Reďkovka, vedecky známa ako Reďkev siata letná (Raphanus sativus), je koreňová zelenina patriaca do čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Táto jednoročná rastlina rastie rýchlosťou blesku, niekedy len za niekoľko dní, vďaka čomu je ideálnou voľbou pre prvopestovateľov a zvlášť neskúsených záhradníkov. Všeobecne sa úrody dočkáte už počas 30 dní, u veľmi skorých odrôd aj skôr. Reďkovka je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu.
Táto chrumkavá zeleninka je súčasťou mnohých šalátov typických pre Európu, hoci sa teraz pestuje vo všetkých častiach sveta. Buľvy reďkovky majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Je tiež bohatá na vitamín C, a ak si ju pravidelne zaradíte do jedálnička, okrem odkyslenia organizmu vám pomôže aj s posilnením imunity.
Odrody reďkoviek a ich charakteristika
U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Chutnou časťou na konzumáciu sú guľovité alebo podlhovasté hľuzy, ktoré dorastajú do veľkosti s priemerom 2 - 5 cm. Listy reďkovky sú pokryté jemnými chĺpkami a rastú v malej ružici nad zemou.
- Reďkovka červená: Najviac známa je reďkovka červená.
- Reďkovka biela: Buľva je bielej farby s trochu hrubšou kožkou na povrchu, ktorá sa však dá konzumovať.
- Reďkovka čierna: Má okrúhle buľvy čiernej farby vo veľkosti s priemerom okolo 5 cm. Má hustú pokožku s drsnejším povrchom. Táto odroda obsahuje vysoké množstvo vitamínu C.
Okrem klasických odrôd s guľatou buľvou sa môžete stretnúť s reďkovkou s podlhovastým koreňom. Ak si reďkovku necháte dorásť až do kvetu, kvetná stonka bude mať do 1 m. Vyrastú na nej biele až fialové kvietky, z ktorých sa vytvorí valcovitý plod so semienkami. Aj tieto semenáče sú vhodné na konzumáciu.

Optimálne podmienky pre pestovanie reďkoviek
Výber miesta a svetelné podmienky
Reďkovka vyžaduje teplejšie, slnečné miesto. Dobre sa jej darí, ak sa jej každý deň dostane aspoň šesť hodín plného slnka. Táto jednoročná rastlina je náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa. Vyhovujú jej slnečné polohy s vlhkejším ovzduším. Pri pestovaní v interiéri alebo počas zimy je dôležité myslieť na dostatok svetla; kvetináč by mal byť vždy umiestnený na okennom parapete orientovanom na juh.
Pôda a jej príprava
Reďkovkám sa darí vo voľnej, dobre odvodnenej pôde bohatej na organické látky. Je užitočné, ak má pôda menej kameňov alebo nie je kamenistá vôbec. Pôda by mala byť stredne ťažká až ľahká, nie priveľmi piesočnatá, s dostatkom živín a dobre prepracovaná. Ílovitá pôda nie je vhodná, dorastajú v nej zdeformované korene. Reďkovka uprednostňuje ľahšie piesočnatohlinité pôdy bohaté na humus.
Pre reďkovky je dôležité správne hnojenie. Pôdu nehnojte priamo maštaľným hnojom, pretože táto zelenina v čerstvo vyhnojenej pôde, hoci dokonale vyzretým hnojom, nebude prosperovať. Vhodné je prihnojiť ju dobre rozloženým kompostom; na 1 m2 zapracujte približne 10 kg kompostu. Ak použijete kvalitný záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo, počas rastu už nie je potrebné prihnojovať. V osevnom postupe sa reďkovka zaraďuje do druhej trate. Pre možný výskyt chorôb a škodcov je dôležité záhony na pestovanie reďkovky pravidelne striedať.

Zavlažovanie
Reďkovky vyžadujú dostatočné zavlažovanie, čo znamená, že pôda musí byť mokrá, ale nie premočená. Optimálnym kľúčom je striedme pravidelné zavlažovanie, najlepšie večer alebo skoro ráno. Pôdu udržiavajte stále navlhčenú. Ak je pôda extrémne suchá, reďkovka sa scvrkne, môže byť kratšia a príliš kyslá. Pri nepravidelnej zálievke budú buľvy duté, pavučinové až špongiovité. Chutné, šťavnaté buľvičky s maslovou konzistenciou sa vám podarí vypestovať len vtedy, ak budete dbať na pravidelnú zálievku a rastliny nebudú strádať. Ak je pôda príliš nasýtená vodou, jej korene sa zlomia a rozpadnú.
Pri skorej jarnej sejbe býva vlahy v pôde dosť, preto sa polievaním reďkovky väčšinou netreba špeciálne zaoberať. Výnimkou môžu byť veľmi ľahké piesočnaté pôdy, prípadne zvýšené záhony na plne slnečných stanovištiach alebo pestovateľské nádoby. Postupom jari spolu so zvyšujúcimi sa teplotami ale začne pôda rýchlejšie vysychať aj na klasických hriadkach. V takom prípade je veľmi dôležité, aby sa netvoril prísušok, teda aby zemina nikdy úplne nevyschla.
Teplota
Semienka reďkovky klíčia už pri teplote pôdy 2 až 3 °C. Optimálna teplota na pestovanie je +15 až +17 °C. Vysoké teploty a sucho sú pre reďkovky nevhodné. Pre rýchlejšie klíčenie aj rast pri zimnom pestovaní v interiéri je dobré miestnosť vykurovať.
Výsev a starostlivosť o reďkovky
Doba výsevu
Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať už vo februári. Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, avšak je potrebné voliť správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu.
Reďkovky z fólie.
Postup výsevu a prerieďovanie
Tesne pred výsevom pôdu plytko povrchovo skypríme do hĺbky asi 2 až 3 cm. Reďkovky vysievame vždy iba priamo, najlepšie do pripravenej ryhy v tvare V hlbokej cca 3 cm. Vysievajte do riadkov, ktoré si pripravíte vo vzdialenosti 15 - 20 cm. Odporúčaná hĺbka výsevu je 1,5 až 3 cm, pričom hĺbka na uloženie semien je často 1-1,5 centimetra. Semienka po vysiatí prihrňte a jemne pritlačte pôdu. Sejte trochu nariedko, aby ste porast nemuseli jednotiť. Prácu pri vysievaní uľahčí použitie výsevných pásikov, ktoré sú dostupné aj kombinované s viacerými druhmi zeleniny, napríklad so šalátom hlávkovým alebo s cibuľou.
Termín “prerieďovanie rastlín” znamená odstránenie nadbytočných rastlín z porastu, aby sa zachoval optimálny počet. Po vyklíčení a dorastení na veľkosť približne 2 pravých listov skontrolujte vzdialenosti medzi rastlinkami. Mali by byť 3 - 5 cm podľa zvolenej odrody. Ak je porast príliš hustý, jednotíme v riadku na túto vzdialenosť. Ak sa rastliny nepreriedia, môžete očakávať, že vašu úrodu budú tvoriť len scvrknuté, nejedlé a nekvalitné korene. Presný výsev je síce trošku prácnejší, ale najvhodnejší.
Pestovanie reďkoviek v nádobách a na balkóne
Už dávno neplatí, že reďkovky rastú iba v záhrade. Môžete ich pestovať na parenisku, v skleníku, priamo na záhone v záhrade, alebo v interiéri či na balkóne. Na ich pestovanie postačí väčší črepník a z úrody chutných reďkvičiek sa môžete tešiť aj bez záhrady.

Pri pestovaní v nádobách by mal byť kvetináč aspoň 20 centimetrov hlboký a meter dlhý. Naplníme ho kvalitným substrátom, ideálne záhradníckym substrátom obohateným o kompost či iné organické hnojivo. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie. V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený.
Reďkovky pestované v črepníkoch môžete vysievať hustejšie, avšak nie až príliš, aby si buľvy navzájom neprekážali. Príliš veľa hnojiva však môže spôsobiť štipľavú a nepríjemnú chuť buľvičiek. Odrody, ktoré sú určené ako predplodina, vám počas dlhých teplých dní v neskoršej jari či v lete začnú vybiehať do kvetu a nebudú vytvárať chutné buľvy. Nie vždy to musí byť na škodu, určite nie vtedy, ak reďkovky pestujete pre plody a nie pre buľvy.
Pestovanie v zime a rýchlenie
Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Pokiaľ zvolíte veľmi skorú odrodu určenú na rýchlenie a váš skleník je dostatočne vyhriaty, môžete zeleninu zberať už za dva až tri týždne. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr. Reďkovky možno pestovať aj počas zimy vo vykurovanom skleníku alebo v interiéri pri pestovaní v kvetináči. Na zimné pestovanie volíme odrody určené na celoročný výsev. Aj počas zimy myslite na to, že reďkovky potrebujú dostatok svetla.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pri pestovaní reďkoviek sa prakticky nevyskytujú žiadne choroby. Dlhá reďkovka však môže vytvárať čierne korene s tmavými škvrnami na korienkoch. Myslite na škodcov.
Reďkovka je veľmi atraktívna pre žravé škodce, napríklad skočky a drôtovce. Pôda prehnojená hnojom je ideálnym životným priestorom pre drôtovce, pre ktoré sú reďkovky obľúbenou pochúťkou.
Ako ochrana proti skočkám a na udržanie vlhkosti pôdy je vhodné porast, predovšetkým pri výraznejšom oteplení nad 20 °C, zakrývať bielou netkanou textíliou. Tou môžete hriadku prikryť hneď po sejbe a nechať ju tak až do času zberu. Podľa niektorých pestovateľov funguje, ak vzchádzajúce rastliny reďkovky a ich bezprostredné okolie posypete drevným popolom. Nevýhodou je, že toto opatrenie musíte po každom daždi zopakovať. Drevný popol tiež udržiava otravné koreňové červy v dostatočnej vzdialenosti. Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie je použitie chémie nevhodné.

Zber a skladovanie reďkoviek
Reďkovky zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne. Prvý zber urobíme, keď majú buľvičky priemer aspoň 1,5 cm. Zistíte to tak, že spozorujete značný kus hlavičky trčiaci zo zeme. Ak potrebujete väčšie reďkovky, jednoducho ich nechajte rásť ešte desať dní.
Nenechávajte ich však dlhšie. Ak budete váhať príliš dlho, vytvorí sa hviezdica s dutým stredom a nebude ani dobre chutiť. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú.
Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.
Reďkovky z fólie.
tags: #pestovanie #redkviciek #vo #vajjecnych #opredlozkach