Indonézia, s rozsiahlym územím a rozmanitou klímou, je domovom mnohých druhov rastlín a predstavuje významného svetového producenta rôznych poľnohospodárskych a drevárskych surovín. Miestna flóra zahŕňa nespočetné množstvo druhov rastlín, od drobných orchideí po obrovskú rastlinu rafflézia, ktorá je najväčšou kvetinou na svete.
Poľnohospodárske plodiny Indonézie
Indonézia vyniká v pestovaní širokej škály poľnohospodárskych plodín. Medzi hlavné pestované suroviny patria:
- Ryža: Ktorá zaisťuje 70% príjmu obyvateľov na vidieku, a je pestovaná najmä na terasovaných poliach. Indonézia patrí medzi popredných svetových producentov ryže.
- Kaučukovník: Je tiež dôležitou plodinou a krajina je významným vývozcom prírodného kaučuku, držiac 2. miesto na svete v jeho produkcii.
- Kokosová palma: Indonézia je svetovou jednotkou v pestovaní kokosových orechov a zaujíma 2. miesto v produkcii kopry.
- Kávovník: Krajina je na 3. mieste v celosvetovej produkcii kávy.
- Palmový olej: Indonézia je 2. najväčším producentom palmového oleja na svete.
- Cukrová trstina
- Kakaovník
- Čajovník
- Kukurica
- Maniok
- Podzemnica olejná
- Sója
- Bataty
- Chínovník: Z Jávy pochádza väčšina produkcie chinínu na svete.
- Kapok
- Tabak
- Korenie: Rôzne druhy korenia sú významnou pestovanou surovinou.
- Sezam
- Zelenina a ovocie: Vrátane manga, zapáchavého durianu, citrusov a banánov.
Ekonomicky najvyspelejší ostrov Indonézie, Jáva, zaberá viac ako dve tretiny poľnohospodárskej pôdy, z čoho 30 % je zavlažovaných. Taktiež hospodársky najvyspelejší ostrov Jáva má tropické, extrémne vlhké podnebie s priemernými mesačnými teplotami na nížinách 25 - 26 °C a obdobím dažďov od októbra do mája, čo sú ideálne podmienky pre rast mnohých plodín.
Drevárstvo a lesné zdroje
Indonézia je jednou z najväčších zásobární dreva na svete a má najväčšiu koncentráciu tropických tvrdých drevín na svete. Celková plocha štátom vlastnených lesov je približne 12,9 milióna hektárov. Až 56 % exportu dreva tvorí drevo zo stromov meranti. Z ostatných druhov drevín sa tu vyskytuje ramín, agát, tík, borovica, ratan a bambus. Armáda tiež podniká v ťažbe dreva. Obrovská je ťažba dreva, ktoré je dôležitým vývozným artiklom.
Pestovanie kávy v Indonézii
Indonézia je na 3. mieste v celosvetovej produkcii kávy. Pestujú sa tu rôzne mutácie Typicy a S795 dovezené z Indie. Produkcia Arabiky tvorí len 30 % a produkcia Canephory (Robusta) 68 %. Všetky kávy v Indonézii (Arabika aj Canephora) sa zbierajú výlučne ručne. Prvé kávovníky boli zasadené z jasných komerčných dôvodov už v roku 1699 na ostrove Jáva počas holandskej nadvlády. Holandsko sa vďaka tomu zapísalo ako prvá európska krajina, ktorá disponovala kolóniou, kde sa pestovali kávovníky. Po osamostatnení Indonézie sa obrovské plantáže delili medzi obyvateľov, ktorí chceli pokračovať v pestovaní kávy za férových podmienok.
Kávové regióny Indonézie
Sumatra
Najväčší indonézsky ostrov susedí s Malajziou a pochádzajú odtiaľto veľmi zaujímavé a chuťovo pestré kávy. Väčšina fariem je v rukách drobných farmárov a kávy najčastejšie spracovávajú mokrou metódou - giling basah. Zo Sumatry pochádzajú tri významné kávy:
- Mandheling: Najznámejšia káva, pomenovaná po kmeni Mandailing, ktorý ju pestuje v regióne Tapanuli.
- Káva z oblasti Lintong: Pestuje sa pri jednom z najhlbších jazier na svete, Toba.
- Káva Gayo: Pestuje sa na úpätí vyhasnutých vulkánov, ktoré obopínajú mesto Takengon na severe ostrova v regióne Aceh.
Všetky tri pestovateľské regióny majú priemernú nadmorskú výšku 1400 m n. m. Kávy zo Sumatry sú väčšinou ťažšie a s menšou aciditou, v chuti často prevládajú zemitejšie a ťažšie tóny a dymovosť. Podobne ako na Sumatre, aj tu patrí až 95 % fariem drobným poľnohospodárom a najviac kávy sa spracuje mokrou metódou.
Sulawesi
Sulawesi leží na sever od ostrova Flores a rozlohou je druhým najväčším ostrovom Indonézie. Najkvalitnejšia vysokohorská Arabika pochádza z vrchoviny Toraja, ktorá leží v centre ostrova. Asi o 100 kilometrov južnejšie od regiónu Toraja leží ďalšia známa a zaujímavá vysokohorská pestovateľská oblasť Enrekang. Kávy z tohto regiónu sa ale obchodujú cez mesto Kalosi a nesú aj tento názov, takže káva pochádza z oblasti Enrekang, ale oficiálne sa všade volá Kalosi. Priemerná nadmorská výška týchto pestovateľských oblastí je 1600 m n. m. Kávy z ostrova Sulawesi sú pestované vo vyššej nadmorskej výške ako tie zo Sumatry, sú chuťovo pestrejšie a majú o niečo vyššiu aciditu a sladkosť. Zemité tóny sú samozrejme prítomné aj u nich, ale v menšej miere.
Jáva
Tretí najväčší ostrov Indonézie leží medzi Sumatrou a malým ostrovom Bali. Prvé kávovníky Arabiky tu boli zasadené už koncom 16. storočia, ale v roku 1880 ich postihla obrovská epidémia hrdze listovej. Po tejto katastrofe boli Arabiky nahradené odolnejšími Canephorami, a Jáva sa tak stala najväčším producentom Canephory v Indonézii. Pestovanie Arabiky neskončilo úplne a paradoxne sa udržala na veľkých plantážach. Najznámejšia Arabika z Jávy pochádza z oblasti Blawan, ktorá leží v strede ostrova v nadmorskej výške 1500 m n. m. Arabika z oblasti Blawan je spracovaná mokrou metódou. Niektorí farmári predávajú takzvanú „old brown java”, ktorá môže byť Arabika aj Canephora, a po zbere a zvyčajne polo-umytom (honey) spracovaní ju nechajú odpočívať až 5 rokov vo vreciach.
Flores
Tento 600 kilometrov dlhý ostrov leží pod súostrovím Sulawesi a je 7. najväčším ostrovom Indonézie. Nachádza sa na ňom veľké množstvo vyhasnutých a aktívnych sopiek, ktorých popol po stáročia skvalitňoval pôdu v ich okolí, čím je pôda veľmi kvalitná a bohatá na rôzne minerály, výborná na pestovanie kávovníka. Väčšina káv pochádzajúcich z ostrova Flores sú „shade grown” a spracované mokrou metódou. Kávovníky tu pestujú len drobní farmári. Najznámejšia oblasť je vysočina Ngada a priľahlá osada Bajawa, kde sa kávovníky pestujú a spracúvavajú v nadmorskej výške okolo 1600 m n. m. Kávy z Bajawy majú arómu sladkú až kvetovú, stredne silné telo s prevládajúcou čokoládou a miernou korenistou chuťou. Acidita sa nestráca, takže v nich možno nájsť citrusové a ovocné tóny.
Bali
Bali je malý sopečný ostrov ležiaci na východ od Jávy. Kávovníky sa tu pestujú vo vysokohorskom regióne Kintamani, ktorý sa nachádza medzi sopkami Batukaru a Agung. Pôda je tu veľmi kvalitná a bohatá na minerály. Mnoho farmárov pestuje kávu podľa tradičných metód zvaných Subak Abian, ktoré majú základ v hinduizme a hlásajú spojenie s prírodou, a preto farmári nepoužívajú žiadne pesticídy ani iné látky proti škodcom. Priemerná nadmorská výška oblasti Kintamani je 1600 m n. m. Kávy z Bali sú v rámci Indonézie najovocnejšie, majú slabšie telo, ale výraznejšiu ovocnú chuť s tónmi pomaranča, grapefruitu a iných citrusov.
Papua
Západná časť druhého najväčšieho ostrova na svete, Papua Nová Guinea, patrí Indonézii a nachádzajú sa tu dve zaujímavé pestovateľské oblasti. Údolie Baliem leží vo vrchovine Jayawijaya pri meste Wamena. Druhý región Kamu leží západne a kávovníky sa tu pestujú v okolí jazera Tage. Priemerná nadmorská výška týchto regiónov je 1700 m n. m. a spoločne vypestujú len 230 ton kávy ročne. Kávy z Papuy sú vyrovnané vo všetkých smeroch, so stredne silným telom a veľmi príjemnou až vínnou aciditou. V chuti možno nájsť aj hrozno a rôzne bobuľové ovocie.
tags: #pestovanie #surovin #indonezia