Lieska turecká (Corylus colurna) je opadavý strom z rodu lieska, patriaci do čeľade brezovité (Betulaceae). Pôvodne pochádza z rozsiahlych oblastí Malej Ázie a jej areál sa tiahne ďalej na východ. Vďaka svojmu vzpriamenému rastu sa často vysádza do alejí a stromoradí.
Tento druh liesky sa od bežnej liesky obyčajnej (Corylus avellana) líši predovšetkým vzpriameným vzrastom, sivastou, korkovitou borkou, veľkými široko vajcovitými listami, nápadne dlhými jahňadami a predovšetkým plodmi - orieškami s plodovými obalmi, ktoré plod výrazne presahujú.
Charakteristika liesky tureckej
Lieska turecká je pyramidálne rastúci strom, ktorý môže dosiahnuť výšku až 25 metrov s priemerom kmeňa v prsnej výške 50 až 60 cm. V mimoriadnych prípadoch môže priemer dosiahnuť až 170 cm a vek stromu prekročiť 400 rokov.
Listové púčiky sú vajcovité, na vrchole špicaté a zeleno-hnedé. Listy sú striedavé, jednoduché a začínajú sa rozvíjať v apríli. Čepeľ listu je dlhá 8 až 15 cm, široká 5 až 10 cm, na báze srdcovitá, po obvode dvakrát pílkovito zúbkatá a na vrchole špicatá. Vrchná strana listu je sýto zelená, lysá a lesklá, spodná strana je svetlejšia, páperistá a zvyčajne má päť až šesť párov mierne vystupujúcich žiliek.
Samčie kvety, tzv. jahňady, rastú na letorastoch už v jeseni a dorastajú do dĺžky 8 až 12 cm. Samičie kvety sú guľovitého tvaru a vyrastajú na starších vetvičkách. V čase kvitnutia sú uzatvorené v šupinatom obale, z ktorého vyčnievajú len karmínovo červené nitkovité blizny. Semenník je dvojpuzdrový.
Plodom je oriešok vyrastajúci v guľovitom súplodí s piatimi až deviatimi ďalšími orieškami. Oriešky, veľké do 2 cm, sú guľaté, tmavožlté s pomerne hrubou a tvrdou škrupinou, ktorá ukrýva jedlé jadro. Plodové obaly plody zreteľne presahujú. Stromy začínajú plodiť vo veku približne 10 rokov a plodnosť sa opakuje každé 2 až 4 roky. Orechy sa zberajú pred úplnou zrelosťou od augusta do októbra. Jeden kilogram semien obsahuje približne 600 orechov.
Možnosti rozmnožovania liesky tureckej
Úspešné pestovanie liesok vrátane liesky tureckej vyžaduje dodržanie správnych postupov pri ich sadení a rozmnožovaní.
Rozmnožovanie generatívne (zo semien)
Rovnako ako iné stromy, aj liesky sa dajú pestovať zo semien, teda z lieskových orechov. Tento spôsob má však svoje nevýhody. Všeobecne platí, že semenáče začínajú prinášať úrodu oveľa neskôr ako štepené stromčeky či kríky. Navyše, pri semenáčoch nie je zaručené, aké vlastnosti budú mať ich plody. V kultúrnych porastoch sa lieska turecká rozmnožuje obyčajne len zo semien.
Rozmnožovanie vegetatívne
Vegetatívne metódy sú často spoľahlivejšie pre zachovanie špecifických vlastností odrody.Vrúbľovanie
Množiť vrúbľovaním overenej odrody na vhodný podpník je jednoduché u stromčekových foriem drevín. Pri kríkových formách by ste však museli naštepiť viacero prútov a aj tak by zo zeme vyrastali nové prúty pôvodného semenáča. Lieska turecká je však typická stromová forma, kde vrúbľovanie na vhodný podpník môže byť úspešné pre získanie špecifických vlastností. Miesto vrúbľovania (spojenie podpníka a kmeňa) by malo byť po sadení asi 5 cm nad úrovňou pôdy.
Odrezky
Kríky liesky sa väčšinou množia odrezkami. Liesky sa ľahko nielen pestujú, ale aj množia, a to odobratím niekoľkých zdravých odrezkov z mladých konárov v novembri. Odrezok by mal mať dĺžku asi 30 cm a hrúbku o niečo väčšiu než ceruzka. Lieskové odrezky sa vložia do pripravených brázd tak, aby približne tretina vyčnievala nad povrch pôdy. V období vhodnom na jesennú výsadbu stromčekov sa potom opatrne odhrabe nakopcovaná zemina a odhalí sa jemná koreňová sústava. Z odrezaného kúska lieska do boku pustí plytké korene, niekedy aj viac ako tri, a z nich potom vyrastajú smerom hore nové halúzky, ktoré sa stávajú novými sadenicami liesok.
Pokiaľ máte krík liesky, ktorý sa už rozrástol viac, než ste predpokladali, rez kríka môžete využiť aj na jeho rozmnoženie podobným spôsobom ako pri odrezkoch. Ak ste našli v prírode liesku a radi by ste ju mali aj vo svojej záhrade, môžete postupovať rovnako.
V minulosti bol úspešne vyskúšaný jeden postup rozmnožovania liesok: Na jar sa z košatej liesky zrezalo niekoľko krajných vetví pár centimetrov nad zemou a tieto konce vetví sa zasypali jemnou zeminou z kompostoviska. Zo zrezaných koncov vetví sa pod násypom substrátu začali vytvárať jemné korienky a z nich vyrastali nové rastliny. Na jeseň sa zemina opatrne odhrabala, uvoľnili sa korienky aj nové rastlinky. Z troch odrezaných vetví sa takto podarilo získať päť nových sadeníc liesky.
Záhony na stoličkách: Ako klonálne rozmnožovať lieskové orechy a iné stromy na ich vlastných koreňoch
Hromadný odkop (polováľovanie)
Spoľahlivejším spôsobom pre rozmnoženie liesok je aj metóda hromadného odkopu. Skoro na jar sa odreže tesne nad zemou jedna alebo dve krajné vetvy vašej obľúbenej liesky a zasype sa zeminou do výšky asi 10 cm. V období vhodnom na jesennú výsadbu stromčekov sa potom opatrne odhrabe nakopcovaná zemina a odhalí sa jemná koreňová sústava. Z odrezaného odnože lieska do boku pustí plytké korene, niekedy aj viac ako tri, a z nich vyrašia smerom hore nové halúzky. Nové sadenice liesok sa potom zasadia na zvolené miesto.
Podmienky pre pestovanie a výsadbu
Lieska turecká je vo všeobecnosti nenáročná drevina s vysokou odolnosťou voči abiotickým a biotickým činiteľom. Dokáže prežiť pri krátkodobých teplotných extrémoch od -38,2 °C až po +40 °C.
Stanovište a pôda
Preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Ideálne sú chránené a teplé polohy, napríklad na západných a juhozápadných svahoch. Darí sa jej aj v čiastočnom tieni.
Liesky najlepšie rastú na miestach so slnečným svitom alebo s čiastočným tieňom. Potrebujú pôdu s dobrou drenážou. Je dôležité vyhnúť sa ťažkým a neodvodneným pôdam, kde by sa mohla hromadiť voda a spôsobiť hnilobu koreňov.
Liesky preferujú mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 6,0 a 7,0. Pred sadením je potrebné pôdu prekypriť do hĺbky aspoň 30 cm a zapracovať do nej organický materiál, ako je kompost alebo hnoj.
Lieska turecká má nízke nároky na úrodnosť pôdy. Rastie na širokej škále stanovíšť - od plytkých po hlboké, suché až takmer vlhké, na živiny chudobné aj na živiny bohaté. Vďaka silnému kolovitému koreňu (3 až 4 m dlhému) a neskôr aj bočným koreňom (s dĺžkou 15-18 m) má vysokú stabilitu a je schopná osídliť aj stanovištia s kamenistou a plytkou pôdou, preto je vhodná aj na ochranu proti pôdnej erózii.
Výsadba
Liesky turecké by sa mali vysádzať do konca marca, pretože majú skorú vegetačnú aktivitu. Z dôvodu intenzívnej tvorby koreňov by sadenice nemali byť pri výsadbe staršie ako dva roky.
Pri výsadbe liesok je dôležité dodržať dostatočný priestor pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky či stromy sa sadia približne tri až štyri metre od seba.
Veľkosť výsadbovej jamy by mala byť približne 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku.
Po vysadení je potrebné liesku dôkladne zaliať, aby sa pôda usadila okolo koreňov. Následne sa okolo stromu aplikuje vrstva mulča (slama, kôra alebo kompost) vo výške 5-10 cm.
Mladé liesky môžu potrebovať podporu, aby sa udržali vzpriamené.
Zavlažovanie a hnojenie
Liesky potrebujú vlahu, preto je potrebné mladé liesky pravidelne zavlažovať. Ak sa rozhodnete liesku prihnojiť, vhodným hnojivom je maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost. S hnojením však treba byť opatrný, pretože prehnojenie môže spôsobiť rast nových výhonkov a listov na úkor tvorby plodov.
Starostlivosť a ochrana
Prerezávanie
Prerezávanie liesky je dôležité pre udržanie zdravého a plodného stromu. Najlepšie obdobie na rez je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej vegetácii. Odstraňujú sa suché, lámavé alebo choré vetvy čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou.
Odstraňujú sa tiež prekrývajúce sa alebo konkurenčné vetvy, ktoré môžu brániť rastu alebo spôsobovať trenie a poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom.
Liesky nemusia byť rezané každý rok, ale pravidelný rez pomáha udržiavať ich zdravie a zlepšuje úrodu. Najlepší čas na rez je počas zimy alebo skoro na jar, keď sú stromy v kľudovom období. Liesky by sa mali rezať každé 2 až 3 roky, v závislosti od ich rastu a zdravotného stavu.
Na strihanie silnejších vetiev sa odporúčajú kvalitné nožnice na konáre.
Škodcovia a choroby
Okrem mrazu patria ku škodcom liesky aj nosánik lieskový a roztoč lieskový. Samička nosánika kladie vajíčka do nezrelých plodov, z ktorých sa liahnu larvy. Proti tomuto škodcovi pomáha pravidelné obrábanie pôdy pod stromom alebo striasanie chrobákov zo stromu.
Roztoče napádajú puky liesky a spôsobujú predčasné pučanie alebo uschnutie konárov. Napadnuté konáre je potrebné odstrániť a spáliť.
Ďalšou častou chorobou liesok je monilióza, pri ktorej je potrebné odstrániť napadnuté plody.
Lieska turecká môže byť poškodzovaná voľne žijúcimi zvieratami, pričom mladé liesky sú často obhrýzané králikmi. Škodlivý hmyz zvyčajne nepredstavuje vážnu hrozbu.
Lieska turecká vo Vašej záhrade
Lieska turecká je nenáročná drevina, ktorá je vhodná nielen pre produkciu orechov, ale aj ako okrasný prvok do záhrady či parku. Jej vzpriamený rast a impozantné rozmery ju robia atraktívnym solitérom. Je tiež odolná voči chorobám a mrazu, čo znižuje potrebu chemickej ochrany a prispieva k udržateľnosti životného prostredia.
tags: #rozmnozovanie #tureckej #liesky