Pestovanie šampiňónov sa stáva čoraz populárnejším, najmä medzi tými, ktorí túžia po zdravých domácich potravinách. Tieto huby síce rastú v prírode, no vypestovať si ich môžete aj u vás doma alebo v záhrade. Čerstvé, aromatické huby zo svojej úrody chutia úplne inak ako tie z obchodu. A čo je najlepšie - na ich pestovanie nepotrebujete veľkú záhradu. Hoci pestovanie húb v záhrade môže znieť ako zložitý proces, ktorý si vyžaduje veľa skúseností a znalostí, pestovanie šampiňónov v pohodlí domova alebo záhrady je prekvapivo jednoduché. Šampiňón (Agaricus bisporus), známy aj ako žampión alebo pečiarka dvojvýtrusná, patrí medzi najbežnejšie konzumované huby na svete.
Prečo pestovať šampiňóny? Výhody a nutričné hodnoty
Niet nad dobrý pocit zo svojpomocne vypestovaného ovocia, zeleniny alebo iných plodín, ktoré sú často aj zárukou kvality a vysokého obsahu zdraviu prospešných látok. Inak to nie je ani v prípade šampiňónov. Výsledkom správneho spôsobu pestovania sú zdravé a lahodné šampiňóny, ktoré disponujú vysokým obsahom vitamínov, minerálov aj bielkovín.
Zdravotné benefity šampiňónov
Šampiňóny nepatria k najobľúbenejším hubám náhodou. Okrem toho, že ponúkajú niekoľko možností využitia v kuchyni, sa o nich hovorí aj ako o potravine s vyšším obsahom liečivých látok. Pečiarka dvojvýtrusná je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá. Obsahuje až 90 percent vody, veľa vitamínov (B, A, D, K, C, E) a minerálnych látok ako meď, železo, fosfor, horčík, vápnik, selén, zinok, sodík, mangán, jód, draslík a flór. Obsahuje tiež cenné bielkoviny - vedeli ste, že šampiňóny obsahujú viac bielkovín ako väčšina zeleniny? Nachádzajú sa v nich látky, ktoré veľmi silne bojujú s alergiami, pomáhajú regulovať nadváhu aj cukor v krvi a vyznačujú sa aj antibakteriálnymi vlastnosťami. Ak chcete zúžitkovať ich liečebné účinky, vhodnejšie sú tepelne upravené formy než surové alebo vyprážané, ktoré nasávajú olej ako špongia a zdravými rozhodne nebudú.
Ideálne podmienky pre pestovanie šampiňónov
Svetlo, teplota a vlhkosť
Na vývin plodníc šampiňónov nie je potrebné svetlo, odpadá povinnosť poskytovať im svetlo v takej podobe, v akej sme naň zvyknutí u rastlín. Pri polohe nie je kľúčový iba tieň, resp. minimum svetla. Dôležitým faktorom je aj vlhkosť prostredia. Vhodných miest na pestovanie šampiňónov je viacero, no najčastejším je pivnica, avšak nie je to podmienka. Dôležité je, aby bola miestnosť tmavá, vlhká a teplota neklesala pod 12 stupňov Celzia. Ideálna teplota pre rast podhubia je 20-25 °C. Pre tvorbu plodníc sa po prerastení podhubia odporúča znížiť teplotu na 14-19 °C. Počas celého procesu je dôležitá vysoká vlhkosť vzduchu, okolo 80-90 %.
Požiadavky na substrát
Kým pri kritériách ako teplo a svetlo šampiňóny ukazujú maximálnu nenáročnosť, pri výbere substrátu musíme počítať s vysokými nárokmi. Huby netreba hnojiť, keďže rastú len v substráte, do ktorého ich zasadíme.
Metódy pestovania šampiňónov
Šampiňóny si dopestujete aj v pohodlí domova alebo v záhrade dvoma hlavnými spôsobmi: zakúpením hotovej pestovateľskej súpravy alebo prípravou vlastného substrátu.
Pestovanie zo zakúpenej súpravy
Súpravu na pestovanie šampiňónov si zakúpite napríklad v záhradkárstve alebo na internete. Obsahuje vrece s prerasteným substrátom - celý jeho povrch je rovnomerne pretkaný bielym podhubím, a vrece s krycou zeminou. Naočkovaný substrát je utlačený v kartóne do výšky asi 20 cm.
Pestovanie s vlastným pripraveným substrátom
Základom úspechu je kvalitný substrát, tvorený slamou a hnojom (napríklad čerstvým konským), podľa vašich možností. Zmes zeminy je možné pripraviť aj samostatne. Vo všeobecnosti by to mala byť tmavá miestnosť, kde je teplota nad 12 stupňov Celzia a vlhko.
Podrobný postup pestovania
1. Príprava substrátu a aplikácia krycej zeminy
Pri použití zakúpenej súpravy: Priloženú kryciu zeminu, ktorá je namiešanou zmesou rašeliny, ílovito-piesočnatej pôdy a živín, rovnomerne roztrúste po povrchu substrátu do výšky asi 3 cm a ručným rozstrekovačom ju dostatočne navlhčite. Zemina musí zostať vlhká, kyprá, ale nie mokrá, aby v nej mohla prebiehať výmena vzduchu.
Pri vlastnej príprave substrátu: Živný substrát si môžeme pripraviť sami. Jeho hlavnou zložkou je slama a čerstvý konský alebo iný hnoj. Výška základného substrátu pri príprave by mala byť jeden meter. Teplota uprostred substrátu porastie, pretože dochádza k rozmnožovaniu termofilných baktérií. Keď sa zvýši na 50 až 60 stupňov Celzia, mali by sme substrát poprehadzovať, prevzdušniť a mierne pokropiť. Ideálne bude, ak sa teplota zníži na cca 20 °C. Dbajte na to, aby bol substrát stále vlhký, avšak nie až mokrý. Oplatí sa použiť aj dezinfekčný mletý vápenec. Po troch či štyroch týždňoch by mala byť pôda rašelinová, pripravená na pestovanie šampiňónov. Pripravený substrát navrstvite na miesto pestovania - podlahové alebo stolové záhony, prípadne debničky alebo kvetináče. Na pripravený substrát nasypte granulované zárodky (3 až 5 granuliek) alebo ich rozsypte po povrchu substrátu. Potom zárodky prekryte ďalšou vrstvou rašeliny alebo substrátu.
2. Rast podhubia a tvorba plodníc
Nakoniec zeminu alebo pripravený substrát prikryte fóliou alebo jemnejším kusom textílie. V úvodných dňoch môžeme šampiňónom dopriať teplotu okolo 20 °C, aspoň vtedy, ak sú vo vnútri a miestne podmienky nám to umožňujú. Približne po štrnástich dňoch (pri zakúpenej súprave) alebo za 3 až 4 týždne (pri vlastnom substráte) krycia zemina alebo záhony prerastú bielym podhubím.
Po prerastení krycej zeminy znížte teplotu na 15 až 19 °C a škatuľu alebo nádobu preneste napríklad do pivnice alebo komory. Miestnosť občas vetrajte. Ak podhubie začalo prerastať kryciu zeminu, nádobu so šampiňónmi odkryjeme a za pravidelného mierneho zvlhčovania zeminy počkáme, kým nám huby začnú dorastať. Keď sa objavia prvé hlavičky veľkosti hrášku (zvyčajne po 2-3 týždňoch od prerastenia podhubia), čiastočne fóliu odkryte a zeminu vlhčite.
Ako pestovať huby od začiatku do konca v monovane
3. Zber úrody
Huby môžete zberať, keď dosiahnu veľkosť približne 5-8 cm. Prvé plodnice sa začnú objavovať za 3 až 4 týždne od nasypania zárodkov a rastú veľmi rýchlo, takže zbery sa opakujú každé 2 až 3 dni. Zberať je najlepšie v skorých ranných hodinách. Plodnice vhodné na zber nesmú byť prerastené.
Šampiňóny zberáme opatrným vytočením z pôdy tak, aby sme nenarušili okolie a nepoškodili ostatné malé huby. Vyberáme ich aj s hlúbikom a dieru po nich zahrnieme. Nikdy ich nevyrezávame nožom ani nevytrhávame. Po každom zbere kultúru zalejeme množstvom vody zodpovedajúcej hmotnosti pozberaných húb. Pri správnej starostlivosti môžete zo substrátu získať 3-4 vlny úrody.
Skladovanie a kulinárske využitie šampiňónov
Vypestované vo vlastnej záhrade šampiňóny chutia dokonale a dajú sa pripraviť na nespočetne veľa spôsobov. Čerstvé hríby môžete skladovať 5 dní v chladničke.
Tipy na čistenie a skladovanie
Šampiňóny rýchlo nasiaknu vodu a strácajú svoju arómu, preto ich čistite len mierne vlhkou utierkou. Odstráňte len úplný spodok hlúbika, koža klobúčika obsahuje dôležité živiny. Čerstvé surové šampiňóny sa môžu aj zmraziť. Očistite ich, nakrájajte na drobné plátky a zmrazte. Takto zmrazené šampiňóny vydržia až 6-8 mesiacov. Takisto môžeme zmraziť aj jedlá pripravené zo šampiňónov.
Možnosti spracovania
Šampiňóny sú chutné na všetky možné spôsoby a vždy sa dá vymyslieť jedlo, ktoré ozvláštnia. Môžu byť hlavným jedlom - ako plnené či vyprážané, prílohou, prídavkom do polievky či základom skvelej omáčky. Sú ideálne na grilovanie, varenie a dusenie. Môžeme ich konzumovať aj v čerstvom stave, napríklad do šalátov.
tags: #pestovanie #sampinonov #na #dvore