Pestovanie ruží na Slovensku

Ruže sú právom považované za kráľovné medzi kvetmi. Ich omamná vôňa, nádherné kvety a široká paleta farieb okúzľujú záhradkárov už stáročia. Sú to drevnaté, kvitnúce trvalky z čeľade ružovité. Ruže sú symbolom krásy a elegancie, ktorý môže dodať záhrade alebo domovu osobitý šarm. Pestovanie ruží je pritom jednoduchšie, než by si mnohí mysleli.

Všeobecné zásady pestovania ruží

Pre úspešné pestovanie ruží v záhrade je potrebné dodržať niekoľko základných zásad a odporúčaní. Pri výbere ruží je dôležité zvážiť podmienky, ktoré im môžete poskytnúť. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podpodmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Ruže sú svetlomilné rastliny a potrebujú na bujné kvitnutie aspoň 5-8 hodín slnečného svitu denne. Dôležitý je dostatok ranného slnka, ktoré rýchlo osuší listy ruže od rosy alebo dažďa, čo je prevencia proti chorobám. Vyberte slnečné, vzdušné stanovište, no nie také, kde by sa mohla horúčava ešte znásobiť, napríklad nie pri múre. Ružiam vyhovuje aj krátkotrvajúci tieň vyšších stromov, ale neznesú pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni, pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, im škodí, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy na obstavaných dvoroch alebo v záhradách oplotených vysokými múrmi.

Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ruže dobre rastú v hlbokej, piesočnato-hlinitá pôde, ktorá je dostatočne vzdušná a priepustná. Pôda by mala byť mierne vápenatá a bohatá na humus. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké. Ak je pôda ílovitá, pri výsadbe do nej primiešame piesok alebo iný priepustný materiál, aby sa zlepšila jej priepustnosť. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Pred výsadbou sa odporúča záhon doplniť kvalitnou zeminou a zeminu prerýľovať a obohatiť kompostom.

Výsadba ruží

Ruže do voľnej pôdy možno vysádzať od októbra do konca mája, pokiaľ pôda nie je zamrznutá. Pre voľnokorenné sadenice ruží je vhodné obdobie vegetačného pokoja, teda skorá jar alebo neskorá jeseň. Jesenná výsadba umožňuje rastlinám vytvoriť jemné korienky pred príchodom mrazov a na jar majú určitý náskok. Jarná výsadba nie je vhodná do zamokrených pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Ruže do pestovateľských kvetináčov možno vysádzať takmer celoročne, s výnimkou mrazivých období.

Postup výsadby

• Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.
• Pri jarnej výsadbe sa odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na 2-3 púčiky. Ak sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce skrátiť asi o polovicu.
• Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov.
• Vykopte jamu dvakrát širšiu a hlbšiu, než je koreňový bal, alebo o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm.
• Na dno umiestnite vrstvu kompostu alebo navŕšte kopček kompostovej zeminy a zmiešajte ho s pôvodnou zeminou. V žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.
• Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu.
• Ruže sa vysádzajú tak, aby miesto očkovania (zhrubnutie na kmienku) bolo približne 3-5 cm pod povrchom pôdy, čo pomôže chrániť ružu pred mrazom. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.
• Zemina sa pevne utlačí a rastliny sa výdatne polejú.
• Po zasadení zem dobre pritlačíme a rastliny polejeme. Po vsiaknutí vody sa zemina doplní a potom nakopcuje do výšky 20 cm.

Výsadba voľnokorenných ruží

Voľnokorenné sadenice ruží necháme na 12 hodín namočené vo vode a pred výsadbou skrátime tenké korene o tretinu a hrubším len konce (aby sme obnovili rezné rany). Potom sa ruža vloží do výsadbovej jamy, zasype substrátom (miesto, kde sa dotýkajú korene a stonky by malo byť cca. 3 cm pod zemou) a dôkladne udupeme.

Výsadba ruží v rašelinnom bio-obale

Pri sadení ruží v rašelinnom bio-obale sa celý obal vysádza priamo do pôdy a postupne sa rozloží. Rašelinový bio-obal sa v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.

Rozostupy pri výsadbe

Hustota vysádzania ruží závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m. Silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm. Stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm a sadia sa ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Popínavé ruže vyžadujú minimálnu vzdialenosť 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Šipkové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia.

Zavlažovanie a hnojenie

Závlaha je kľúčová, najmä v období intenzívneho rastu a sucha. Ruže potrebujú výdatnú zálievku raz týždenne, pri veľkej horúčave aj dvakrát. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Staršie ruže majú hlboké korene, a tak si dokážu poradiť aj s dlhšie trvajúcim suchom, no počas kvitnutia a horúcich letných dní im doprajte občasnú zálievku. Polievanie by malo byť skôr zriedkavejšie a hlboké (viac vody) ako časté s menším množstvom vody. Veľmi dôležité pre rastliny v nádobách, ktoré nemôžu samy čerpať vlahu z pôdy. Dôležité je zalievať ku koreňom, nie na listy, čo by mohlo podporiť rozvoj hubových chorôb. Ideálna je ranná zálievka, aby listy stihli do večera uschnúť. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pred zimou je potrebná výdatná závlaha.

Mulčovanie je pre ruže veľmi výhodné. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Mulč zabraňuje rýchlemu vysychaniu pôdy.

Hnojenie sa začína v nasledujúcich rokoch po výsadbe. Ak ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Používajú sa prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Hnojí sa najmä v predjarí a v čase tvorby pukov (asi v polovici mája). Po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Počas obdobia od apríla do júla (prípadne do obdobia, kedy ruža prestáva kvitnúť) je vhodné ruže hnojiť raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním. Pri hnojení platí, že menej je viac, takže si je potrebné dávať pozor na nechcené prehnojenie. To hrozí najmä pri tekutých syntetických hnojivách, ktoré majú okamžitý účinok.

Rez ruží

Pravidelný rez pomáha ružiam sústrediť svoju energiu na kvitnutie a udržiavať ich tvar v požadovanom tvare. Všetky ruže treba strihať, aby sme ich uchovali pekné a zdravé. Striháme plané a choré výhonky i odkvitnuté kvety. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Rez sa musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol.

Druhy rezu

• Hlavný rez (jarný): vykonávajte na jar, keď pominú silné mrazy a puky sa nalejú. Odstráňte všetky suché, poškodené a slabé výhonky. U väčšiny ruží skráťte zdravé výhonky na 3-5 púčikov od základu. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej.
• Letný rez: podporuje tvorbu ďalších kvetov. Počas sezóny pravidelne odstraňujte odkvitnuté kvety. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je dôležité odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerovať von.
• Jesenný rez: v septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Jeseň je časom strihu plazivých ruží a mini kultivarov.

Špecifiká rezu pre rôzne druhy ruží

• Veľkokveté ruže na záhonoch: zrezávajú sa na 3-6 púčikov na výhonku. Pre kvety do vázy sa ruže režú hlbšie, s ponechaním 3-4 púčikov.
• Popínavé ruže: režú sa tak, aby sa podporila tvorba mladých výhonkov. Pri raz kvitnúcich sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov a hlavný rez sa robí po odkvitnutí, kedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
• Sadové ruže: väčšinou nevyžadujú rez.
• Miniatúrne ruže: režú sa na polovicu výšky kultivaru.
• Stromčekovité ruže: režú sa ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

Skoré zaštipovanie upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.

Ochrana ruží pred chorobami a škodcami

Ruže sú pomerne odolné voči chorobám, ale môžu byť napadnuté napríklad čiernou škvrnitosťou alebo múčnatkou. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Ruže sú často napádané roztočmi. Múčnatka na ružiach vedie k vzniku charakteristických bielych škvŕn. Roztoče rýchlo ničia kvety, ak nie sú kontrolované.

Prevencia a liečba

• Čierna škvrnitosť: plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte.
• Múčnatka ružová: tiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch (čierna škvrnitosť a múčnatka) napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.
• Škodcovia (vošky, roztoče): proti voškám účinkuje domáci postrek z mydlovej vody alebo osvedčený žihľavový výluh. Roztočce zasa vývarom z paliny alebo prasličky. Listy vyhryzené chrobákmi treba strihať. V prípade výskytu cikádočky a piliarky postriekame ruže pyretrínovým prípravkom.

Dôležité je včasné použitie vhodných chemických prípravkov a dodržiavanie predpísaného riedenia. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Zazimovanie ruží

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našich podmienkach sa väčšina pestovaných ruží musí chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Počas teplých zím môžu byť ruže v nádobách ponechané vonku. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C, no je lepšie nevystavovať chúlostivé kvety ťažkej skúške.

V chladnejších oblastiach je dôležitá zimná ochrana ruží. Pred príchodom mrazov nahŕňte zeminu okolo bázy rastlín do výšky 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Túto vrstvu je potrebné ešte zväčšiť pred príchodom mrazov. Môžete použiť aj čečinu, suchú slamu alebo špeciálne ochranné textílie. U stromčekových ruží obaľte korunku priedušným materiálom vyplneným suchým lístím. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Ružiam môžeme pomôcť prekonať zimu pridaním dodatočnej izolácie k základni rastliny a to nakopcovaním zeminy alebo kompostu do výšky 20 cm, prípadne aj následným prikrytím čečinou alebo slamou. Týka sa to najmä ruží citlivých na nízke teploty (čajové hybridy, floribundy a iné menšie moderné ruže).

Pestovanie ruží v nádobách

Ruže vhodné na pestovanie v nádobách sú miniatúrne ruže, popínavé, veľkokveté a kyticové ruže. Jemnou vôňou a kompaktným vzrastom. Pestovanie ruží ako izbových rastlín je možné, pokiaľ im zabezpečíme adekvátne podmienky. Pestovanie ruží v nádobách je zábavné a nie je náročné. Pre malé nádoby sú ideálne miniruže a drobné polyantky. Do väčších nádob sa hodia anglické typy. Dôležité je vybrať dostatočne veľkú nádobu, aby mal koreňový systém priestor na rast. Tip: Je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký hrniec. Nádoba by mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody, pretože dlhšie udržujú vlhkosť. Podmienkou je dostatočný objem substrátu a dobrý odtok vody.

• Objem nádoby: Kytičkovým ružiam sa bude dobre dariť v 8 až 10 litrovom kvetináči. Miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách s objemom 5 až 8 litrov. Pre väčšie kultivary objem 10 alebo 15 litrov.
• Pôda: Na výsadbu je potrebné kúpiť alebo pripraviť špeciálnu pôdu neutrálnej kyslosti. Vhodná zemina je zmes hlinitého kompostu a rašelinového substrátu v pomere 1:1, doplnená kvalitným hnojivom.
• Drenáž: Na dno nádoby umiestnite drenáž, aby ste zabránili hromadeniu vody.
• Zálievka: Po výsadbe ruže výdatne zalievajte, ale nenechajte pôdu vyschnúť. Pravidelná kontrola vlhkosti pôdy je nevyhnutná. Vrchných približne 2,5 cm pôdy by malo medzi zálievkami preschnúť. Nikdy by sme nemali dovoliť, aby ruža úplne vyschla, pretože to môže viesť k jej poškodeniu. Povrch pôdy mulčujte, aby ste znížili množstvo vody.
• Hnojenie: Hnojivá aplikujte podľa pokynov na obale, aby ste dodali rastline všetko, čo potrebuje.
• Svetlo a teplota v interiéri: Kľúčovým faktorom pre úspešné pestovanie ruží v interiéri je dostatok svetla. Miniatúrne ruže potrebujú priame slnko, ideálne aspoň šesť hodín denne. Ideálne je umiestnenie na južnom okne. Okrem svetla je dôležitá aj primeraná teplota: denná teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí 21 až 24 °C, zatiaľ čo nočná teplota by mala byť okolo 15 °C. Dôležité je tiež chrániť rastliny pred studeným prievanom.
• Vlhkosť vzduchu v interiéri: Veľkým problémom v interiéri býva suchý vzduch, ktorý robí ruže náchylnejšie na napadnutie roztočmi. Tomu sa dá predchádzať umiestnením rastliny do misky s kamienkami a trochou vody.
• Premiestnenie von: Počas teplých mesiacov je možné interiérové ruže premiestniť von. Je však dôležité postupovať opatrne: najprv rastliny umiestnime do úplného tieňa, aby si postupne zvykli na nové podmienky. Po niekoľkých dňoch ich môžeme presunúť na slnečnejšie miesto, pričom množstvo slnka postupne zvyšujeme, aby sme predišli spáleniu listov. S príchodom chladnejších teplôt ruže vrátime späť do interiéru.
• Presádzanie: Každé tri roky by sa mali presádzať do väčších nádob alebo vymeniť substrát.
• Zazimovanie: Pred zimou sa ruže mierne skrátia a umiestnia do nevykurovanej miestnosti alebo sa obalia jutovinou a črepníky sa ochránia pred mrazom.

Rozmnožovanie ruží odrezkami

Najpraktickejším a najpoužívanejším spôsobom, ako si vytvoriť nové rastliny, je rozmnožovanie ruží pomocou odrezkov. Ideálnym obdobím na odoberanie odrezkov ruží je počas ich najrýchlejšieho rastu (prelom jari a leta).

Postup

• Vyberieme si zdravú časť stonky (vhodnejšie sú stonky z hornej časti rastliny a z vonkajšej strany - stonky zo stredu rastliny majú menšiu pravdepodobnosť prijatia) s minimálne 3 listami.
• Odoberieme z nej 10 - 15 cm odrezok, ktorý kvôli zväčšeniu zakoreňovacej plochy zrežeme zospodu v uhle 45°. Väčšina odrezkov zakoreňuje lepšie, ak je tento rez tesne pod listom.
• Odrezok môžeme kvôli väčšej úspešnosti namočiť do rastového hormónu.
• Zasadíme do hĺbky 5 cm do výsadbového substrátu. Odrezok môžeme zasadiť do kvetináča alebo priamo do záhrady.
• Zasadený odrezok výdatne polejeme a prikryjeme veľkým zaváraninovým pohárom na udržiavanie teploty a vlhkosti (pri vysokých teplotách a priamom slnku pohár čiastočne zatienime, aby sa ruža neprehriala).
• Pôdu udržiavame vlhkú, no nie premočenú.
• Odrezok sa väčšinou zakorení do 3. až 4. týždňov. Následne môžeme ružu presadiť na jej finálne miesto v záhrade, pričom sa vyhýbame teplotným šokom (presádzame neskoro večer alebo keď je pod mrakom).

Špecifické druhy ruží a ich vlastnosti

• Ruža šípová (Rosa canina): je nenáročná, darí sa jej aj v menej úrodnej pôde. Jej plody sa využívajú na prípravu čajov, džemov a sirupov, sú bohaté na vitamín C.
• Ruža plodová ‘Karpatia’ (Rosa villosa ‘Karpatia’): vyšľachtená na Slovensku, prináša až 5 kg plodov z päťročného kra. Jej plody sú výdatné a bohaté na zdravotné účinky.
• Ruža vráskavá (Rosa rugosa): má dekoratívne kvety a plody, ktoré sú síce jedlé, ale prácne na spracovanie kvôli množstvu semien. Obľúbená je pre svoje neúnavné kvitnutie a jesenné sfarbenie listov.
• Ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia): sa vyznačuje fialovými až čiernymi šípkami a je považovaná za vzácny a ohrozený druh.
• Ruža mnohokvetá (Rosa multiflora): sa využíva skôr ako okrasná rastlina alebo potrava pre vtáctvo.

Ruže ako jedlé rastliny

Okrem svojej okrasnej funkcie môžu byť ruže aj jedlou súčasťou našej stravy. Existuje mnoho druhov ruží, ktorých kvety a plody sú jedlé a bezpečné na konzumáciu. Jedlé rastliny v záhrade tak môžu slúžiť nielen ako estetický doplnok, ale aj ako zaujímavý prvok v kuchyni.

Využitie jedlých ruží

• Kvety a lupene ruží sa často používajú na zdobenie jedál, dochucovanie nápojov či prípravu džemov a sirupov, pričom dodávajú jedlám jedinečný charakter.
• Ruže sú obľúbenou prísadou do pečiva, dezertov a koktailov.
• Šípky ruží (napr. Rosa canina, Rosa villosa 'Karpatia', Rosa rugosa) sú bohaté na vitamín C a používajú sa na čaje, džemy, sirupy.

Pri zbere jedlých kvetov je dôležité vyberať plne vyvinuté a zdravé rastliny, ideálne ráno, keď sú najčerstvejšie. Po zbere je potrebné kvety starostlivo očistiť jemným opláchnutím v studenej vode.

tags: #pestovanie #ruzi #na #slovensku