Pestovanie popínavej zeleniny v záhrade a na balkóne

Pestovanie vlastnej zeleniny je čoraz populárnejšie, a to nielen pre jej čerstvosť a chuť, ale aj pre kontrolu nad spôsobom, akým je pestovaná. Na jar potrebuje naše telo zvýšený prísun vitamínov. Popínavá zelenina predstavuje skvelé riešenie pre záhradkárov s obmedzeným priestorom, ako aj pre tých, ktorí hľadajú estetické a praktické spôsoby, ako zväčšiť svoju úrodu. Prináša množstvo výhod, od úspory miesta až po ľahšiu údržbu.

Prečo pestovať popínavú zeleninu?

Vertikálne pestovanie zeleniny prináša mnoho výhod, najmä v menších priestoroch. Využíva výšku záhrady, čo umožňuje bohatú úrodu aj na malom priestore. Okrem úspory miesta, vertikálne pestovanie zabezpečuje zdravšie plody s menším kontaktom s pôdou, ľahšiu údržbu a dekoratívny vzhľad. Popínavé zeleniny sú skvelou voľbou aj do malých mestských priestorov, kde sa dajú využiť oplotenia, zábradlia balkónov, steny alebo šikmé opory. Navyše, vďaka rastu do výšky zlepšíte úrodu uhoriek, fazule alebo paradajok. Zelenina je vďaka podpornej sieti prevzdušnená a nehrozí tak napadnutie listov plesňou. Zároveň máte lepší prístup k plodom a úrodu tak pozbierate rýchlejšie ako obvykle.

Popínavé druhy zeleniny a okrasných rastlín

Fazuľa (Phaseolus vulgaris)

Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. Sadenie fazule je skutočne jednoduché a táto strukovina sa vie dobre uchytiť v rôznych druhoch pôdy. Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Strukoviny sú plodiny, ktoré patria do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Ich agronomický význam spočíva v schopnosti pútania dusíka zo vzduchu prostredníctvom hrčkotvorných baktérií, čím obohacujú pôdu.

Výber odrody fazule

Existuje mnoho druhov fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradok, keďže zaberú menej plochy, no za to rastú do poriadnej výšky. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit. Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.

Kedy a ako sadiť fazuľu

Fazuľa je pomerne náročná na teplo, vyhovuje jej asi 22 °C aj viac. Ideálna teplota pôdy pre klíčenie je 8 až 10 °C, a vyháňanie kvetov a strukov prebieha pri 18 až 22 °C. S výsevom fazule sa netreba náhliť, pretože je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Semená sa vysádzajú priamo na stanovište, a to najskôr v druhej polovici mája a najneskôr do konca júna. Všetko záleží na aktuálnej teplote. Teplota vzduchu by nemala klesnúť pod 15 °C a teplota pôdy pod 10 °C. Ideálna je teplota okolo 20 °C.

• Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Do jednej jamky sa umiestni 3 - 5 semienok.
• Popínavé druhy vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko alebo do kruhu, cca 6 - 8 semien.
• Semená sa vysádzajú priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Aj kríčkový aj popínavý druh sejte 2,5 cm hlboko do ťažkej pôdy alebo 4 cm hlboko do ľahkej pôdy.
• Pre popínavú fazuľu: semená nasaďte do kopčekov 15 - 25 cm od seba.
• Do vyhĺbenej jamky vhodíme 10 až 12 semien. Jamky od seba vzdialime na 30 cm. Vysievať môžeme aj do vyhĺbenej ryhy. Pri sejbe popínavej rastliny stačí dať k opore tri až štyri fazuľky.
• Odporúča sa opakovaný výsev každé 2 týždne, tak budete môcť zbierať fazuľu priebežne počas celého leta.

Príprava pôdy

Pred pestovaním fazule je dôležité dobre pripraviť pôdu. Na jeseň je potrebné poriadne prekypriť a na jar, pred výsadbou, pôdu upraviť rotavátorom. Následne sa zapracuje draselná soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré, hlinitopiesočnaté pôdy s pH 6 - 7. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Optimálne je použitie kompostu. Strukoviny preferujú dobre priepustnú pôdu.

Starostlivosť počas rastu

• Zálievka: Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov.
• Kyprenie a burina: Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Kyprenie patrí k základným postupom, ktorý smeruje k veľkej úrode aj zdravým rastlinám. Narušenie pôdy je dôležitou prevenciou proti klíčeniu burín i proti tvorbe pôdneho prísušku.
• Hnojenie: Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Rastliny je možné prihnojovať organickými hnojivami v čase rastu. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Akonáhle dôjde k tvoreniu kvetov, už rastliny nehnojte. Pokiaľ pestujete fazuľu v prvej trati, potom prihnojovať nemusíte vôbec.
• Opora pre popínavé fazule: Úspech pestovania popínavej fazule závisí od správnej opory. Fazuľa rastie mimoriadne rýchlo a dosahuje výšku troch metrov. Potrebuje pevné tyče s priemerom 4-5 cm, aby sa jej výhonky mohli dobre prichytiť. Je dôležité pamätať na to, že fazuľa je ľavotočivá, takže ju treba navádzať správnym smerom. Najlepšie sa jej darí na sieťkach alebo trelážach s okami veľkými 10 až 25 cm. Keď vysejeme semená popínavej fazule k akejkoľvek opore, väčšinou sa už nemusíme starať o spôsob jej rastu. Problém nastáva vo chvíli, keď sa v blízkosti nachádza aj iný predmet alebo rastlina, po ktorej sa fazuľa dokáže popínať, alebo keď je opora príliš nízka a výhonok ju prerastie. Fazuľu jednoducho z nechcenej „opory“ odoberieme a priviažeme k bambusovej alebo plastovej opore, či ku konštrukcii z prútov.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Plesňové ochorenia sa môžu objaviť, ak je pôda premočená alebo vlhká.

Tipy na ochranu: Udržujte listy v suchu a zalievajte pri základni. Rastliny nesaďte veľmi nahusto a zabezpečte im dostatočnú cirkuláciu vzduchu.

Zber úrody

Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, usychajúce a žltnúce listy. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Celé struky sa zbierajú priebežne niekoľko týždňov. Ich „zrelosť“ poznáme podľa toho, že po ohnutí „chrumkavo“ prasknú a nie sú extrémne húževnaté. Zberať môžeme aj pomerne mladé struky, ktoré sa mimoriadne dobre hodia do niektorých pokrmov. Pri teplom počasí bez zrážok dokážu vyschnúť priamo na rastline. Ak je však sychravo, je potrebné vytiahnuť rastliny z pôdy a dosušiť ich v teplom a suchom interiéri, prípadne v skleníku.

Po skončení zberu rastliny odrežte až po základňu a kompostujte ich. Pozor na to, čo po fazuliach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bôbovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak.

Ačokča (Cyclanthera pedata) - Mexická uhorka

Možno ačokču poznáte pod názvom cyklantéra odnožená alebo mexická uhorka. Pestuje sa podobne ako tekvice alebo uhorky. Semená sa najskôr predpestujú a potom vysádzajú do voľnej pôdy alebo do nádob na balkón k opore. Postačí Vám sieť, prípadne kari rohož, drevená tenká konštrukcia. Ačokča dorastá do výšky aj 5 m, ale po dosiahnutí 2 m odporúčame rastlinu zaštipnúť, aby plody boli dostatočne veľké a včas zrelé. Rastie rýchlo. K opore ju pravidelne priväzujte.

Plody sú podobné uhorke, na konci zašpicatené. Na priamy konzum a spracovanie sú ideálne plody do veľkosti 4 cm. Väčšie plody sú už skôr prezreté a majú čierne tvrdé semená, ktoré sa nekonzumujú. Rastlinu pravidelne zalievajte. Vyhovuje jej slnko a teplo. Navyše netrpí žiadnymi chorobami a škodcami. Bude sa jej dariť na južne orientovanom balkóne, s dostatkom svetla, tepla, vlahy a v hlbokej nádobe s výživným substrátom.

Zberajú sa mladé plody asi 2 týždne po opelení. Neskôr už dužina tvrdne a schne. Plody sa používajú na priamy konzum alebo rovnako ako šalátová uhorka, do leča, na tepelné spracovanie i za studena. Ak si chcete vyrobiť žinku, plody zberajte na jeseň, keď sú už ľahké, hrkajú v nich semienka a sú suché. Potom celý plod namočte do vody. V krátkom čase sa začne šupka oddeľovať a aj dužina. Pod prúdom vody proces môžete urýchliť a všetko vyčistiť.

Kobea popínavá (Cobaea scandens)

Kobea popínavá je jedinečná popínavá rastlina, ktorá prináša do záhrady nádherné kvety a bohatý zelený porast. Svojou krásou sa hodí na skrášlenie pergol, plotov a balkónov. Jej pestovanie nie je náročné, ale vyžaduje správnu starostlivosť, aby kvitla čo najkrajšie. Kobea popínavá nie je jedovatá, takže je bezpečná pre deti a domáce zvieratá.

• Výsev a výsadba: Kobeu popínavú môžete začať pestovať zo semien už v marci alebo apríli. Semená vysievajte do sadbových kvetináčikov a umiestnite ich na teplé a svetlé miesto.
• Stanovisko a pôda: Kobea popínavá potrebuje slnečné stanovište s dostatočnou ochranou pred vetrom, aby mohla dobre rásť a kvitnúť. Obľubuje teplé a slnečné miesta.
• Zavlažovanie a hnojenie: Kobea potrebuje pravidelné zavlažovanie, hlavne počas horúcich letných dní. Zavlažujte ju primerane, aby pôda zostala mierne vlhká, ale vyhnite sa stojatej vode.
• Strihanie a podpora rastu: Na začiatku rastu je dobré rastlinu strihať a tvarovať, aby bola hustejšia a aby sa podporil rast nových výhonkov.
• Ochrana pred škodcami a chorobami: Kobea je odolná, ale môže byť náchylná na vošky a molice.
• Kvety: Kvety kobei popínavej sú zvončekovitého tvaru a dosahujú priemer 5-7 cm. Kobea začína kvitnúť v priebehu júna a jej kvitnutie pokračuje až do prvých mrazov. Kvety sa otvárajú počas teplých letných dní a kvitnú intenzívne niekoľko mesiacov.
• Listy: Listy sú zelené, protistojné a majú oválny tvar so špicatým koncom.
• Prezimovanie: Kobea popínavá je citlivá na mrazy, preto ju na Slovensku a v Čechách pestujeme ako jednoročnú rastlinu, alebo ju možno prezimovať vnútri. Ak chcete kobeu zachovať na ďalší rok, je potrebné ju na jeseň vykopať a preniesť do chladného priestoru (okolo 5-10 °C), kde ju budete len mierne zavlažovať.
• Odrody: Medzi najobľúbenejšie odrody patrí kobea ťahavá modrá (Cobaea scandens 'Blue') s tmavo modrými až fialovými kvetmi a kobea ťahavá biela (Cobaea scandens 'Alba'), ktorá kvitne bielymi kvetmi.

Spoločné pestovanie rastlín - „Tri sestry“

Už v minulosti sa vedelo, že vzájomné pestovanie rôznych druhov rastlín v bezprostrednej blízkosti pozitívne vplýva na ich rast a úrodnosť. Mnohé z týchto vedomostí znovu objavujeme aj v súčasnosti. Pomenovanie „tri sestry“ sa používa pre spoločné pestovanie kukurice, popínavej fazule a tekvice.

Synergia troch sestier:

• Fazuľa vďaka baktériám v koreňových hľuzách sprístupňuje druhým dvom rastlinám dusíkaté látky, pričom ich získava zo vzdušného dusíka. Tie sú dôležité pre ich hojný a zdravý rast.
• Tekvica svojimi listami tieni pôdu, a tak v nej pomáha udržať vlahu. Zároveň obmedzuje rozrastanie buriny.
• Kukurica slúži ako opora pre popínavú fazuľu a čiastočne chráni výsadbu pred vetrom. Podľa niektorých zdrojov kukurica dokonca vylučuje do pôdy látky, ktoré veľmi pozitívne vplývajú na rast fazule.

Ak sa rozhodneme vyskúšať tento premyslený spôsob pestovania, nebudeme potrebovať ani príliš veľký priestor. Záhon pre „tri sestry“ môže mať tvar kruhu alebo štvorca.

1. Do stredu ako prvú vysejeme kukuricu, cca 5 až 7 semien.
2. Po vzídení ponecháme štyri najsilnejšie rastliny a keď dorastie do výšky aspoň 30 - 40 cm, trochu nakopcujeme.
3. Následne do vzdialenosti cca 20 cm od kukurice vysejeme fazuľu. Nevolíme príliš bujne rastúce kultivary a prednosť dáme polopopínavej fazuli. Inak by hrozilo, že fazuľa kukuricu zahubí.
4. Po cca 7 až 10 dňoch vysejeme do vzdialenosti približne 25 cm od fazule aj tekvicu, napríklad hokaido. Najlepšie urobíme, ak ju vysejeme v kruhu do hniezd okolo už vyrastených rastlín kukurice a fazule.
5. Výsevy dôkladne zavlažujeme, aby rovnomerne klíčili.
6. Okolie rastlín môžeme tesne po vzídení nastlať suchým organickým materiálom, slamou či vetvičkovou drvinou, ktoré pomôžu udržať v pôde potrebnú vlahu a zabránia rastu buriny.
7. Počas vegetačného obdobia rastliny podľa potreby zavlažujeme. Na jednu rastlinu kukurice necháme popínať najviac dve fazule.
8. Nezabudneme na kontrolu výskytu chorôb a škodcov.

Celý záhon tiež pôsobí na pohľad esteticky a zaujímavejšie ako monokultúra. Po zbere kukuričných klasov necháme rastlinu na mieste, aby ďalej slúžila ako opora. Záhon môže mať aj inú podobu, a to napríklad líniovú. Ako „pozadie“ vysejeme kukuricu, pred ňu fazuľu a najviac v popredí tekvicu.

Vertikálne riešenia a opory pre popínavú zeleninu

Pre popínavú zeleninu je kľúčová správna opora. Podporná sieť je praktický pomocník, ktorú je možné pripevniť k stene, k plotu alebo medzi drevené koly. Rastliny budú vďaka sieti chránené pred vetrom a prípadným zlomením. Sieť je naviac v zelenej farbe.

Konštrukcie na záhrade

Fazuľový stan (teepee)

Ak máte v záhrade dostatok miesta, fazuľový stan, známy tiež ako prírodné indiánske típí (teepee), je nielen skvelým nápadom, ale aj efektívnym spôsobom, ako pestovať strukoviny vertikálne. Na dostatočne veľkom a slnečnom mieste si vytvoríme kruh a odstránime z neho trávu. Následne zatlačíme tyče do zeme, spojíme v hornej časti, aby sme vytvorili tvar špicatého stanu. Hornú časť zviažeme a upevníme špagátom. Spodnú časť dokola zasypeme záhradným substrátom a vysejeme semená fazule približne 5 cm od seba.

Umelo vytvorené vertikálne steny a rašelinové steny

Umelo vytvorené vertikálne steny sú riešením pre tých, ktorí majú nedostatok vodorovnej pestovateľskej plochy. Pestovanie množstva rastlín na minimálnom priestore poznali už naši starí rodičia. Slúžil im na to starý drevený či plechový sud, do ktorého urobili po obvode viacero otvorov, na spodku vyvŕtali diery na odtekanie prebytočnej vody, ako drenáž použili hrubý štrk, ktorý prekryli riedkou vrecovinou, a sud naplnili výživnou kompostovou zeminou. Do otvorov v plášti vysadili jahody, letničky či zeleninu. Vrchnú plochu suda využili na pestovanie rajčín, paprík, uhoriek a tekvíc.

Rašelinovými stenami len pokračujeme v ich efektívnom nápade, ktorý sme trochu vylepšili, zmodernizovali a prispôsobili podmienkam na balkóne, terase, v záhrade aj byte. Zvyčajne ju tvorí drevená kostra obtiahnutá pletivom s protikoróznou úpravou. Pletivo môžeme použiť hustejšie - králičie - alebo redšie - plotové, ktoré je však malou oporou pre substrát (hrozí jeho vypadávanie). Preto je dôležité, aby vnútorná strana bola pri plnení substrátom obložená vrstvou sfagna či vláknitej vrchoviskovej rašeliny, machu alebo minerálnej čadičovej vlny, prípadne netkanou textíliou. Jadro takejto rašelinovej steny už môže byť vyplnené sypkejším, hrubozrnnejším či vláknitejším materiálom, teda i zrelým kompostom.

Na trhu sú aj plastové platne, do ktorých vyrežeme otvory a obložíme nimi drevenú kostru rašelinovej steny. Výhodou tejto steny je, že je pevná, nevydúva sa a jej farebnosť si môžeme prispôsobiť svojim požiadavkám.

Pestovanie na balkóne: všeobecné tipy

Aj popínavé rastliny vytvoria na balkóne dokonalý efekt. Môžete si vysadiť hrach, fazuľku alebo mini uhorky do väčších kvetináčov s oporou. Postačí objem aspoň 10-15 litrov, drenáž a kvalitný substrát. Na balkóne zvyčajne potrebujete ušetriť miesto, preto je ideálne vertikálne pestovanie. Zaobstarajte si vertikálne stojany alebo stenové panely, na ktoré môžete pridať kvetináče a sadenice. Závesné kvetináče sa vyrábajú v rôznych veľkostiach a z rôznych materiálov. Môžete ich umiestniť do rôznych výšok od stropu alebo na stenu. Vytvorte si vertikálnu záhradu z paliet.

Výber rastlín podľa svetových strán

• Sever a tieň: Severné polohy sú ideálne pre fazuľu a hrach, ktoré nepotrebujú toľko svetla a zle znášajú teplo. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom.
• Juh a slnko: Slnečné polohy sú ideálne na pestovanie zeleniny, ako sú paradajky, paprika, cuketa, uhorky, tekvica, jahody, kanadské čučoriedky a mrkva.
• Východ a západ: Východné a západné stanovištia majú podobné podmienky. Všimnite si, ako dlho a ako intenzívne svieti slnko na váš balkón počas dňa, a podľa toho vyberte rastliny pre južné alebo severné stanovištia.

Kvetináče a nádoby

Ponuka vonkajších kvetináčov je pestrá. Nájdete tu aj alternatívne kúsky, ako sú prútené kvetináče vystlané netkanou textíliou alebo celé hydroponické súpravy. Na pestovanie na balkóne možno použiť aj jutové vrecia, kvetináče alebo vedrá. Keramické a plastové kvetináče sú stále klasikou. Pre pestovanie zeleniny platí pravidlo zvoliť objemnejší kvetináč. Mal by mať na dne drenážne otvory, ale voda by nemala cez ne vytekať. Na 30 cm povrchu vyjde zväčša 9 rastlín.

Substrát pre balkónové pestovanie

Balkóny, strechy, terasy a všeobecne obmedzené pestovateľské priestory si vyžadujú špeciálny substrát. Musí spĺňať dve veci: byť čo najľahší a mať zloženie, ktoré umožňuje rastlinám prežiť v extrémnejších podmienkach balkóna alebo strechy. Investujte do substrátu určeného pre rastliny, ktoré chcete pestovať. Zelenina v kvetináčoch ocení pôdu s veľkým množstvom kompostu.

Základné požiadavky na pestovanie fazule

tags: #pestovanie #popinavej #zeleniny