Pestovanie a chov prísavníkov v akváriu

Vitajte vo svete prísavníkov! Prísavník je medzi akvaristami veľmi obľúbená ryba, ktorá si získala povesť "smetiaka v akváriu" nespravodlivo, hoci sa stravuje prevažne zvyškami potravy a riasami. Táto stránka je venovaná všetkým akvaristom, ktorí chovajú alebo zvažujú chov Prísavníkov. V tomto článku sa dozviete zaujímavé fakty o tomto druhu rýb a ich chove v akváriu.

Predstavenie a všeobecná charakteristika

Prísavníci sú veľmi mierumilovní a pekní. Môžete ich nájsť vo viacerých farebných variantoch, napríklad so vzorom ako zebra, malé bodky, veľké bodky, škvrny a zaujímavý je aj prísavník s modrými očami. Ich latinské meno je Ancistrus Cirrhosus a patria ku skupine tropických sladkovodných akváriových rýb. V obchodoch ich najčastejšie nájdeme ako rybky, ktoré „sú prisaté na skle alebo dne a objedajú povrch“.

Podľa našich skúseností sú Prísavníci výborní pre začiatočníkov, lebo sú nenároční. Dokonca prežijú nejaký čas aj na suchu a ak majú nedostatok potravy, pojedia riasy, hlavne tie menšie. Sú to relatívne malé rybky, ktoré zvyčajne dorastajú do veľkosti 10-13 centimetrov a stali sa „doplnkom“ veľkého množstva akvárií.

Tematické foto: Skupina prísavníkov v akváriu s rôznymi farebnými variantami

Fyzické vlastnosti a pohlavné rozdiely

Prísavníci majú telo samý sval a keď sa snažia plávať po akváriu, používajú skôr svaly ako plutvy. Zároveň by sa dalo povedať, že prísavníci nie sú prispôsobení plávaniu, skôr prisávaniu sa k rôznym objektom v nádrži. Sú pokrytí kostenými doskami, ktoré sú na niektorých miestach ostré, čo ich ochraňuje pred dravými rybami, no ich brucho chránené nemajú.

Medzi pohlavné rozdiely sa zaraďuje aj prítomnosť, prípadne veľkosť „fúzikov“, ktoré sú dominantou silných samcov. Samček má množstvo mäsitých fúzov, na konci rozdvojených. Samička môže mať zopár krátkych, takmer neviditeľných fúzikov, väčšinou ich ale nemá. Dokonca sfarbenie samcov je intenzívnejšie v porovnaní so sfarbením samičiek. Samičky dorastajú menšie ako samčekovia, no ich brušká sú trochu oválnejšie, keďže sa v nich vytvárajú vajíčka.

Prirodzené prostredie a požiadavky na akvárium

Prísavníci pochádzajú z riek dažďových pralesov Južnej Ameriky, a preto by ste im v akváriu mali vytvoriť podmienky čo najbližšie k ich prirodzeným.

Dekorácie a úkryty

V akváriu by mali mať náplavové drevo, veľa rastlín, kamene, jaskyne. Ak chcete mať tých najšťastnejších prísavníkov, kúpte im drevo do akvária. Nie hocijaké, ale špeciálne, ktoré nájdete v akvaristikách alebo aj niektorých obchodoch so zvieracími potrebami. Taktiež je dobré umiestniť do akvária jaskyne a objekty rúrkovitého tvaru. Môžete kúpiť aj hotové jaskyne, alebo ich urobiť zo skál. Náplavové drevo slúži okrem zdroja rias aj ako miesto, kam sa môžu schovať a kde môžu oddychovať. Zároveň majú radi rastliny, ako napríklad Anubias nana či Javský mach. V akváriu by ste mali pre Prísavníkov zabezpečiť dostatok miest na skrývanie, keďže to nie sú rybky, ktoré sú najaktívnejšie počas dňa. Počas dňa sa zvyknú skrývať pod rastlinami a na tmavých miestach, pričom začnú byť aktívne až pri kŕmení, no to zas neznamená, že sú nehybne na jednom mieste celý deň.

Náplavové drevo je dôležité, pretože z neho sumček získava životne dôležité vlákna. Voda sa ale po ňom bude pravdepodobne sfarbovať do žlta. Miesta na skrývanie sú potrebné aj z hľadiska zvyšovania šancí na prežitie novonarodených mladých rybiek.

Veľkosť akvária

Nároky Prísavníkov ohľadom miesta sú minimálne, a to aj napriek tomu, že dospelé jedince dosahujú dĺžky 13 cm. Akvárium so základňou 50x50 cm môže byť dobrým domovom dokonca pre 15 Prísavníkov. Prísavník zlatý môže byť chovaný v akváriách od 60 litrov, pričom sa poteší aj väčšiemu akváriu, napríklad s objemom 80 litrov. Chov je možný v skupinkách od 3 kusov. Pre jedného Prísavníka platí, že ak im poskytnete jaskyne a náplavové drevo, vyžaduje približne 10 štvorcových centimetrov.

Substrát

Tieto ryby sa pohybujú na dne akvária, preto sa oplatí vystlať ju korienkami a pieskom, ktorý im bude pripomínať dno rieky. Odporúčame jemný piesok, ktorý tieto ryby, ktoré sa rady hrabú, chráni pred poškodením kože.

Séma: Ideálne akvárium pre prísavníkov s drevom, rastlinami a jaskyňami

Voda a filtrácia

Z technického hľadiska musíte zabezpečiť dobrú filtráciu a vzduchovadlo. Prísavníci vyžadujú čistú okysličenú vodu. Hoci vedia dýchať aj vzdušný kyslík vďaka primitívnym pľúcam, lepšie je, keď nemusia všetky rybky byť iba pri hladine. V akváriu by mali mať aj rýchlejší prúd vody. V prípade, že je hladina kyslíka v akváriu príliš nízka, Prísavníci budú plávať k hladine, aby sa nadýchli. Pre malé rybky je nízka hladina kyslíka nebezpečná, pretože sa pri plávaní k hladine stávajú ľahkým terčom pre predátorov. Čo sa týka výšky akvária, tá nerozhoduje, no zamerajte sa na prevzdušňovanie, ktoré je často podceňované a je naozaj pre tieto rybky dôležité.

Teplota vody

Prísavník škvrnitý prežije aj pri teplote 18°C, no osobne sa neodporúča teplota nižšia ako 21°C. Ideálna teplota sa pohybuje medzi 22-25°C, čo však neplatí v letnom období, kedy teplota môže bez problémov rásť k 28°C. Optimálna teplota vody pre Prísavníka zlatého je 18-30 °C.

Chemizmus vody

Hoci pH je pre novonarodené rybky veľmi dôležité, ako rybky starnú, ich odolnosť sa zvyšuje. Pre rozmnožovanie sa im najlepšie darí vo vode s pH 6.5, čo je jemne kyslá voda (voda s hodnotou pH 7 je neutrálna a viac ako 7 znamená, že voda je zásaditá). Vo všeobecnosti platí, že pH by malo byť neutrálne, no ak to nie je možné zabezpečiť, radšej sa vydajte smerom ku kyslejšiemu prostrediu ako k zásaditému. To, či je pH 6,5 alebo 7 nerozhoduje a je to rybkami brané v podstate rovnako. Požadované pH pre Prísavníka zlatého je 6,5-7,5.

Celková tvrdosť vody je premenná, ktorá tieto rybky príliš nerozčuľuje, no je dôležité zabezpečiť, aby neklesla pod 4 a aby nevzrástla nad 24! Celková tvrdosť vody by mala byť niekde medzi 4 a 20 až 24. Pre Prísavníka zlatého je odporúčaná celková tvrdosť vody 5 až 20 °dGH. Monitorujte uhličitanovú tvrdosť, ktorá musí byť minimálne 4, čo je mimoriadne dôležité hlavne pre novonarodené rybky! pH je pri uhličitanovej tvrdosti 4 a viac stabilné, no pri hodnote 3 a menej neviete zaručiť stabilitu pH. Akonáhle dokážete zabezpečiť kontinuálnu mineralizáciu vody vo vašej nádrži, nie je potrebné prevádzať testovanie každý týždeň.

Kŕmenie

Prísavníky sú zväčša všežravce. Mladé prísavníky uprednostňujú rastlinnú potravu. Dospelé rastú rýchlejšie, ak im budeš pridávať aj živočíšnu potravu. Aj keď sa živia predovšetkým rastlinami vrátane rias, nemali by sme sa spoliehať len na to, čo im nechajú ostatní obyvatelia akvária. Je nevyhnutné na nich myslieť pri kŕmení, napríklad existuje špeciálne krmivo v tabletkách pre sumčekov.

Pre spestrenie im môžeš podávať tablety určené pre ryby žijúce na dne akvária, ako napríklad SERA tablety (mäsové a zeleninové), ktoré im veľmi sedia. Tieto na dne žijúce rybky obľubujú larvy pakomárov (patentky), malé červy, dokonca malý hmyz, dafnie a novovyliahnuté žiabronôžky (Artemia salina). V podstate ale budú jesť všetko, čo spadne na dno a mladé ryby jedia aj riasy z akvária, staršie budú lenivé a radšej si počkajú na hotové jedlo. Mladé prísavníky obľubujú zeleninu ako karfiol, listy šalátu, špenát, cuketa, hrášok alebo uhorka. Pred podávaním treba zeleninu očistiť a časť uvariť a olúpať.

Zo suchých krmív sú vhodnejšie na dno klesajúce krmivá ako Wafer mix od Tetry. V spoločenskom akváriu im však postačí aj bežné vločkové krmivo, ktoré obsahuje rastlinné aj živočíšne zložky, napríklad Tropical Ichtio-Vit alebo TetraMin. Pre spestrenie im môžeš podávať tablety určené pre ryby žijúce na dne akvária. Dôležité je zaradiť spirulinu do ich jedálnička. Tiež pamätajte na to, že žiadna rybka nechce jesť rovnakú stravu 365 dní v roku, a preto ich nekŕmte iba larvami pakomárov alebo žiabronôžkami, ale typy jedál striedajte čo najčastejšie. Kŕmiť by si ich mal 2x denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 30 minút.

Ako posledný tip ohľadom stravy: Prísavníci milujú mrkvu, skúste dať kúsok surovej mrkvy na substrát. Mrkva je navyše zdrojom vitamínov, čo v konečnom dôsledku udržiava vaše ryby zdravé. Pozor na prekrmovanie, pretože tieto rybky môžu umrieť, ak sa prejedia! Okrem toho by som rád uviedol, že neopovrhnú jedlom spadnutým na substrát a tým pádom pomáhajú udržiavať akvárium čistejšie.

Foto: Prísavník prisatý na kuse mrkvy v akváriu

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie Prísavníkov nie je ani príliš zložité, ani príliš jednoduché. Pri správne založenom akváriu je to hračka, o čom svedčí aj to, že sa dokážu množiť tak intenzívne ako Gupky, v podstate im stačí nájsť si miesto (obvykle plochý kameň, pod ktorý sa dokážu zmestiť) a nové Prísavníky škvrnité vám budú pribúdať raz mesačne. Ak ich chováte a poskytnete im ideálne podmienky, potom sú schopné a ochotné rozmnožovať sa raz mesačne.

Pohlavné dospievanie a určenie pohlavia

Pár je schopný množenia akonáhle dosiahne veľkosť 7-8 centimetrov, čo ale závisí aj na strave. Čím viac proteínov v strave, tým rýchlejší rast a do určitej miery sa týmto dá urýchliť aj dospievanie. Jedným z najdôležitejších faktorov množenia týchto rýb je určenie pohlavia, čo sa dá najjednoduchšie určiť cez prítomnosť fúzikov, ktoré sú charakteristické pre samce. No ak chováte viacero samcov v jednej nádrži, menej dominantným samcom tieto fúziky nenarastú.

Proces trenia

Počas rozmnožovania chovajte vaše rybky pri teplote 24-26°C. Taktiež je dobré umiestniť do akvária jaskyne a objekty rúrkovitého tvaru, tieto takisto stimulujú rozmnožovanie. Samička nakladie vajíčka pod náplavové drevo, prípadne v jaskyniach, alebo v rúrkovitých štruktúrach. Po oplodnení samcom ich ten bude chrániť, pričom oplodnené vajíčka sú žltej farby.

Je normálne, že samca nebudete vidieť aj 3-4 týždne, čo závisí aj od počtu samíc v akváriu a tiež na ich ochote množiť sa. Od oplodnenia až po narodenie samček vajíčka ovieva. Asi po piatich dňoch sa vyliahne poter, ďalších 5 dní sa poter živí svojim žĺtkovým vakom (zvyšok vajíčka). Keď je tento zdroj potravy vyčerpaný, malý sumček opustí jaskyňu. Na rozdiel od očakávaní množstva chovateľov, Prísavníky nejedia svoje mladé a ani vajíčka.

Snaha chovateľa by sa mala sústreďovať na schopnosť samca ochrániť nakladené vajíčka, pretože tieto môžu byť veľmi ľahko ohrozené v prípade, že máte v nádrži iné rybky, ktoré obývajú spodné vrstvy akvária (napríklad Botie sa musia zabrániť prístupu k vajíčkam). Aj preto je najvyššia šanca úspešne rozmnožiť Prísavníkov v na to určenej rozmnožovacej nádrži.

Prísavník video

Správanie a znášanlivosť

Prísavník škvrnitý je veľmi mierumilovná ryba, no aj tak potrebuje priestor. Dospelí samci občas bojujú, a to hlavne o teritórium a ak sa náhodou stretnú, ale našťastie však nebojujú na smrť. Ak vezmete do úvahy, že sa sem-tam rozmnožia, akvárium môže byť ľahko premnožené, čo môže viesť k tomu, že sa samce budú stretávať častejšie. Ich premnoženie ešte neznamená, že by ste sa ich mali zbaviť čo najskôr. Naopak, nájdite im nový domov až vtedy, keď dorastú do veľkosti aspoň 6 cm.

Znášajú sa veľmi dobre, čo platí aj o znášanlivosti k iným druhom. Prísavníci sú mierumilovné rybky a darí sa im s Pancierničkami, Skalármi, Diskusmi (Terčovce) a s ďalšími mierumilovnými rybami (hlavne ak je na dne dostatok miest na schovávanie). Za vhodných spoločníkov pre túto rybu možno považovať živorodky (gupky, wingei či platy), menšie dúhovky a labyrintky (Koliza krpatá alebo medová či Gurama čokoládová), cichlidky, menšie mrenky alebo aj niektoré druhy pancierničkov (Pancierniček drobný, panda, malý alebo vzácny druh C 125). Bezproblémovo dokáže žiť s krevetami Caridina Japonica alebo filtrujúcimi krevetami. Pri spolunažívaní s trpasličími krevetkami je vhodné, ak je akvárium dostatočne členité, vysadené rastlinami a machom, aby sa mladé krevetky mali kde schovať. Možný je aj chov so slimákmi a mušľami.

Je naozaj dôležité vyberať iba priateľské druhy, pretože aj trochu agresívne rybky môžu zmariť vaše plány ohľadom rozmnožovania Prísavníkov. Nevhodnými spoločníkmi by mohli byť africké cichlidy alebo kôrovce, ako raky a kraby. Dávajte si pozor na Akary, Skaláre a Guramy v akváriu s Prísavníkmi, pretože bez miest na skrývanie budú mladé rybky pred spomenutými druhmi, ktoré sú známe svojou teritorialitou, v neustálom ohrození - ide predovšetkým o novonarodené rybky, tieto sú veľmi zraniteľné. Navyše, ak sa napríklad Skaláre práve množia, budú naháňať iné rybky, ktoré sa im pripletú do teritória. Botie budú pojedať vajíčka, keďže sú dostatočne silné a agilné, aby vystrnadili samca z hniezda, a to hlavne v prípade, ak ich je v akváriu viac. Dokonca Kotúľky (slimáky) môžu ohroziť celé snaženie, pretože sa pohybujú pomaly a samce ich nepovažujú za hrozbu.

Druhy prísavníkov

Prísavníky sú veľmi rôznorodá skupina rýb. Rozdiely sú viditeľné nielen vo vzhľade, veľkosti a farbe zvierat, ale aj v ich povahe a dokonca aj v spôsobe stravovania. Existuje asi 3390 druhov rozdelených do 38 rodov. Medzi najobľúbenejšie akváriové druhy patria prísavník modrý a pancierníček škvrnitý.

Prísavník obyčajný (Ancistrus sp.)

Prísavník obyčajný je rybka, ktorú pozná asi každý akvarista. Nie je náročná na chov a je prospešná svojimi čistiacimi schopnosťami. Dorastá až do veľkosti 10-15 cm a môže sa dožiť až 10 rokov. Má hnedé až tmavohnedé sfarbenie s nepravidelnými svetlými škvrnami. Je mimoriadne dobrý jedák rias, ktorý svoju prísavku kĺže po rastlinách, dekoráciách a skle a likviduje z nich riasy. Samce dorastajú do asi 14cm, samice sú o niečo menšie.

Prísavník zlatý (Ancistrus sp. gold)

Prísavník zlatý je rybka nenáročná na chov a je prospešná svojimi čistiacimi schopnosťami. Dorastá až do veľkosti 10-15 cm a môže sa dožiť až 10 rokov. Má zlaté až zlatožlté sfarbenie. Samce majú na rozdiel od samičiek v dospelosti početnejšie a väčšie výrastky na hlave. Teritoriálne sa k sebe môžu správať len samce rovnakého druhu.

Prísavník long fin (Ancistrus sp. long fin)

Prísavník long fin je dlhoplutvá forma Prísavníka obyčajného. Nie je náročná na chov a je prospešná svojimi čistiacimi schopnosťami. Dorastá až do veľkosti 10-15 cm a môže sa dožiť až 10 rokov. Má hnedé až tmavohnedé sfarbenie s nepravidelnými svetlými škvrnami.

Prísavník Gold long fin (Ancistrus sp. gold long fin)

Prísavník Gold long fin je dlhoplutvá forma Prísavníka zlatého. Nie je náročná na chov a je prospešná svojimi čistiacimi schopnosťami. Tento Ancistrus má svetlo zlaté sfarbenie.

Prísavník siamský (Crossocheilus siamensis)

Prísavník siamský je pomerne veľký, dosahuje dĺžku až 25 centimetrov. Je to agresívna, teritoriálna ryba, ktorá potrebuje veľa priestoru. Bude sa cítiť dobre v akváriu, ktoré je veľké minimálne 120 centimetrov. Táto ryba je skvelou voľbou pre skúsených akvaristov, pretože jej chov je oveľa náročnejší. Ak si chcete kúpiť prísavníka siamského, dodajte akváriu odolnejšie rastliny, ktoré majú silné listy, tie jemné sa rýchlo zničia. Je tiež dôležité zakúpiť dobrý biologický filter. Hlavnou potravou týchto prísavníkov sú riasy, ale ryby obľubujú aj zeleninu ako hrášok, uhorka, špenát. Charakteristická štruktúra úst vo forme prísavky umožňuje rybám jesť a škrabať riasy z rôznych povrchov. Prísavníky siamské majú radi úkryty, zdržiavajú sa najmä na dne akvária a o túto oblasť budú súťažiť s ostatnými rybami. Dobre sa znáša s characiformnými a cyprinidovými rybami, ako aj s tými, ktoré nevstupujú na jeho územie, t.j. plávajú v hornej časti akvária. Najlepšie je kúpiť jedného jednotlivca alebo väčšiu skupinu - min. 6 rýb.

Životnosť

Životnosť prísavníkov závisí od druhu rýb. Ale sú to zvieratká, ktoré si našu spoločnosť užijú ešte dlho. Prísavník jednopruhý sa dožije viac ako 20 rokov, zatiaľ čo menšie prísavníky sa dožívajú zvyčajne 12-13 rokov. Životnosť neurčuje len druh rýb, dôležitá je aj starostlivosť, výživa a uspokojovanie prirodzených potrieb prísavníkov.

Nákup a výber

Pri nákupe rybiek nikdy nekupujte neaktívne ryby, ktoré vyzerajú choré. Ak chcete kúpiť Prísavníkov, skúste to v najbližšom obchode s akvaristickými potrebami a akváriovými rybkami, prípadne skúste lokálne internetové fóra.

tags: #pestovanie #prisec #izbova