Dejiny poľnohospodárstva sú približne také dlhé ako dejiny ľudstva. Obrábanie pôdy sa vyvíjalo nezávisle v rôznych zemepisných oblastiach v závislosti od klimatických a miestnych podmienok. Rané začiatky poľnohospodárstva spadajú do čias, keď človek - lovec začal chovať v zajatí mláďatá zvierat, ktoré lovil pre mäso a kožušiny. Týmto spôsobom si ľudia zabezpečili zásoby mäsa pre obdobia slabých úlovkov a neskôr začali využívať aj iné produkty, ako mlieko, vajcia, perie či pracovnú silu, pri zachovaní života zvierat. Tento spôsob života umožňoval usadiť sa na jednom mieste na dlhšiu dobu. Človek začal klčovať les a vytvárať prvé obrábané polia, na ktorých pestoval vybrané rastliny s určitými vlastnosťami. Boli to prevažne divé formy tráv s veľkými semenami, ktoré sú predchodcami dnešných obilnín.
Historický kontext poľnohospodárstva v Európe
Stredovek (r. 500 - 1500) bol obdobím všeobecnej stagnácie vedy, hlavne v oblasti biológie. Napriek tomu sa v 6. storočí v západnej Európe inovoval železný pluh s krájadlom, radlicou a odhrňovadlom na obracanie pôdy pri oraní, čo bolo základné spracovanie pôdy. Pribudli aj ďalšie náradia ako brány, kosa, cepy a vidly. Živočíšna výroba bola v strednej a západnej Európe spočiatku na veľmi nízkom stupni vývoja; ošípané sa napríklad voľne pásli v bukových lesoch a až neskôr sa začali chovať v chlievoch a kŕmiť odpadkami z kuchyne.
Zatiaľ čo v tomto období Arabi už poznali pojem plemena, v chovoch praktikovali čistokrvnú plemenitbu a dokonca aj primitívne umelé oplodňovanie koní. Do Európy od nich preniká vodné koleso, čím sa začína využívať vodná energia na pohon mlynov. Z Číny prenikol do Európy aj dokonalejší postroj s hydraulickým remeňom. V 10. storočí sa do Európy dostal aj chmeľ, čo podnietilo výrobu piva. Okrem vodných mlynov sa začal pohon mlynov aj na veterné kolesá. Významným pokrokom bolo vynájdenie striedania plodín, čo výrazne zvýšilo poľnohospodársku výkonnosť.
Typický feudálny veľkostatok v 12. storočí vyžadoval 350 - 800 ha ornej pôdy a rovnaké množstvo iných predpísaných druhov pôd, ako močiare, lesy a pastviny. Režim obrábania pôdy bol prísne predpísaný, orná pôda bola rozdelená na tri časti: jedna bola na jeseň obsiata pšenicou alebo ražou, druhá na jar jačmeňom, ražou, fazuľou alebo hrachom a tretia časť ležala úhorom, teda nebola obrábaná. Po zbere úrody sa na polia vypúšťali hospodárske zvieratá. Okolo roku 1300 sa začal väčší rozvoj chovu oviec na produkciu vlny, čo pozitívne ovplyvnil rozvoj textilného priemyslu. V okolí stredovekých miest sa v tom čase začalo rozvíjať pestovanie zeleniny a produkcia denných živočíšnych produktov, ako mlieko a vajcia.
Poľnohospodárstvo zaznamenalo oživenie po roku 1492 s kolonizáciou nových oblastí a pestovaním nových plodín ako tabak, bavlna, cukrová trstina a čajovník. V 17. storočí vedecká revolúcia podnietila experimentovanie aj v poľnohospodárstve, čo viedlo k zlepšovaniu pestovateľských technológií a zvyšovaniu priemerných úrod. Zaviedlo sa siatie do riadkov a vyvinuli sa nové plemená hovädzieho dobytka a oviec. Na začiatku 18. storočia boli vďaka selekcii kultivarov úrody hlavných poľnohospodárskych plodín niekoľkonásobne vyššie oproti stredoveku. Koncom 18. storočia začali experimenty s hybridizáciou rastlín, ktoré priniesli veľký pokrok v šľachtení. Priemyselná revolúcia ovplyvnila poľnohospodárstvo pozitívnym smerom, najmä rozvojom mechanizácie na prelome 19. a 20. storočia (napr. traktory), čo umožnilo rýchlejšie plnenie farmárskych úloh. V 20. storočí sa výrazne zvýšilo aj používanie umelých hnojív a pesticídov.
Poľnohospodárske podmienky a pestovanie plodín na Slovensku
Poľnohospodárstvo je nepochybne jedným zo základných pilierov každej krajiny a vo všeobecnosti aj ľudskej spoločnosti, slúžiac ako zdroj obživy obyvateľstva a zároveň zastávajúc významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity. Spôsob využitia pôdy závisí od mnohých faktorov, ako sú prírodné podmienky, technológie pestovania či možnosti využitia hnojív.
Územie Slovenska je považované za veľmi pestré, čo sa týka pôdnych typov a samotných prírodných podmienok. Všeobecne najlepšie podmienky na pestovanie sú charakteristické pre úrodnú Podunajskú nížinu, Juhoslovenskú kotlinu a Východoslovenskú nížinu. V týchto oblastiach prevažujú oráčiny, teda územia, na ktorých sa pestuje obilie, kukurica, prípadne repka. Na ostatných územiach Slovenska, kam patrí aj Liptov so svojím podhorským a horským charakterom, prevládajú skôr trávnaté porasty, ktoré sú často využívané pre živočíšnu výrobu.
Celková poľnohospodárska plocha Slovenska predstavuje približne 2 milióny hektárov, ktoré sú rozdelené na takmer 168 000 polí, s priemernou plochou poľa 12 ha. Najväčšiu plochu tvoria trvalo zatrávnené polia (takmer 680 000 ha), nachádzajúce sa predovšetkým v strednej a východnej časti Slovenska. Orné plochy sústredené do úrodných oblastí v južnej časti Slovenska dominujú pestovaniu kukurice (až na 574 000 ha), pšenice a príbuzných plodín (326 000 ha) a repky (približne 151 300 ha). V menšej miere sa pestuje aj sója, jačmeň, slnečnica, koreniny a ryža.
Špecifiká pestovania plodín v regióne Liptov
Poľnohospodárske regióny Slovenska poskytovali v minulosti rôzne klimatické, pôdne a hydrologické podmienky, ktorých miera ovplyvnenia človekom dosahovala hodnoty zabezpečujúce prirodzenú rovnováhu v krajine. To malo prirodzene vplyv na diverzitu pestovania plodín. Hoci sa mnohé plodiny, napríklad zemiaky, pestovali celoplošne, spôsoby pestovania a uskladňovania plodín v jednotlivých regiónoch sa odlišujú najmä v dôsledku rozdielneho spôsobu budovania obydlí, v dôsledku klimatických pomerov (počet letných dní, počet extrémne mrazivých dní a pod.), ale aj na základe tradícií a zvykov.
V kontexte týchto regionálnych rozdielov, autorka vo svojom príspevku porovnala spôsoby pestovania a uskladňovania zemiakov a vybraných druhov zeleniny v novoveku na severe (Liptovská župa) a juhu (Novohrad) Slovenska. Liptov, ako severný a podhorský región, sa vyznačuje špecifickými podmienkami, ktoré ovplyvňovali voľbu pestovaných plodín a metódy hospodárenia v porovnaní s južnejšími a teplejšími oblasťami.
Ovocinárstvo v Slovenskej republike s ohľadom na podhorské oblasti
Slovensko disponuje ideálnymi klimatickými a pôdnymi podmienkami pre pestovanie širokej škály ovocia a zeleniny, čo vytvára priaznivé prostredie pre rozvoj domáceho ovocinárstva a zeleninárstva. Výkyvy denných a nočných, ako aj zimných a letných teplôt nútia ovocné stromy bojovať o svoju existenciu, čo vedie k ich odolnosti a predovšetkým k plodom s výraznejším pomerom sladkosti a kyslosti. Hoci najvhodnejšími oblasťami pre pestovanie ovocia sú nížinné oblasti, s úspechom je možné pestovať ovocie aj do nadmorskej výšky 600 metrov nad morom, s výnimkou horských a podhorských oblastí, severných svahov v nižších polohách a mrazových kotlín.
Pestovanie ovocia má na území Slovenska dlhú tradíciu, siahajúcu až do raného stredoveku. Archeologické nálezy a názvy osád svedčia o cieľavedomom pestovaní ovocných drevín. Pôvodne sa ovocné stromy pestovali jednotlivo, neskôr v záhradách, viniciach a sadoch. Ovocinárstvo zaznamenalo úpadok počas vojenských udalostí v 16. a 17. storočí, no nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. prispeli k jeho obnove prostredníctvom výučby a osvety. Medzi významné ovocinárske regióny patrili najmä podhorské oblasti, ako napríklad Horná Nitra či Gemer. Hoci Liptov nie je explicitne vymenovaný, jeho charakteristika podhorského regiónu naznačuje podobné podmienky pre pestovanie ovocia ako v iných podhorských oblastiach.
Ovocie bolo dôležitou súčasťou ľudovej stravy a zdrojom rodinných príjmov. Konzumovalo sa čerstvé, sušené, vo forme lekvárov či destilátov (napr. slivovica, hruškovica). Slovensko má dlhodobú tradíciu vo využívaní a spracovávaní tradičných druhov ovocia ako sú jablká, hrušky, slivky, čerešne a višne. Okrem nich sa v menšej miere využívajú aj brusnica močiarna a čučoriedka barinná.
Tradičné ovocné druhy pestované na Slovensku:
- Jablká: Jedno z najrozšírenejších ovocí, slovenské odrody sú cenené pre svoju chuť a kvalitu.
- Hrušky: Rôzne odrody hrušiek sa úspešne pestujú na celom území Slovenska.
- Slivky: Obľúbené pre priamu konzumáciu aj spracovanie, najmä na výrobu destilátov.
- Čerešne a višne: Stromy vhodné aj do menších záhrad, s chutnými plodmi.
- Marhule: Poskytujú sladké ovocie a na jar potešia nádhernými kvetmi.
- Morúša: Opadavý strom známy svojimi lahodnými plodmi.
Využitie ovocia v ľudovej strave a spracovaní zostalo dôležité. V čerstvom stave sa konzumovalo v vegetačnom období. Keďže skladovanie čerstvého ovocia bolo náročné, gazdiné ho konzervovali sušením, varením na lekvár, odšťavovaním či destilovaním na výrobu alkoholických nápojov. Sušené ovocie sa využívalo do koláčov, plniek, polievok či na prípravu osviežujúcich nápojov. Opadané a nekonzumovateľné ovocie slúžilo na prikŕmenie dobytka a ošípaných. Moderné metódy rozmnožovania ovocných rastlín, ako zakoreňovanie odrezkov či hrieženie, postupne nahradili výsev semien, ktorý bol v minulosti jediným spôsobom množenia.
Súčasné výzvy a potenciál: Nevyužitá pôda a energetické plodiny
Výskumný ústav agroekológie v Michalovciach uvádza, že na Slovensku bol rozdiel medzi výmerou využívanej poľnohospodárskej pôdy v roku 2008 a 2003 takmer 300 tisíc hektárov. K 1. 1. 2016 predstavovala poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa evidencie katastra nehnuteľností výmeru 2 389 616 ha, z čoho nevyužitá poľnohospodárska pôda činila 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky.
Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo k 1. 1. 2016 zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji. Žilinský kraj, ktorého súčasťou je aj región Liptov, tak disponuje značným potenciálom pre alternatívne využitie pôdy.
Zámerným pestovaním energetických plodín v rámci poľnohospodárskeho podniku na tvorbu bioplynu, a to nielen kukurice na siláž, ale aj z nových plodín ako sú ciroky dvojfarebné, sa otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby. Táto diverzifikácia výroby zvyšuje konkurencieschopnosť podnikov v súčasných náročných ekonomických podmienkach hospodárenia na pôde.
Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach, aké sú na Slovensku, je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Okrem toho zabraňujú výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše, trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takéto plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú.
Ako funguje bioplynová stanica?
Polemika, ktorá sa šíri propagandou o pestovaní energetických plodín na výrobu palív na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom údajného znižovania výmery poľnohospodárskej pôdy na potravové účely má byť rastúca výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy v SR, pričom jednou z príčin je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín. Produkcia bioplynu anaeróbnym rozkladom organických látok je nielen efektívnym spôsobom získavania energie zo živočíšnej alebo rastlinnej biomasy, ale aj ekologickým riešením zneškodňovania biologického odpadu z poľnohospodárskej, priemyselnej či potravinárskej sféry. Pri stále sa zvyšujúcich cenách energií je energetické využitie rastlín jednou z možností zvyšovania energetickej účinnosti a zabezpečenia stability poľnohospodárskych podnikov.
tags: #pestovanie #plodin #liptov