad v prístupe k podpore poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach.
Dôležitým prvkom sa stal rozsiahly agroenvironmentálny program, ktorý vychádzal z regionálnych programov nemeckých spolkových republík Bádensko-Württembersko a Bavorsko, ale mal v porovnaní s nimi výrazne vyššiu váhu. Ročný objem 175 miliónov eur presiahol sumu vynaloženú na podobný program v celom Nemecku. Tento program umožnil enormné rozšírenie sortimentu ekologicky vyrábaných produktov, čím sa Rakúsko stalo lídrom v ekologizácii krajiny. Cieľom je do roku 2025 dosiahnuť 30 % ekologickej produkcie.
Trhový podiel biopotravín v Rakúsku vzrástol po vstupe do EÚ v roku 1995 z 200 miliónov eur na súčasných 1,8 miliardy eur. Sektorové plány adresovali finančnú podporu aj spoločnostiam v potravinárskom priemysle, ktoré sa museli prispôsobiť novým štandardom a konkurencii, čo viedlo k vyššej organizácii výrobných a predajných jednotiek.
Agroenvironmentálny program a metódy pestovania
Piaty agroenvironmentálny program, ÖPUL 2015, ktorý prebieha od roku 2015, pozostáva z 24 čiastkových opatrení. V oblasti trávnych porastov slúžia zavedené opatrenia na zachovanie a rozvoj kultúrnej krajiny. V alpských oblastiach sa podporujú sezónne presuny zvierat a ochrana ohrozených druhov a plemien, s podporou od 40 do 560 eur na zviera ročne.
Hospodárenie na ornej pôde je podporované opatreniami ÖPUL 2015, ktoré pomáhajú udržiavať a zlepšovať úrodnosť a obsah humusu v pôde, pričom znižujú pôdnu eróziu. Cieľom systému Immergrüne je zabezpečiť celoročné pokrytie ornej pôdy hlavnými plodinami a medziplodinami. Prémie za pestovanie medziplodín sú podporované sumou od 120 do 200 eur na hektár.
Rakúski poľnohospodári sú podporovaní nielen priamo opatreniami SPP, ale aj nepriamo spotrebiteľmi, ktorí sú ochotní akceptovať vyššiu cenu potravín. Tá bola donedávna v priemere o 30 % vyššia oproti ostatným krajinám EÚ. Synergia medzi výrobcami a spotrebiteľmi zabezpečila rakúskemu poľnohospodárstvu prosperitu.
Inovatívne metódy pestovania paradajok
Okrem tradičných metód sa v Rakúsku uplatňujú aj inovatívne prístupy k pestovaniu paradajok. Jednou z takýchto metód je tzv. „anglický“ spôsob pestovania alebo pestovanie v kruhoch, ktorý má zabezpečiť maximálnu úrodu bez chorôb a plesní.
Táto metóda spočíva v pestovaní paradajok v kruhoch namiesto klasických radov. Prednosťou je možnosť pestovať väčšie množstvo paradajok na menšom priestore, čo vedie k väčšej výťažnosti dozretých plodov. Rastliny sa navyše lepšie udržiavajú a zbierajú. Vďaka tejto metóde môže rastlina lepšie dýchať, vzduch voľne prúdi medzi stonkami a rastlinami, čím sa minimalizuje riziko nebezpečných plesní, hnilôb, chorôb a výskytu škodcov.
Pri výbere miesta na pestovanie paradajok je dôležité zohľadniť ich potrebu slnka pre lepšie dozrievanie. Vhodný je aj polotieň, ktorý ochráni rastliny pred spálením prudkým poludňajším slnkom. Paradajky obsahujú v pomerne vysokom množstve vitamíny C, B6, B12, E, PP a provitamín A, čo ich robí nielen chutnou, ale aj nutrične hodnotnou zeleninou.
tags: #pestovanie #paradajok #v #rakusku