Pestovanie papriky v poli: Kompletný sprievodca

Paprika (Capsicum annuum) je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorá je známa svojou vysokou biologickou hodnotou a je významným zdrojom vitamínu C, A, E a zinku. Jej konzumácia v čerstvom surovom stave je pre ľudské zdravie veľmi dôležitá. Hoci paprika pochádza zo subtropických oblastí Ameriky, úspešne sa pestuje po celej Európe, vrátane našich podmienok. Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí.

Pestovanie papriky nie je zložité, no vyžaduje si trpezlivosť a správne podmienky. Je to teplomilná kríkovitá rastlina s dlhým vegetačným obdobím, ktorá miluje slnko a neznáša mráz. Pri dodržaní troch kľúčových faktorov - tepla, svetla a vody - bude pestovanie úspešné.

Výber odrody a účel pestovania

Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín. Pri výbere odrody je kľúčové zvážiť, na aký účel chce pestovateľ papriku používať - či na priamy konzum, zaváranie, varenie, nakladanie, sušenie alebo výrobu omáčok. Nie každá paprika sa hodí na každý spôsob spracovania. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).

Odrody vhodné pre poľné pestovanie

Pre pestovanie v záhrade sú vhodné odrody určené na poľné pestovanie. Tento údaj nájdete na vrecúšku s osivom. Poľné odrody sú šľachtené tak, aby mali habitus uspôsobený na zvládnutie klimatických vplyvov ako vietor a búrky, sú nižšie (50 - 70 cm), pevnejšie a kompaktnejšie. Sú odolnejšie proti výkyvom počasia a chorobám, ktoré sú bežnejšie pri vonkajšom pestovaní. Platí, že väčšina poľných odrôd sa dá pestovať aj v skleníku, ale pestovanie skleníkových odrôd vonku je rizikové pre vyvracanie a lámanie.

• PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda, vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie. Plody má žltozelené, kosákovito prehnuté, mierne pálivé a šťavnaté. Je citlivá na zmeny teplôt.
• Slovakia - veľmi skorá odroda typu kápia, vhodná na poľné pestovanie. Patrí k veľmi skorým odrodám typu kápie. Plody sú prevísajúce, kužeľovité, hrubostenné, stredne široké a tupo zakončené, v technickej zrelosti svetlozelené, v botanickej zrelosti červené. Majú sladkú a aromatickú dužinu. Odroda 'Slovakia' môže byť v našich podmienkach náchylná na antokyánové sfarbenie plodov z nedostatku fosforu v chladnom počasí.
• Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda s dlhými (18 - 22 cm), úzkymi, lesklými, žltooranžovými až bledozelenými plodmi s vysokým obsahom vitamínu C.
• Kozí roh Branko - určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýtočervenej farby.
• Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
• Cynthia F1, Dvorana, Monanta, Beatrix F1 - poľné odrody, ktoré majú nižší a pevnejší kmienok, kratšie vetvičky a sú kompaktnejšie.
• Nela F1 (skorá kvadratická odroda), Demetra F1 (polokápia), Sandra (výrazne červená s rýchlym dozrievaním).

Tip pre začiatočníkov: Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí.

Hybridné odrody

Hybridy (krížence rôznych odrôd) majú výhodu vo vysokej produktivite, skoršom dozrievaní, vyššej odolnosti proti chorobám a uniformnosti plodov. Ich najväčšou brzdou rozšírenia v poľnom pestovaní je však vysoká cena osív.

Predpestovanie priesad papriky

Paprika je teplomilná rastlina, preto sa v našich podmienkach väčšinou pestuje zo sadeníc (priesad). S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo, pretože naša vegetačná sezóna je na priamy výsev príliš krátka (trvalo by im 3 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody). Pestovanie vlastných sadeníc vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch.

Kedy začať s výsevom semien?

Ideálny čas na výsev paprík je koncom februára až začiatkom marca, alebo 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady, aby sadenice mali ideálnu veľkosť (10 - 20 cm) na presádzanie. Sadenice tak budú mať dostatok času na rast a budú pripravené na výsadbu do záhrady.

Príprava semien a substrátu

1. Namočenie semien: Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody (približne 25 °C). Po napučaní si takto predklíčené osivo umiestnite do pripraveného substrátu.
2. Výber substrátu: Na výsev možno použiť samotný výsevný substrát, ktorý je špeciálne vytvorený pre optimálne klíčenie a rast priesad - je ľahký, vzdušný a neobsahuje škodce. Možno použiť aj pôdu zo záhrady (má viacero výhod, napr. vyšší obsah živín, prirodzenú mikroflóru), alebo ideálne kombináciu pôdy zo záhrady s výsevným substrátom v pomere 1:1.
3. Výsev: Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (minimálne 10 cm hĺbka) s drenážnymi otvormi. Semienka prekryjete cca 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Odporúča sa vysadiť viac semienok do jednej nádoby a po vzklíčení nechať rásť to životaschopnejšie.

Osivo z čerstvých paprík zakúpených v obchode je možné vysiať, ale tento postup má niekoľko rizík (nižšia klíčivosť, hybridné odrody nemusia preukázať rovnaké vlastnosti pôvodného hybridu). Ak sa rozhodnete použiť osivo z čerstvých paprík, odporúča sa ho najprv vysušiť a následne ošetriť, aby ste minimalizovali riziko plesní a iných problémov. Pre istotu môžete otestovať klíčivosť osiva pred výsevom.

Starostlivosť o mladé priesady

Pre úspešné klíčenie a rast priesad sú kľúčové správna teplota, dostatok svetla a udržiavanie vlhkého substrátu.

• Teplota: Sadeniciam musíme zabezpečiť optimálnu teplotu pôdy medzi 20 až 30 °C pre klíčenie (rozhodne nesmie poklesnúť pod 13 °C). Po vyklíčení môžu rastlinky rásť pri mierne nižších teplotách (20 - 24 °C cez deň a 16 - 18 °C v noci).
• Svetlo: Výsevy je vhodné umiestniť na slnečné miesto, aby neboli vytiahnuté. Sadenice sú náročné na svetlo.
• Závlaha: Substrát by mal byť stále mierne vlhký, ale nie premočený. Kým osivo nevyklíči, treba zalievať rosením, aby sa nevyplavilo. Po vyklíčení možno zavlažovať klasicky vlažnou vodou. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80 %. Veľkosť závlahovej dávky má byť len taká, aby voda z povrchu rastliny do večera obschla.
• Vetranie: Pri pestovaní sadeníc je dôležité vetranie pre reguláciu vlhkosti vzduchu a otužovanie rastlín, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia a interval sa postupne predlžuje.
• Prevencia chorôb a škodcov: Padaniu klíčnych rastlín (spôsobené hubou Pythium) sa dá predísť sterilným substrátom, dobrou drenážou, zálievkou len pri suchom substráte a dostatočným vetraním. Smútivkám (drobnému hmyzu) sa vyhnete znížením vlhkosti, sterilnou pôdou a lepiacimi pásikmi.
• Pikírovanie (presádzanie): Nie je nevyhnutné, ale podporuje silný koreňový systém. Ideálny čas je, keď majú rastliny 2 až 4 pravé listy. Dá sa mu vyhnúť priamym výsevom do jednotlivých malých kvetináčikov, čo je časovo úspornejšie, no vyžaduje viac výsevného substrátu a precízne siatie.
• Otužovanie: Je dôležité pre prispôsobenie rastlín vonkajším podmienkam (nižšie teploty, priame slnko a vietor) a zníženie šoku z presadenia. Proces trvá 7 až 14 dní, počas ktorých sa priesady každý deň prenášajú na niekoľko hodín von, najprv na chránené miesto, pričom sa postupne predlžuje ich pobyt a zvyšuje expozícia slnku a vetru.
• Odstránenie prvého kvetu: Odstránenie prvého kvetu (alebo puku) na priesade papriky je užitočné. Tento postup pomáha rastline presmerovať energiu z tvorby plodov na rast koreňového systému a výhonkov, čo môže podporiť neskorší rozvoj väčšieho množstva kvetov a plodov. Táto metóda nie je nevyhnutná pri všetkých odrodách, odporúča sa najmä pri silnejšie rastúcich odrodách alebo slabších priesadách.

Kvalitná priesada papriky má mať silný koreňový systém, byť 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka s priemerom 5 mm a už založené kvetné puky (jeden môže už aj kvitnúť).

Príprava pôdy a výsadba do poľa

Výber stanovišťa a pôda

Napriek vhodnosti do vonkajšieho prostredia paprika potrebuje v záhrade slnečné stanovište chránené pred vetrom. Paprike sa darí v nadmorskej výške od 110 do 200 m. Ideálna teplota pre rast je od 25 až 28 °C, rast sa zastavuje pri teplote 10 °C.

Paprika vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité, s neutrálnym až mierne kyslým pH (6,0-7,0). Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti. Pôda by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky na zadržiavanie vlhkosti. Pred výsadbou je dôležité pôdu dôkladne pripraviť, obohatiť kompostom alebo dobre vyzretým maštaľným hnojom a skypriť. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj.

Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov (striedanie kultúr), aby sa predišlo hromadeniu chorôb a škodcov. Vhodné je sadiť ich na záhon, kde sa predtým pestovali šaláty a reďkovky, pretože tieto plodiny nepatria k rovnakej čeľadi (ľuľkovité) a nevytvárajú tak riziko hromadenia chorôb. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.

Termín výsadby

Paprika je citlivá na chlad, preto ju presádzame do záhrady po posledných jarných mrazoch, zvyčajne v polovici mája. Nemali by už hroziť mrazíky, pretože papriky potrebujú teplo. Priemerné nočné teploty by nemali klesať pod 12 °C a pôda by mala byť dostatočne zohriata (min. 15 °C). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.

Ideálny čas na vysádzanie priesad je podvečer alebo počas zamračeného dňa. Páliace slnko i vytrvalý studený dážď čerstvo zasadeným rastlinám škodia.

Postup výsadby

1. Príprava jamky: Papriky sa vysádzajú do pripravenej pôdy v záhrade. Vyhĺbte pomerne hlbokú výsadbovú jamu, na dno ktorej môžete pridať hrsť kompostu alebo žihľavové listy (obsahujú dusík).
2. Odstránenie listov: Zo sadeníc papriky odstráňte najnižšie poschodie lístkov.
3. Hlboká výsadba: Sadenice vysádzajte hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky. Takto rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť.
4. Urovnanie a zálievka: Potom zahrňte sadenice pôdou tak, aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačte a výdatne polejte vodou. Výdatná zálievka po výsadbe podporí zakorenenie.
5. Rozstupy a opora: Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba (spon pestovania 40 x 30 až 50 x 40 cm podľa veľkosti hriadky). Oporu (palicu alebo inú oporu) zatlčte do pôdy vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny najmä pre odrody s veľkými a ťažkými plodmi, ktoré pomôžu predchádzať poškodeniu rastlín.

Pestovanie po dvoch: Sadenie po dvoch znamená, že do jednej jamky vysadíte dve priesady papriky spolu, veľmi blízko pri sebe. Paprika je teplomilná a citlivá. Dve rastliny pri sebe vytvoria kompaktný porast, ktorý lepšie drží mikroklímu okolo koreňov aj listov, zvyšuje stabilitu a pomáha pri vetre či dažďoch. Oplatí sa to praktizovať, ak máte v záhrade málo miesta, pričom záhon pôsobí rovnomernejšie a pri slabšej priesade je tu záloha. Pri tomto spôsobe je dôležité pripraviť širšiu jamku a dodržať rozstup "dvojica od dvojice". Dve rastliny v jednom mieste však znamenajú vyššiu spotrebu živín a opora sa oplatí, pretože dvojice často vytvoria viac plodov na jednom mieste.

Starostlivosť o papriku počas rastu

Aby ste získali bohatú úrodu, papriku je potrebné pravidelne zalievať, hnojiť a chrániť pred škodcami a chorobami. Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu špeciálnu starostlivosť, ak má zabezpečené základné podmienky.

Závlaha

Paprika má pomerne plytké korene a vysoké nároky na vodu, avšak neznáša jej prebytok (ak niekde stojí voda dlhšie ako 15 minút, dochádza k uduseniu vláskových koreňov). Potrebuje pravidelnú, ale striedmu zálievku. Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Počas horúčav zalievame skoro ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie a vyhli sa spáleniu listov.

Pravidelný interval polievania je najlepší raz za deň alebo 2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 litre vody na jedinú zálievku. Používajte odstátu vodu, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Po závlahách alebo prudších dažďoch je potrebné ihneď skypriť pôdu.

Hnojenie a výživa

Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu. Ak nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (dusík, fosfor, draslík), akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody.

• Dusík - na začiatku rastu pre tvorbu listov. Priveľa dusíka stimuluje rastlinu skôr k rastu ako k tvorbe plodov a vedie k riedkym pletivám, náchylným na slnečný úpal.
• Fosfor a draslík - pre bohatú úrodu a zdravé plody.
• Vápnik a horčík - pomáhajú zlepšovať kvalitu pôdy a zvyšujú odolnosť rastlín voči chorobám a škodcom.

Pri hnojení si dajte pozor na hnojivá s obsahom chlóru, na ktorý je paprika citlivá. Organické hnojivá sú vynikajúcim zdrojom živín.

Mulčovanie a tienenie

• Mulčovanie: Nastieľanie fóliou (čiernou PE fóliou so šírkou 1m a hrúbkou 0,05 mm) je výhodné aj v záhrade, čím sa udržiava vlaha, predchádza zaburineniu a pôda sa otepľuje. Mulčovanie pôdy zlepšuje aj mikrobiálnu činnosť. Tento intenzifikačný faktor má význam využívať len vtedy, ak máme zabezpečenú závlahu a sadivo s koreňovým balom. Pre obmedzenie rýchlej priepustnosti pôdy nie sú na mulčovanie vhodné zvlnené terény.
• Tienenie: Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku môžu podnecovať rozklad zásobných látok až úplnú sterilnosť a spôsobujú „popáleniny“ na listoch a plodoch. Aby ste tomu predišli, zabezpečte rastlinám tienenie pomocou tieniacich sietí alebo pestovaním vedľa vyšších plodín. Neodstraňujte príliš veľa listov, pretože chránia plody pred slnkom.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no môže byť náchylná na škodcov a ochorenia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. V dôsledku klimatických zmien a vyšších teplôt sa v posledných rokoch zvýšil výskyt niektorých chorôb a škodcov pri paprikách.

Najčastejšie škodcovia

• Vošky: Extrémne sa premnožujú, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok.
• Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa darí hubovým ochoreniam.
• Strapka západná: Drobný hmyz, cicia rastlinné šťavy, prenáša vírusové ochorenia. Listy majú drobné bodkovité škvrny. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch (v skleníkoch) a odstraňovanie burín.
• Roztočec chmeľový: Malý, takmer neviditeľný roztoč, ktorý nabodáva listy a vyciciava z nich šťavy. Vytvára jemné pavučinky.
• Slimáky: Pochutnávajú si na mladých rastlinách.

Najčastejšie choroby

• Pleseň sivá (botrytída): Veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne.
• Stolbur papriky: Vírusové ochorenie, ktorého pôvodcami sú mikroorganizmy, prenášané cikádkami. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov, odumretie celej rastliny a malé plody bez semien.
• Suchá škvrnitosť plodov (nedostatok vápnika): Prejavuje sa bledohnedými nepravidelnými škvrnami pri špičke plodov, ktoré môžu prejsť do hniloby. Nie je to hubové ochorenie, ale defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy, často pri prehnanom hnojení dusíkom a draslíkom.
• Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek a plodov, ktoré zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. Dochádza k nemu pri náhlom oteplení alebo pri vysadení sadeníc, ktoré nie sú zvyknuté na intenzívne slnečné žiarenie.
• Vädnutie papriky (fuzáriové, sklerocíniové): Hubové choroby, kedy huba preniká do rastliny cez korene. Pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto je dôležité striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Prevencia a ochrana

• Striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
• Pravidelná kontrola rubovej strany listov.
• Odstraňovanie poškodených častí rastlín, aby sa zabránilo šíreniu infekcie.
• Použitie ochranných sietí na ventilačných otvoroch (ak pestujete pod fóliou/skleníkom).
• Chemické alebo biologické fungicídy/insekticídy v prípade potreby.

Zber a využitie úrody

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať, kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou.

Technologická vs. botanická zrelosť

Technologická zrelosť znamená, že plody papriky sú vyvinuté do konečnej veľkosti, ale nie sú ešte vyfarbené do finálnej farby (napr. svetlozelené). V tejto fáze sú už šťavnaté a jedlé, ale neobsahujú plnohodnotný obsah vitamínu C a ďalších prospešných látok. Ak ich necháme dozrieť do botanickej zrelosti a plody sa vyfarbia (zmenia farbu na svoju finálnu červenú, žltú alebo oranžovú), získajú viac vitamínu C, cukrov a intenzívnejšie chuťové látky vrátane dôležitých antioxidantov. Zaváranie zelených paprík sa neodporúča, ich jediná výhoda je, že sú v predaji skoro, ale výživovo to nie je žiadna výhra.

Skladovanie a spracovanie

• Čerstvá konzumácia: Plody sú ideálne na okamžitú spotrebu.
• Krátkodobé skladovanie: Ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si chladné a tmavé miesto.
• Dlhodobé skladovanie: Vhodné je sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
  • Na sušenie sú najvhodnejšie tenkostenné odrody, ktoré rýchlo vyschnú, aby sa predišlo hnilobe alebo plesniam. Proces sušenia je veľmi dôležitý. Príkladom je odroda ‘Hodonínska sladkáʼ - má veľmi tmavočervené plody s užšími a dlhšími trojuholníkovými plodmi, ktorá výborne drží farbu po vysušení a pri mletí má výbornú arómu.
  • Na zaváranie sa často používajú kápie (hrubá stena, vysoký obsah sušiny, pevná šupka, rovný tvar uľahčuje plnenie pohárov, napr. odrody ‘Ornelaʼ, ‘Paradeʼ, ‘Beja F1ʼ), trojuholníkové papriky so širším tvarom (na plnenie, napr. odrody ‘Dvoranaʼ, ‘Monantaʼ, ‘Cynthia F1ʼ) alebo alma papriky (guľaté, mäsité). Kozie rohy sú hrubostenné a hladké, po zavarení si zachovajú tvar. Baranie rohy sú často tenkostenné, po zavarení zmäknú a hodia sa skôr na pizzu, ku gulášu alebo ako príloha.
  • Pri pálivých paprikách (čili) nájdeme odrody na rôzne využitie - zaváranie (menšie guľaté ako ‘Koralʼ, ‘Jalapeñoʼ), dochucovanie a sušenie (tenkostenné Habanero, extrémne pálivé ako Carolina Reaper, Jolokia, Trinidad). Pálivosť závisí od obsahu kapsaicínu, ktorý je koncentrovaný najmä okolo semenníka a na rebrách plodu. Preto sa pri štipľavých paprikách melú tieto časti spolu s dužinou. Ak odstránime semienka a rebrá, pálivosť sa obyčajne zníži.

Ďalšie užitočné tipy pre pestovanie papriky

• Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín (polykultúra), ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Sú to napríklad bazalka, koriander, cibuľa, cesnak a nechtík. Špenát môže pomôcť ochrániť korene pred horúčavou. Naopak, nemala by byť v blízkosti kalerábu, feniklu, fazule, kukurice a zeleru, ktoré si konkurujú v boji o živiny a svetlo.
• Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami.
• Hoci papriky nie sú ako rajčiny, ktoré potrebujú intenzívnu oporu, opora môže pomôcť predchádzať poškodeniu rastlín, podporiť rovnomerný rast a udržať plody mimo zeme, najmä pri odrodách s ťažkými plodmi.
• Paprika je jedna z mála plodín, ktoré sa dajú konzumovať čerstvé ešte v nedozretom stave. Ak praje počasie, nehrozí popraskanie ani nahnívanie a dozreté plody môžeme nechať na rastline dlhšie.

tags: #pestovanie #polnych #paprik