Pestovanie zeleniny v skleníku je efektívnym riešením aj v severnejších pestovateľských oblastiach a prináša neobmedzené možnosti. Pestovanie rajčiakov v skleníku je obzvlášť jednoduché a úrodné, pričom rastliny sú tu v bezpečí pred vetrom a nepriaznivým počasím. Je tu vždy príjemne teplo a svetlo, čo umožňuje rastliny nielen predpestovať, ale už na začiatku jari aj vysadiť.
V našich podmienkach nám skleník zaručuje lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos. Pestovanie v skleníku sa oplatí vďaka tomu, že si sami stanovujete podmienky ako je napríklad vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory. Všetky tri pomenovania najobľúbenejšej zeleniny - rajčiak, paradajka, rajčina - sú správne, pričom rajčiak je botanický názov používaný skôr v odbornej literatúre.
Príprava skleníka na sezónu
Orientácia a konštrukcia skleníka
Záhradný skleník je vhodné orientovať tak, aby slnko svietilo čo najdlhšie na širšiu stranu. Najlepšie je, ak je zároveň chránený zo severnej strany proti chladu a vetru, napríklad budovou alebo primerane vysokou výsadbou. Výhodou pri ochrane pred nízkymi teplotami na jar je napríklad polykarbonátový skleník. Vzduchové komôrky v polykarbonáte spomaľujú prestup chladu do vnútra.
Príprava pôdy v skleníku
Na to, aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne vyzretý maštaľný hnoj, zapracujte na jeseň do pôdy v skleníku.
Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy. Postará sa o to dusikaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov. Dôležité je tiež skontrolovať skleník a opraviť prípadné poškodenia.
Paradajky obľubujú piesočnato-hlinité pôdy s hodnotou pH medzi 6,0 a 6,8. Takéto prostredie zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií. Dbajte na pôdu obzvlášť bohatú na živiny; špeciálna zemina pre paradajky je najvhodnejšia.
Výber vhodných odrôd rajčín
Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napríklad 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčajú sa napríklad odrody Orkádo F1, Tipo F1, Bejbino F1 alebo Sonet F1 (oválny tvar).
Výsev, predpestovanie a výsadba priesad
Predpestovanie zo semienok
Paradajky si buď predpestujeme zo semienok alebo sadíme do zeme už hotové priesady. Semienka zasejte do misiek na výsev alebo do samostatných črepníkov so 4 až 5 cm substrátu na výsev. Každé semienko dostane vlastnú 1 cm hlbokú jamku, ktorú následne zasypete zeminou. Výsev potrebuje veľa svetla, niekoľkokrát denne vodu z rozprašovača a izbovú teplotu okolo 20 °C. Na výsev je ideálny okenný parapet alebo predpestovanie priamo v skleníku už koncom zimy.
Pikírovanie sadeníc
Približne tri týždne po výseve, keď majú sadenice vyvinuté prvé lístky, môžete ich pikírovať. Pritom od seba oddelíte jednotlivé rastliny a zasadíte ich do samostatných črepníkov. Na uvoľnenie jemných korienkov použite pikírovací kolík. Silné priesady sú základom bohatej úrody.
Termín a spôsob výsadby do skleníka
Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka, nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, pričom sa riaďte najmä počasím a vonkajšími teplotami. Paradajky sú teplomilné rastliny a sú citlivé na extrémne výkyvy teplôt, preto sa na jar netreba unáhliť a priesady vysadiť príliš skoro, ak nemáte k dispozícii vykurovanie skleníka. Vysádzanie je ideálne pri stabilných teplotách nad 15 stupňov Celzia.
Výsadba rajčín závisí od veľkosti, do ktorej vyrastú. Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m2, pokiaľ sadíte kolíkové rajčiny. Rajčiny vysádzame v prednej časti skleníka, a teda tam, kde sa nachádzajú dvere, aby mali dostatok vzdušnosti. Sadíme ich do vyhĺbenej jamy tak, že priesadu vložíme bez ohýbania až po prvé pravé listy, čím podporíme rast koreňov. Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
Optimálne podmienky v skleníku: Teplota a vetranie
Rajčiak jedlý je teplomilný druh citlivý na extrémne výkyvy teplôt. Skorá úroda plodov je priamo úmerná teplote v skleníku. Ak sa na jar výrazne na niekoľko dní ochladí a v skleníku teplota klesne na asi 10 °C, v rastline prebehnú zmeny vedúce k spomaleniu rastu, čo vedie k oddialeniu kvitnutia a tvorby úrody.
Opačný extrém v podobe horúčav počas leta rastlinám v skleníku nerobí dobre, lebo ak sa teplota vyšplhá nad 32 °C, nastáva problém s opelením a dozrievaním plodov. Na paradajkách sa vtedy môžu tvoriť žlté škvrny a listy sa môžu zavinovať vplyvom veľmi vysokých teplôt.
V skleníku sa len zriedka hýbe vzduch, a preto ho musíme často vetrať. Mnoho komplikácií s pestovaním plodín sa vzťahuje práve na nedostatočné vetranie. Riešením, ako predísť uvedeným problémom, je pravidelné a dostatočné vetranie. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie. Vzduch počas najhorúcejších dní ochladíte aj poliatím chodníkov, nie rastlín!
Ako správne strihať vinohrad - Strihanie viniča - Rez viniča - Vinohrad
Zálievka rajčín v skleníku
Rajčiaky sú na vodu náročné a keďže do skleníka nenaprší, musíte sa o dostatok vlahy postarať vy. Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zberať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu.
Polievajte zavčas ráno, s prvými lúčmi slnka (často už o 6. - 7. ráno), alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Rajčiak je citlivý na vysokú vlhkosť vzduchu a už vôbec mu nerobí dobre ovlhčenie listov. Preto by ste mali zalievať podmokom na dobre prekyprenú pôdu, nech voda vsiakne aj hlbšie ku koreňom. Snažte sa nezasiahnuť listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam.
Stúpaniu vlhkosti v skleníku zamedzíte vetraním. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy. Používajte vlažnú vodu, studená sprcha by mohla pre rastliny pôsobiť ako šok a dlho by sa z neho spamätávali. Plody rajčiakov majú sklony k praskaniu, ak to s dávkou vody preženiete alebo je zálievka nerovnomerná. Optimum sú 4 litre vody na jeden štvorcový meter denne. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať výdatnú zálievku. Pravidelná zálievka s vetraním je kľúčom k predchádzaniu praskaniu plodov a hnilobe. Využiť môžete aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo ku koreňom rastlín.
Hnojenie a výživa rajčín
Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky sú náročné na živiny a potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor. Ako hnojivo je vhodný kompost, hnojivo na paradajky alebo žihľavový výluh.
Odporúča sa prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín. Z ovčieho hnojiva možno pripraviť kvas: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustíme v 10 litroch vody. Necháme to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10 (jeden deciliter kvasu riediť s 10 decilitrami vody). Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčame raz za 10 dní.
Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom.
Opora a vyväzovanie
Paradajky rastú do výšky, preto je vhodné im zabezpečiť oporu k rastu. Ideálne sú kolíky alebo špagáty. Keďže rajčiaky rastú rýchlo a majú sklon políhať, je nutné ich pravidelne obtáčať okolo vodivého špagátu.
Prerezávanie a vylamovanie zálistkov (zaštipovanie)
Pravidelné zaštipovanie (vylamovanie zálistkov) zabezpečí, že paradajka investuje svoju energiu do plodov, nie do nadbytočnej zelenej hmoty. Pri zaštipovaní odstraňujete nadbytočné výhonky v pazuchách listov - teda priamo v mieste, kde sa od hlavnej stonky oddeľuje nová listová stopka. Mladučké zálistky sa ľahko vyštipnú nechtom, staršie treba vylomiť proti smeru rastu. Nielen v záhrade, ale aj v zakrytých priestoroch sa pravidelne prejdite pomedzi rastliny a keď si všimnete tvoriace sa bočné výhonky, odstráňte ich.
Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, pretože je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Faktom je, že listy, pokiaľ sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
Opelenie rajčín v skleníku
Aj napriek tomu, že rajčiaky sú samoopelivé, k lepšej násade plodov im dopomáha aj hmyz, ktorý sa do skleníka dostane. Pomôcť im môžete aj vy - potrasením kvetov. Technika je na vás, buď zatraste každým súkvetím samostatne, alebo celou rastlinou. Prácu opeľovača robte s citom, niekoľkokrát do týždňa. Záhradkárom sa osvedčilo dva-trikrát do týždňa v poludňajších hodinách. K samoopeleniu vlastným peľom dochádza ešte v čase, keď kvet nie je úplne otvorený, ale niekedy sa tak stať nemusí a opeleniu treba pomôcť.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Plesne a iné choroby
Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúča sa prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne.
Dôrazne upozorňujeme, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou, ak ich chcete použiť na rozmnožovanie. Rajčiny sú vo všeobecnosti náchylné na listové choroby, a pri polievaní rastlín v skleníku potrebujeme, aby voda na listoch čo najrýchlejšie vyschla, inak riskujeme vznik plesní.
Škodcovia
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné.
V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
Riešenie bežných problémov s rajčinami v skleníku
- Praskanie plodov: Je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Problém nastáva vtedy, ak plod začne vplyvom napadnutia rôznych baktérií hniť. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním.
- Zavinovanie listov: Mnohí pestovatelia si to mýlia s plesňovým ochorením, avšak pravdou je, že toto zavinovanie listov je spôsobené veľmi vysokou teplotou v skleníku.
- Žlté škvrny na plodoch: Na paradajkách sa tvoria žlté škvrny, ak sa teplota vyšplhá nad 32 °C.
Kombinácie zeleniny v skleníku
Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby. Netreba začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej bude v skleníku dariť. V skleníku nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzdorné a majú dlhé vegetačné obdobie. Skleník urýchľuje rast rastlín, a tak je najlepšie pestovať na to vyšľachtené rastliny, ktoré dokážu zúročiť výhody skleníka.
Neodporúčame pestovať spolu papriky a rajčiny. Na prvý pohľad sa môže zdať, že paprika a paradajky potrebujú rovnaké podmienky, avšak papriky sú náchylnejšie na opadávanie plodov pri nízkej vzdušnej vlhkosti a rajčiny sú vyššie ako papriky. Takisto uhorka nie je kamarátkou paradajok a neodporúča sa sadiť v jednom skleníku s uhorkami zemiaky, pretože sú náchylnejšie na pleseň zemiakovú.
tags: #pestovanie #rajcin #v #sklenikoch #zlate #moravce