Dejiny poľnohospodárstva sú približne také dlhé ako dejiny ľudstva. Obrábanie pôdy sa vyvíjalo nezávisle v rôznych zemepisných oblastiach v závislosti od klimatických a miestnych podmienok. Tento vývoj navždy zmenil kočovný život lovcov a zberačov, spravil z nich usadlých roľníkov a umožnil vznik a rozvoj miest.
Počiatky a neolitická revolúcia
Rané začiatky poľnohospodárstva pripadajú do čias, keď človek-lovec začal chovať v zajatí mláďatá zvierat, ktoré lovil pre mäso a kožušiny. Človek začal klčovať les a vytvárať prvé obrábané polia, na ktorých pestoval vybrané rastliny s určitými vlastnosťami - prevažne divé formy tráv s veľkými semenami, ktoré boli predchodcami obilnín.
Z pohľadu archeológie rozlišujeme 8 zakladateľských plodín (neolitických plodín), ktoré pochádzajú predovšetkým z oblasti Úrodného polmesiaca (dnešná Sýria, Jordánsko, Izrael a Palestína):
- Pšenica jednozrnná: Považuje sa za prvú domestifikovanú plodinu vôbec.
- Pšenica dvojzrnná: Divá odroda pochádza z horskej oblasti Karaca Dag v Turecku.
- Jačmeň siaty: Domestifikácia sa datuje do obdobia približne 8 500 rokov pred Kr.
- Šošovica: Pestovala sa na územiach dnešnej Sýrie už pred 8 000 rokmi.
- Hrach: Domestikovaný v 8. tisícročí pred Kr. v Turecku a Sýrii.
- Cícer: Prvýkrát domestifikovaný približne pred 7 000 rokmi.
- Vika šošovicová: Domestifikovaná predovšetkým ako krmivo pre zvieratá.
- Ľan siaty: Prvá rastlina domestifikovaná kvôli oleju a výrobe tkanín.
Staroveké poľnohospodárstvo a technický pokrok
Od roku 5 000 pred Kr. sa vyvíjalo jadro agrotechnických postupov: intenzívne využívanie krajiny, umelé zavlažovanie a špecializovaná pracovná sila. V staroveku sa vďaka využívaniu bronzu a železa výrazne zdokonalilo náradie, ako sú motyky a kosáky. Vynález kolesa, podkovy a zdokonalenie konského postroja znamenali revolúciu v doprave a obrábaní pôdy.
Rozmach zaznamenali aj technické stavby, ako boli zavlažovacie kanály v Mezopotámii či rímske akvadukty. Vynález vodného kolesa v 6. storočí pred Kr. umožnil zavedenie rotačných mlynov na obilie, čo výrazne zvýšilo efektivitu spracovania úrody.
Stredovek: Feudálne veľkostatky a technológie
Stredovek (500 - 1500 po Kr.) priniesol inovácie v podobe ťažkého železného pluhu s odhrňovadlom, čo umožnilo hlbšie spracovanie pôdy. Typický feudálny veľkostatok vyžadoval 350 - 800 ha pôdy, kde roľníci hospodárili pod dohľadom šľachty. Úrodnosť sa udržiavala striedaním plodín, pričom orná pôda bola často rozdelená na tri časti: oziminy, jariny a úhor.
V 12. storočí sa v okolí miest začalo rozvíjať pestovanie zeleniny a intenzívny chov hospodárskych zvierat. Arabský svet v tomto období prispel k rozvoju šľachtiteľstva, znalosti plemien a využívaniu vodnej energie na pohon mlynov.
Poľnohospodárska revolúcia: Najväčšia transformácia ľudstva (10 000 pred n. l.)
Novovek a priemyselná revolúcia
Po roku 1492 nastali globálne zmeny v pestovaní plodín. V 16. a 17. storočí sa začalo experimentovanie v poľnohospodárstve, viedlo k zvyšovaniu priemerných úrod a zlepšovaniu teoretických vedomostí farmárov. Priemyselná revolúcia priniesla mechanizáciu, selekciu zvierat a rozvoj moderných fariem.
S príchodom 20. storočia a rozvojom traktorov sa úlohy farmárov začali plniť rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Používanie umelých hnojív a pesticídov sa stalo bežnou súčasťou intenzívneho poľnohospodárstva, čo umožnilo nasýtiť rastúcu populáciu, avšak za cenu vyčerpania pôdy a zmien v nutričnej kvalite plodín.
Súčasné výzvy: Monokultúry, polykultúry a GMO
Moderné poľnohospodárstvo stojí pred otázkou voľby medzi monokultúrami a polykultúrami:
| Metóda | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Monokultúra | Vhodná na mechanizáciu a veľkovýrobu | Vyčerpáva pôdu, vyžaduje chemikálie |
| Polykultúra | Podporuje biodiverzitu a zdravie pôdy | Náročnejšia na priestor a kontrolu |
Diskusia sa v posledných desaťročiach sústreďuje aj na geneticky modifikované plodiny (GMO). Zatiaľ čo obhajcovia poukazujú na potenciál zníženia spotreby insekticídov, kritici upozorňujú na rastúcu rezistenciu burín voči herbicídom, ako je glyfosát, a na environmentálne riziká spojené s permanentnou produkciou toxínov v rastlinách.