Ak ste raz ochutnali vlastnoručne dopestovaný rajčiak, nedáte naň dopustiť. Preto táto zelenina patrí medzi najpestovanejšie v našich záhradkách.
História a rozmanitosť rajčiakov
Za pôvodnú domovinu rajčiaka jedlého (Solanum lycopersicum) sa považujú horské údolia peruánskych Ánd. Podobne ako zemiaky, sa rajčiaky dostali do Európy v 16. storočí. Divý predok mal červené bobule veľké asi ako čerešňa. Dnes existuje toľko odrôd, že je ťažké si z nich vybrať - od niekoľko gramov vážiacich miniríbezľových až po pol kilogramové tzv. biftekové rajčiaky. Červená farba je najrozšírenejšia, no sú aj oranžové, žlté, hnedé, zelené, fialové až takmer čierne odrody, môžu byť i s pásikmi. Líšia sa aj tvarom, okrem okrúhlych sú vajcovité, súdkovité, hruškovité, sploštené, v tvare srdca, rebrovité. Podľa vzrastu sa delia na kolíkové a kríčkové.
Príprava na pestovanie
Investícia do vlastného pestovania sa vráti pri prvej úrode a vlastné rajčiaky vypestované na slniečku sú chutnejšie a zdravšie. V našich podmienkach sa pestujú z predpestovaných priesad, ktorých dopestovanie trvá približne dva mesiace. Na hriadku sa vysádzajú v polovici mája, keď pominie riziko neskorých jarných mrazov. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C, pri teplote pod 12 °C sa zastavuje ich rast, rovnako nebezpečné sú aj horúčavy nad 35 °C.
Najviac im vyhovuje priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Vysádzajte ich do širšieho sponu, kolíkové asi na vzdialenosť 60 cm, kríčkové a nízke môžu byť bližšie, asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.
Výsadba priesad
Pred vysadením priesad nalejte do každej jamy toľko vody, aby v nej ostala stáť. Až potom do nej vložte rastlinu a prihrňte. Priesady rajčiakov môžete vysádzať o 5 cm hlbšie, ako je výška koreňového balu. Vytvorí sa tak bohatší koreňový systém.
Ak pestujete kolíkové rajčiaky, ktoré môžu dorásť až do niekoľkometrovej výšky, hneď pri vysádzaní k priesade umiestnite oporu a priviažte ju, aby sa nezlomila. V priebehu vegetácie na kolíkových rajčiakoch treba pravidelne vylamovať zálistky, ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Robí sa to preto, aby sa zbytočne neoslabovala rastlina. Zo zálistkov sa totiž tiež môžu tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživiť.
Ak pestujete kríčkové rajčiaky, zálistky sa nevylamujú a rastliny nepotrebujú oporu.
Starostlivosť počas vegetácie
V priebehu vegetácie odstraňujte burinu a sledujte zdravotný stav rastlín. Ďalším dôležitým úkonom je zabezpečiť, aby sa spodné listy ani plody nedotýkali pôdy. Vtedy sa na nich ľahšie usídli nebezpečné ochorenie - fytoftóra. Najdôležitejšia je však závlaha. Vodu rajčiaky vyžadujú v pravidelných dávkach, nepravidelná zálievka spôsobuje praskanie plodov. Jedna rastlina potrebuje asi 10 až 20 litrov na týždeň.
Nesmiete zabudnúť ani na dostatočnú výživu. Okrem organického hnojiva dodaného do pôdy na jeseň potrebujú aj prístupné živiny v podobe minerálnych látok. Najvhodnejšie je použiť prípravky na plodovú zeleninu, ktoré obsahujú optimálny pomer dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov.
Na konci sezóny je najlepšie zastaviť rastlinám rast zaštipnutím vrcholu stonky. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrú.
Využitie, zber a spracovanie
Surové rajčiaky sú veľmi chutné, pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov. Po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.
Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní. Ak ste na konci sezóny pozberali zelené, nedozreté plody, uložené napríklad na okennom parapete rýchlo dozrievajú.
Choroby a škodcovia
Z hubových ochorení je najznámejšia fytoftóra zemiaková, preto ich netreba pestovať v blízkosti zemiakov. Závlahová voda nesmie zvlhčovať listy ani plody. Fytoftóra sa prejavuje tvorbou hnedých škvŕn na listoch aj plodoch.
V súčasnosti neexistujú odrody rajčiakov, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
Pestovanie bez predpestovania sadeníc
Niektoré odrody paradajok sa môžu pestovať bez použitia sadeníc. Existuje aj veľa spôsobov pestovania takýchto paradajok. Semená paradajok sa vysievajú priamo do pôdy, kde neustále rastú. Táto metóda je vhodná najmä pre skoré odrody, ktoré nie sú náročné na predpestovanie. Jednou z takýchto odrôd je aj Sprint 2, ktorá nevyžaduje obliekanie a štípanie a je odolná voči plesniam.
Pri výseve priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného miesta s pôdou, ktorá dobre absorbuje vlhkosť a je ľahko prevzdušnená. Pôda by mala byť mierne kyslá a dobre zásobená živinami. Paradajky uprednostňujú slnečné miesta s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne.
Pred výsadbou odporúčame obohatiť pôdu kompostom alebo maštaľným hnojom. Na jeseň môžete aplikovať organické hnojivá a na jar je miesto posypané humusom a popolom.
Metódy výsadby a pestovania
Existuje viacero metód pestovania rajčiakov, ktoré sa líšia v závislosti od typu rastliny a požadovaného výsledku:
- Pestovanie na jednu stonku: Bežný spôsob pestovania kolíkových odrôd. Všetky bočné výhonky sa odstraňujú. Výsledkom sú menej časté, ale väčšie plody.
- Pestovanie na dve stonky: Rastlina sa vysadí medzi dve opory. Priviaže sa hlavný výhon a prvý rastúci zálistok. Ostatné zálistky sa priebežne odstraňujú. Táto metóda prináša vyššiu úrodu, ale plody sú menšie.
- Hlboká výsadba: Pri výsadbe sa odstránia spodné listy a rastlina sa položí do pripravenej ryhy v pôde. Zo stonky v pôde vyrastú nové korene, čo zabezpečí väčší koreňový systém a dobrú úrodu.
- Ochrana stonky kartónom: Keď rastliny dosiahnu približne 40 cm, odstránia sa najnižšie listy a okolo stonky sa obtočí mierne navlhčený pás kartónu. Táto metóda podporuje rýchlejší rast rastlín.
Pestovanie na balkóne
Ak nemáte vlastnú záhradu, rajčiaky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Výživa a hnojenie
Rajčiaky potrebujú počas pestovania dostatok živín. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Pôdu udržujte mierne vlhkú, no nie príliš zmáčanú. Zalievajte priamo ku koreňom, nie na listy a najlepšie v ranných hodinách.
Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžete ho použiť aj na papriku. Robí sa z neho kvas: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustíme v 10 litroch vody a necháme kvasiť 10 dní. Vzniknutý koncentrát treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Pred hnojením je potrebné rastliny dobre zaliať vodou.
Po objavení viac ako 2 pravých listov na rastline sa uskutoční prvé kŕmenie. Do litrovej nádoby s vodou sa pridá 1,5 g dusičnanu amónneho. Ďalšie oplodnenie sa uskutoční po objavení vaječníka, s použitím superfosfátov (20 g) a chloridu draselného (10 g). Toto vrchné hnojenie možno nahradiť zriedeným mulleínom.
Zber úrody
Keďže pestované paradajky dozrievajú postupne, je potrebné zbierať zrelé plody po 4 dňoch, v období hromadného dozrievania sa zber vykonáva častejšie. Ak vyberiete málo zrelé ovocie, môžete urýchliť dozrievanie iného ovocia na kríku. Po dozrievaní ovocie emituje etylén, ktorý zase vyvoláva dozrievanie susedného ovocia.
Na konci sezóny s nástupom mrazu si môžete vyzdvihnúť všetky paradajky naraz, dokonca aj tie, ktoré nie sú zrelé.
Odolnejšie odrody a prevencia chorôb
Medzi odrody s vyššou odolnosťou voči plesniam patria napríklad Orkádo F1, Tipo F1, Bejbino F1 a Sonet F1. V prípade daždivých rokov je dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok účinnými prostriedkami, ako je napríklad Magnicur Energy.
Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov, ktoré sa líšia textúrou dužiny, chuťou, veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň.
Pre tých, ktorí majú radi farebné paradajky, je tu odroda BRUNITO F1 s hnedou farbou. V porovnaní s červenými paradajkami majú tmavohnedé typy Kumato prekvapivo príjemnú, sladšiu chuť a vyznačujú sa vysokým obsahom vitamínu C a lykopénu.
tags: #pestovanie #rajciakov #na #poli