Pestovanie poľnohospodárskych plodín v Poľsku

Poľnohospodárstvo, predovšetkým pestovanie plodín a zeleniny, je životne dôležitým odvetvím, ktoré zabezpečuje potraviny pre ľudí na celom svete a zároveň zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní ekonomickej a ekologickej rovnováhy. Klimatické zmeny predstavujú globálnu výzvu, ktorá priamo ovplyvňuje poľnohospodársku výrobu, najmä pestovanie ornej pôdy a zeleniny. Extrémne poveternostné podmienky, ako sú suchá, záplavy, vysoké teploty a nepredvídateľné zrážky, spôsobujú čoraz častejšie problémy pri pestovaní plodín. S rozvojom digitálnych technológií majú farmári prístup k čoraz sofistikovanejším nástrojom na monitorovanie a riadenie plodín. Poľnohospodárstvo je pilierom, ktorý sa neustále rozvíja a prispôsobuje novým výzvam a príležitostiam.

Špecifiká poľnohospodárskej výroby

Poľnohospodárska výroba sa značne odlišuje od priemyselnej výroby niekoľkými kľúčovými znakmi. Základnou charakteristikou poľnohospodárskej výroby je jej viazanosť na pôdu. Pôda ako výrobný prostriedok je veľmi variabilná; v jednotlivých regiónoch krajiny má inú prirodzenú úrodnosť, fyzikálne vlastnosti a potrebu špeciálnych úprav, napríklad meliorácie. Tým sa aj náklady jednotlivých podnikov na zúrodňovanie pôdy značne líšia. Ďalším charakteristickým znakom poľnohospodárskej výroby je závislosť od klimatických podmienok. Napríklad potreby jednotlivých pestovaných plodín na zavlažovanie sa líšia v každom pestovateľskom roku.

Charakteristickým znakom poľnohospodárstva je aj skutočnosť, že výrobný proces je zároveň biologickým procesom. Vyžaduje určitý čas trvania, na ktorý vplýva aj striedanie ročných období. Produkčný proces je sezónny, s čím súvisí aj sezónnosť tržieb podnikov. Všetky osobitosti poľnohospodárskej výroby majú za následok nerovnomernosť tržieb v rámci jedného roka, ale aj v rámci niekoľkých rokov po sebe.

Pôda ako základ pre pestovanie plodín

Pôda je jedinečný fenomén, ktorý nás sprevádza počas celého života, ba niektorých aj po ňom. Vyznačuje sa celým radom vlastností i funkcií, z ktorých pre človeka dominuje jej úrodnosť. To, čo sa pod týmto pojmom skrýva a rozumie, najlepšie vedia predovšetkým poľnohospodári. Existuje veľa spôsobov hodnotenia a posudzovania kvality pôd i pohľadov a názorov na postavenie pôd v krajine i v agrárnych ekosystémoch. Úrodná pôda má dobrú zásobu vody, pôdneho vzduchu, organickej hmoty a minerálnych živín, čo je dôležitým predpokladom efektívnej rastlinnej výroby. Úrodnosť pôdy chápaná cez úrody plodín závisí od mnohých činiteľov vlastných nielen pôde, ale aj faktorov mimo nej. V tomto zmysle sú významným úrodotvorným predpokladom najmä faktory klimatické, geomorfologické i antropické. Úrodnosť pôd je preto treba chápať nielen ako jej prirodzenú vlastnosť, ale dynamický proces súvisiaci so zmenami v pôde, prostredí i aktivitami človeka.

Typy úrodnosti pôdy

• Prirodzená úrodnosť pôdy (základná forma) - vzniká za prirodzených podmienok pôsobením pôdotvorných činiteľov (horniny, klimatické podmienky, georeliéf, rastliny a živočíchy, voda) pri genetickom pôdotvornom procese. Rozdielna účinnosť jednotlivých pôdotvorných činiteľov ovplyvňuje genézu pôd, čiže vznik pôdnych typov i ich rozdielnu prirodzenú úrodnosť.
• Kultúrna (antropická) úrodnosť pôdy - je výsledkom ľudskej činnosti - kultivácie pôd (obrábania, hnojenia, osevných postupov, meliorácií a iných zásahov človeka do pôdy). V súčasnej dobe, kedy už na Zemi prakticky neexistujú pôdy, ktoré by nepoznamenali činnosť človeka, môžeme hovoriť o tzv. potenciálnej úrodnosti súčasných pôd.
• Skutočná (efektívna) úrodnosť pôdy - je daná množstvom a kvalitou úrod pestovaných plodín. Je to teda využitie potenciálnej úrodnosti intenzifikačnými vkladmi v procese jej obrábania, hnojenia a kultivovania ako odraz vplyvu celej poľnohospodárskej sústavy (rastlinnej i živočíšnej výroby).
• Ekonomická úrodnosť pôdy - je vyjadrená čistým dôchodkom z dosiahnutej úrody, teda po odpočítaní všetkých vynaložených nákladov.

Pretože rôzne plodiny majú rozdielne nároky na vodu a živiny, pôdna úrodnosť sa vyjadruje ako relatívna vlastnosť v podobe produkčného potenciálu. Relativita spočíva v tom, že aj pôdy bohaté na živiny môžu byť v suchých oblastiach alebo ročníkoch neúrodné. Pojmom produkčný potenciál pôd vyjadrujeme stupeň produkčnej schopnosti pôd v konkrétnom priestore a čase, ktorý sa prejaví optimálnou produkciou príslušnej plodiny bez vážnejšieho narušenia stability prostredia. Reálna produkcia fytomasy plodín je spravidla nižšia, ako je jej potenciál. Okrem pestovateľských faktorov sa na jej znížení podieľajú najmä vlastnosti pôd. Kvalitná (úrodná) pôda by mala umožňovať všetkým plodinám dosahovať úrody dané ich genetickým potenciálom. Musí mať takú kombináciu fyzikálnych a chemických vlastností, ktoré po celú vegetačnú dobu vytvárajú priaznivý vodný, vzdušný a živinový režim. Pôda musí umožňovať dobré zakorenenie rastlín, musí byť dostatočne priepustná pre vodu, ale súčasne musí byť vododržná. Musí sa nachádzať v lokalite s dostatočnou dĺžkou vegetačného obdobia pre pestovanú plodinu, v klimatických podmienkach zabezpečujúcich potrebnú teplotu pôdy i ovzdušia súčasne s dostatkom zrážok, resp. dostatkom vody pre zavlažovanie.

Faktory ovplyvňujúce úrodu

Doterajšie experimenty ukázali, že na slabo erodovaných pôdach dochádza k zníženiu úrod o 2 až 6 %, na stredne erodovaných pôdach o 6 až 15 %, silne erodovaných pôdach o 8 až 25 % a veľmi silne erodovaných pôdach o 10 až 35 %. Dokázané je aj zníženie úrod v závislosti od času, kedy voda stojí na povrchu pôdy, či na pôdach kyslých, resp. alkalických. Zníženie úrod môžeme dedukovať aj pri vyššej štrkovitosti alebo kamenitosti, na pôdach na svahoch, resp. severne orientovaných svahoch, pôdach zrnitostne ľahkých. Reálna úroda konkrétnej plodiny však nemusí byť vždy odrazom samotného produkčného potenciálu pôd a prostredia. Vplýva na ňu celý rad príčin objektívneho charakteru, ako napríklad nedostatok vhodnej pracovnej sily, či techniky na obrábanie pôdy, nízka úroveň výživy rastlín a pod. Toto je často príčinou toho, že v zrovnateľných podmienkach produkčného potenciálu pôd sa nedosahujú zrovnateľné úrody, alebo prečo sa na pôdach s horším produkčným potenciálom dosahujú vyššie úrody. Na reálne dosiahnuté nižšie úrody oproti potenciálnemu produkčnému potenciálu vplýva aj celý rad subjektívnych príčin - nesprávne vykonaná orba alebo iný spôsob obrábania, sejba, zberové straty a pod.

Tradičné vs. Ekologické poľnohospodárstvo

Tradičné poľnohospodárstvo alebo farmárstvo je forma pestovania plodín a chovu dobytka, ktorá sa vyvíjala po mnohé storočia. Od vzniku usadlého spôsobu života sa ľudia snažili zlepšiť a zefektívniť spôsoby a techniky, aby mali čo najväčší úžitok z pôdy. Pri svojej práci sa nechávali inšpirovať prírodou a kopírovali vzorce rozmanitosti, ktorá sa v prírode prirodzene vyskytuje. Tradičné poľnohospodárstvo sa prispôsobuje podmienkam prostredia, v ktorom sa plodiny pestujú, zatiaľ čo intenzívne poľnohospodárstvo prispôsobuje prostredie svojím potrebám. Tradiční roľníci a farmári majú iba obmedzené množstvo pôdy, ktorá pre nich predstavuje zdroj obživy už po mnohé desaťročia. Preto sa o pôdu starajú s úctou a rešpektom. Prílišné zaťažovanie či znečisťovanie prostredia má priame škodlivé dôsledky na budúcu úrodu, a preto neprichádza do úvahy. Tradičné poľnohospodárstvo je vo svojej podstate vysoko sebestačné. Je vytvorené ako uzavretý systém, v ktorom sú využité všetky zložky a odpad z jednej oblasti poľnohospodárstva sa využíva v inej časti systému, a tým uzatvára cyklus. Napríklad tradičné odrody majú geneticky dané menšie plody, často majú veľké listy alebo sú vyššie než novšie, vyšľachtené odrody.

V poslednej dobe sa znásobuje potreba ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, preto sa časť poľnohospodárov vracia k tradičnému spôsobu hospodárenia na pôde. Práve tento trend vývoja vo svete poľnohospodárskej výroby sa odrazil do vzniku organického farmárstva (ekologického poľnohospodárstva), ako spôsobu pestovania potravín bez použitia chemických látok. Organické farmárstvo sa začalo rozvíjať na celom svete, ale hlavne v rozvinutých krajinách Západnej Európy, Amerike a Austrálii. Je to spôsob pestovania plodín, pri ktorom sa nepoužívajú žiadne biologicky modifikované sadenice, pesticídy, ani žiadne chemicky upravované látky. Dá sa povedať, že farmári na organických farmách začali pestovať opäť po starom.

Ekologické poľnohospodárstvo v Európskej únii a Poľsku

Záujem o ekologické poľnohospodárstvo v EÚ rastie. Aktuálne Európske nariadenie o ekologickom poľnohospodárstve definuje, ako sa musia pestovať rastliny a chovať hospodárske zvieratá, vyrábať potraviny a krmivá, aby bolo možné označiť ich pojmom ekologické. V súlade s týmto európskym nariadením sa vyžaduje, aby boli produkty označené logom EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo. Tento režim označovania bol vypracovaný preto, aby zaručil spotrebiteľom, že produkty, ktoré kupujú, sú ekologického pôvodu. Logo EÚ bolo vytvorené pre lepšie rozpoznávanie ekologických produktov medzi spotrebiteľmi a funguje podobne ako iné národné logá.

Pravidlá a princípy ekologickej výroby

Pravidlá Európskej únie v oblasti ekologického poľnohospodárstva sa vzťahujú na poľnohospodárske produkty vrátane akvakultúry a kvasníc. Zahŕňajú všetky fázy výrobného procesu od osiva až po konečné spracované potraviny. Týmito pravidlami sa riadia všetky oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sú založené na niekoľkých kľúčových zásadách:

• zákaz používania GMO,
• zákaz používania ionizujúceho žiarenia,
• obmedzenie používania umelých hnojív, herbicídov a pesticídov,
• zákaz používania hormónov a obmedzenie používania antibiotík na prípady, keď je to nevyhnutné pre zdravie zvierat.

Výrobcovia ekologických produktov musia uplatniť rôzne prístupy na zachovanie úrodnosti pôdy a zdravia zvierat a rastlín, ako napríklad:

• striedanie plodín,
• pestovanie rastlín, ktoré viažu dusík, a iných plodín využívaných ako zelené hnojivo s cieľom obnoviť úrodnosť pôdy,
• zákaz používania minerálnych dusíkatých hnojív,
• používanie odolných odrôd a plemien, ako aj techník na podporu prirodzenej kontroly škodcov s cieľom obmedziť burinu a škodcov,
• podpora prirodzenej imunologickej ochrany zvierat.

Tieto pravidlá stanovuje Nariadenie Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach, ktoré bolo neskôr novelizované a zrušené novým Nariadením Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov. Súčasné nariadenie (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 ešte viac rozširuje rozsah pôsobnosti právnych predpisov o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, napríklad o osivo, množiteľský materiál, surovú bavlnu, surovú vlnu a včelí vosk.

Ekologické poľnohospodárstvo v Poľsku

V posledných rokoch mimoriadne rastie záujem o pestovanie ekologických plodín. V celosvetovom meradle zaberajú viac ako 20 miliónov hektárov. Z toho viac ako štvrtina je v Európskej únii. Vlády viacerých krajín (medzi iným Nemecka, Švédska a Veľkej Británie) plánujú zvýšiť podiel ekologických potravín na potravinovom trhu až o 20 %.

V Poľsku sa na ekologické pestovanie plodín využíva okolo 50-tisíc hektárov pôdy, čo je približne 0,3 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodári, ktorí sa venujú ekologickej produkcii, majú široké znalosti o poľnohospodárskej výrobe, rešpektujú prírodu a starajú sa o prírodné prostredie. V poľských podmienkach sa ekologické poľnohospodárstvo môže stať významným činiteľom pri zvyšovaní zamestnanosti na vidieku, pretože vytvára nové pracovné príležitosti a poskytuje dobrý zdroj príjmov.

Ekologické farmy v Poľsku sú zatiaľ situované prevažne v juhovýchodnej a centrálnej časti krajiny. Nedostatkom pracovných príležitostí na vidieku však trpí hlavne sever a západ krajiny a oblasti, ktoré pôvodne patrili štátnym majetkom a teraz sa ocitli v sociálnej a ekonomickej kríze. V posledných rokoch vzniklo v Poľsku viac ako 1 500 ekologických fariem. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami je však ich rozloha a počet ešte stále nízky - iba jedno percento z celkovej ekologickej produkcie kontinentu.

Cieľom Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Poľskej republiky je podstatne zvýšiť počet ekologických fariem v krajine. Nárast podielu ekologických potravín na trhu by bol výhodný pre farmárov, pre vidiek i pre spotrebiteľov. Podľa predbežných prognóz by počet kontrolovaných fariem mal vzrásť o 100 %, čo potvrdzuje výrazný nárast záujmu poľnohospodárov o tento druh produkcie. V súčasnosti, keď niektoré európske krajiny zápasia s problémami spôsobenými nevhodnými potravinami, predstavuje ekologické poľnohospodárstvo dôležitý zdroj potravín bez škodlivín a nebezpečných látok, potravín garantovanej kvality.

Poľsko je krajina, kde sa chémia v poľnohospodárstve využívala vždy menej ako vo väčšine iných európskych krajín. Pre farmárov je o to ľahšie rozbehnúť pestovanie ekologickými metódami. V roku 2003 bolo registrovaných a kontrolovaných 2 286 fariem (0,11 % poľnohospodárskych fariem) s celkovou rozlohou okolo 50-tisíc ha a 22 spracovateľských závodov. Počet fariem, ktoré získali certifikát ekologickej produkcie, dosiahol 1 287. Tieto farmy hospodárili na celkovej ploche 35 554 ha. Ďalších 999 fariem pripravovalo pôdu na pestovanie ekologických plodín. V druhom roku prípravy bolo 496 z nich a obhospodarovali 14 888 ha, 503 fariem hospodáriacich na 10 793 ha bolo v prvom roku príprav. Priemerná výmera ekologickej farmy prekračuje 20 ha, kým priemerná rozloha konvenčných fariem je okolo 8 ha.

Podpora a certifikácia

Objem dotácií na pokrytie nákladov spojených s kontrolou poľnohospodárskych fariem:

PRAMEŇ: Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka PR

Systém kontroly a certifikácie v Poľsku upravuje čl. 3 zákona o ekologickom poľnohospodárstve zo dňa 20. apríla 2004. Podľa neho Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka PR schvaľuje certifikačné akreditované autority v oblasti ekologického poľnohospodárstva, vydáva a odníma certifikáty splnenia podmienok ekologickej produkcie. Úrad pre kontrolu komerčnej kvality poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov zase dohliada na autorizované certifikačné orgány, vykonáva hraničnú kontrolu ekologických produktov, schvaľuje ich import z tretích krajín, ktoré nie sú v zozname vydanom Európskou komisiou, a prijíma žiadosti výrobcov, ktorí majú záujem začať s ekologickou produkciou. V roku 2004 v krajine pôsobilo šesť certifikačných orgánov.

Miera podpory ekologického poľnohospodárstva (navrhované dotácie):

• Poľnohospodárske plodiny počas prípravy: 680 PLN/ha

Z eurofondov získajú farmári tiež dotácie na základe žiadosti o platbu na poľnohospodárske a environmentálne podnikanie a zlepšenie životných podmienok zvierat. Ak sú živočíšna a rastlinná produkcia vyvážené, môže miera dotácie stúpnuť až o 20 %.

V Poľsku rastie podiel ekologického poľnohospodárstva na potravinárskej produkcii. Ráta sa so zvýšením počtu ekologických fariem na úroveň 3 - 5 % všetkých fariem. Tento cieľ podporuje aj zákon o ekologickom poľnohospodárstve, ktorý vytvára právne a organizačné základy tohto procesu. Umožňuje zo štátneho rozpočtu finančne podporovať výskum pre ekologické poľnohospodárstvo a analýzu obsahu látok, ktorých používanie je v ekologickom poľnohospodárstve zakázané. Vyčlenia sa aj dotácie na pokrytie nákladov spojených s kontrolou fariem, ktoré využívajú ekologické metódy výroby. Bude možné získať dotáciu na aktivity propagujúce ekologické poľnohospodárstvo vrátane účasti na veľtrhoch doma i v zahraničí. V roku 2003 vzniklo Národné centrum pre ekologické poľnohospodárstvo v Radome, ktoré má za úlohu poskytovať pracovníkom lokálnych centier poľnohospodárskeho poradenstva informácie o potravinárskej produkcii s využitím ekologických postupov a prevádzkovať experimentálne ekologické farmy. V rámci programu Phare sa mohlo v máji tohto roku vyškoliť takmer 1 500 výrobcov, ktorí prejavili záujem o ekologické poľnohospodárstvo.

Príklad organického hospodárenia v Poľsku: Farma HiPP v Podągi

Na severe Poľska, asi 100 km od Gdaňsku, sa nachádza organická farma v Podągi, ktorá je vo vlastníctve Stefana Hippa, jedného z vlastníkov rodinnej firmy HiPP, výrobcu stravy pre dojčatá a batoľatá. Produkcia tejto farmy smeruje práve do firmy HiPP. Táto farma slúži ako ukážkový príklad ekologického pestovania plodín v Poľsku.

Princípy hospodárenia

• Obnova pôdy: Základom organického poľnohospodárstva je zdravá pôda. Ak bola pôda predtým obrábaná konvenčným poľnohospodárstvom (s chemikáliami a ťažkými strojmi), jej obnova pre organické poľnohospodárstvo trvá približne 25 rokov. Využívaním ťažkých strojov dochádza k stláčaniu pôdy, ktorá je potom menej pórovitá a dokáže absorbovať menej vody. Organicky obrábaná pôda na farme vraj dokáže absorbovať na m2 150 litrov zrážok, kým konvenčne obrábaná len 15 litrov. Pri prívalových dažďoch na farme voda vsiakne do pôdy veľmi rýchlo, zatiaľ čo na neorganických farmách sa drží na povrchu.
• Hospodárenie s vodou: Na farme nezavlažujú, postačia si prirodzenou absorpciou pôdy, ktorá si vytvára zásoby. To sa im premietlo do výnosov počas veľkého sucha, keď dosiahli najvyššie výnosy v histórii farmy, zatiaľ čo farmy v okolí mali výnosy nižšie.
• Technika a pôda: Aby bola pôda čo najmenej stláčaná, používajú stroje s čo najširšími pneumatikami, aby sa hmotnosť rozložila.
• Prirodzené hnojenie: Organické poľnohospodárstvo nepoužíva chemické hnojivá. Pre dodanie potrebných živín sa strieda pestovanie plodín s výsevom ďateliny lúčnej, ktorá viaže dusík v koreňoch. Zožatú ďatelinu používajú na kŕmenie zvierat v zime a hnoj zvierat zas využívajú na polia.
• Biodiverzita: Dôležitou súčasťou organického hospodárstva je zachovávanie diverzity biotopu. Polia sú obklopené lesmi a od ciest ich delí širší pás porastov. Tento prístup ponecháva dôležitý životný priestor pre rastliny aj živočíchy a lesy zároveň slúžia ako vetrolamy, zabraňujúce zvetrávaniu pôdy. Úrodná časť pôdy je totiž len 10 až 30 cm hlboká a humus, najúrodnejšia časť pôdy, má len 3 centimetre.
• Pestované plodiny a kontrola burín: Na farme Podągi pestujú pšenicu, ovos, zemiaky a mrkvu. Keďže nepoužívajú herbicídy na ničenie buriny, pri pšenici, ovse a zemiakoch sa jej zbavujú mechanicky strojmi. Pri mrkve to však možné nie je, a tak počas leta najímajú miestnych ľudí na ručné vytrhávanie buriny.
• Odrody obilia: V organickom poľnohospodárstve pestujú obilie s dlhým steblom, takže problém s ľahnutím obilia pri silných búrkach väčšinou nemajú, na rozdiel od vyšľachtených odrôd s krátkym steblom.

Regeneratívne poľnohospodárstvo a udržateľnosť

Udržateľnosť sa stala kľúčovým slovom v modernom poľnohospodárstve s rastúcim dôrazom na agroekologické prístupy a princípy biodiverzity. Nadácia Terra Nostra pre rozvoj poľnohospodárstva aktívne podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo v Poľsku a od roku 2022 vedie program regeneračnej revolúcie v poľnohospodárstve v mene EIT Food. Čoraz častejšie sa hovorí o regeneratívnom poľnohospodárstve, kde sa farmári obracajú k prírode. Medzi kľúčové prvky regeneratívneho poľnohospodárstva patria:

• ponechanie slamy na poli po zbere ako základná poľnohospodárska prax pre hospodárenie so živinami a regeneráciu pôdy,
• prechod na bezorebné hospodárenie, ktoré prináša výhody pre životné prostredie a pre samotných farmárov,
• správne striedanie plodín a diverzifikácia plodín ako jedno z najúčinnejších opatrení na zvýšenie výnosov, vrátane zavádzania medziplodín (lupina, modrá facélia, hrachor poľný, vika),
• sanácia pôdy, zameraná na pozitívny vplyv na farmu,
• zvyšovanie vlhkosti pôdy pre zachovanie jej chemických a fyzikálnych vlastností,
• správne hnojenie pôdy minerálmi, napríklad doplnenie draslíka, ktorý je pre úrodnosť pôdy veľmi dôležitý,
• prevencia erózie pôdy, ktorá je globálnou hrozbou ovplyvňujúcou až štvrtinu úrodného zemského povrchu.

Kvalita potravín, ktoré končia na našich stoloch, začína v pôde. Nutričná hodnota poskytovaných potravín a ich výroba s ohľadom na prírodné prostredie sú v očiach spotrebiteľov čoraz dôležitejšie. Pre získanie vysoko kvalitných plodín je potrebné vhodné hnojenie. Rastliny potrebujú základné minerály pre správny rast a vývoj, vrátane makro- a mikroživín. V kontexte ekologického a regeneratívneho poľnohospodárstva sa hľadá odpoveď na otázku, čo môže nahradiť umelé hnojivá.

Manažment pôdneho pH

Pôdy majú rôzne pH určené prostredím. Acidifikácia pôdy je proces, ktorý v pôde prebieha nepretržite a vedie k zníženiu pH pôdy, čo má za následok zníženie jej úrodnosti a zhoršenie množstva a kvality úrody. Existujú však spôsoby, ako zmeniť reakciu pôdy. Napríklad vápnenie pôdy je jednou z činností, ktoré sa vykonávajú na zníženie kyslosti a zabezpečenie optimálneho prostredia pre rast rastlín. Meranie pH pôdy je dôležité pre určenie jej stavu a plánovanie správneho hnojenia. Testovanie pôdy na kontrolu jej stavu je pomerne populárnym riešením. Výsledky môžu pomôcť vrátiť pôdu do správneho stavu. Pôdny humus je jednou zo základných zložiek pôd, určuje jej úrodnosť a má pozitívny vplyv na vytváranie priaznivých pomerov voda-vzduch v pôde.

Podpora poľnohospodárov v čase krízy

Poľská vláda požiadala Európsku komisiu o súhlas s prevodom doteraz nevyužitých finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka (PRV) 2014 - 2020 vo výške 1 miliardy EUR. Súhlas bol udelený na pridelenie 1 miliardy PLN, ktorá je určená poľnohospodárom, ktorí utrpeli finančné straty v dôsledku vypuknutia pandémie koronavírusu. Nové opatrenie je jednorazovým a mimoriadnym mechanizmom podpory, ktoré je reakciou na problémy spojené s finančnou likviditou poľnohospodárov a so zachovaním kontinuity poľnohospodárskej činnosti.

Podpora je určená pre farmy vyrábajúce v odvetviach, ktoré boli najviac zasiahnuté účinkami COVID-19. Patrí sem hovädzí dobytok, kravy (mlieko), ošípané, ovce, kozy, jatočná a znášková hydina a pestovanie okrasných rastlín. Pomoc má formu jednorazovej sumy splatnej v závislosti od typu a rozsahu poľnohospodárskej výroby a má čiastočne kompenzovať ušlý príjem v súvislosti s pandémiou COVID-19. Pomoc závisí od rozsahu výroby na farme, maximálna výška nepresahuje 7 000 EUR na poľnohospodára. Podporu má vyplatiť Agentúra pre reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva (Poľská platobná agentúra) do 31. decembra 2020. Podrobnosti o finančnej pomoci sú uvedené v Nariadení ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka z 24. septembra 2020.

tags: #pestovanie #plodin #v #polsku