Pestovanie viniča vo vinohradoch: Komplexný sprievodca

Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy zaručia úspech. Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má mnoho druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera (vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd. Dobrý zdravotný stav hrozna je veľmi dôležitý, ak chceme získať kvalitné víno, čo ovplyvňuje chuť, arómu a korenitosť.

Náročnosť pestovania a vhodné podmienky

Z pohľadu ochrany rastlín patrí vinič skôr k stredne náročným plodinám. V ročníkoch so slabým infekčným tlakom patogénov je schopný ich prekonať aj bez zásahu, v horších ročníkoch je potrebná intervencia formou postrekov cielených na listy, prípadne na plody.

Klimatické a geografické požiadavky

Vinič má rád teplé oblasti, ktoré sa na Slovensku vyskytujú predovšetkým v južnej polovici územia. Vinohradnícke oblasti zahŕňajú prakticky celý juh Slovenska, na západnom Slovensku až po región Skalice, Vrbového, Radošiny, na východnom siaha po región Vinného. Štandardne sa u nás odporúča pestovať vinič do výšky cca 300 metrov nadmorskej výšky. Vinič vyžaduje čo najviac svetla a tepla, pričom počet slnečného svitu na južnom Slovensku ročne prevyšuje 2 200 hodín.

Podmienkou úspešného pestovania je dostatok slnka a absencia neskorých jarných mrazov, inak zamrznú kvetenstvá. Najdôležitejšie oblasti na pestovanie viniča nájdeme na severnej a južnej pologuli od 30° do 50° zemepisnej šírky, kde je priemerná ročná teplota 10° až 20 °C. Viniču sa nedarí, ak je priemerná ročná teplota nižšia ako 10 °C. Najväčším nebezpečenstvom je mráz a krúpy, najmä keď vinič kvitne alebo keď hrozno dozrieva. Tieto nepriaznivé činitele môžu silno poznačiť výšku úrody a kvalitu produkcie. Rovnako aj vytrvalý dážď môže viesť k rôznym chorobám, napríklad peronospóre. Počasie nemožno ovplyvniť, ale čiastočne možno zmierniť jeho následky vhodným ošetrovaním viniča. Pre vinič je najlepšie pekné dlhé leto, teplé, nie však veľmi horúce.

Pôdne podmienky a ich význam

Na pôdu nie je vinič až taký náročný. Všeobecne sa dá povedať, že ľahšie pôdy sú viac vhodné na plnšie muštové modré odrody a ťažšie pôdy sú viac využívané pre stolové odrody a výrobu bielych ľahkých vín. Určite nie sú vhodné zamokrené pôdy, záplavové územia a tieň. Sucho zvláda dobre, s výnimkou približne 3 - 4 rokov po výsadbe, keď potrebuje zálievku. Neskôr si vystačí aj celkom bez nej, pretože jeho korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov.

Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Teplé pôdy, napríklad štrkovité a piesčité, najmä na svahoch, uľahčujú dozrievanie hrozna. Studené pôdy zase vyzrievanie spomaľujú.

Výber odrody a podpníka

Základné rozdelenie odrôd je na muštové (vhodné na výrobu muštu, burčiaku a vína) a stolové (určené na konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy. Naopak, stolové odrody sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. Zo stolových odrôd sú veľmi populárne aj bezsemenné odrody, ktoré sú zvyčajne vhodné i na sušenie. Existujú aj odrody, ktoré sa dajú dobre využiť nielen ako stolové, ale aj ako muštové, no tieto by sme nenašli medzi stolovými, ale medzi muštovými. Aj medzi rezistentnými, tzv. interšpecifickými odrodami sa dajú nájsť kvalitné.

Výber pre celoročný zber

Dajú sa vybrať odrody v záhradke tak, aby sme mali čerstvé stolové hrozno pre rodinu povedzme od augusta až do októbra. Aj muštové odrody sa dajú obdobne vybrať. Medzi skoré patria Irsai alebo Muškát moravský, Modrý Portugal, ktoré dozrievajú začiatkom septembra. Stredne neskoré dozrievajúce v polovici septembra sú napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc a z modrých Dunaj. Na svahy by sa hodili modré odrody ako Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Dunaj, z bielych Chardonnay a Rizling rýnsky, prípadne Sauvignon alebo Devín.

Význam podpníka a fyloxéra viničová

Na Slovensku sa vinič hroznorodý pestuje na amerických podpníkoch viniča. Je to z dôvodu, že vinič hroznorodý je náchylný na nebezpečného škodcu fyloxéru viničovú. Tá v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer úplne zdecimovala pestovanie viniča v Európe. Ochrana proti nej je veľmi ťažká, pretože ide o „vošku“, ktorá vyciciava koreňovú sústavu.

Zakladanie nového vinohradu

Založenie nového vinohradu je vážna vec. Treba o nej dobre popremýšľať, naštudovať si terroir, vybrať správnu odrodu, určiť, ktorým smerom pôjdu riadky a aký bude spôsob vedenia viniča. Toto určí kvalitu budúceho hrozna, ktoré vinohradník po prvý raz ochutná až o tri roky neskôr. Vinohrad je živobytie, radosť i starosť. Nová vinica sa zakladá na 40 až 50 rokov.

Obnova starých vinohradníckych plôch

Staré, vyčerpané a preriedené kmienky často už neprinášajú takmer žiadnu úrodu. V takom prípade padne dôležité rozhodnutie - vinohrad odstrániť a vysadiť nový. Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale predovšetkým zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča.

Proces obnovy zahŕňa:

• Pracovité vystrihávanie kmienkov.
• Odstraňovanie starých podporných konštrukcií a stĺpikov.
• Povrchové rozoranie pôdy a pozbieranie vyoraných koreňov.
• Opakované prevracanie pôdy a zaorávanie zeleného porastu počas leta a jesene.

Krátka životnosť mnohých výsadieb nie je len dôsledkom poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom komplexu chorôb, ale aj nedôsledného postupu prípravy pôdy pred výsadbou.

Pôdna únava a jej odstránenie

Pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých sa desaťročia pestoval vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná. Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby. Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami a drevokaznými hubami, ktoré prežívajú v pôde na koreňových zvyškoch. V pôde sa nachádzajú početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré sú hlavnými prenášačmi vírusov. Zo starého vinohradu je potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadenice. V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu. Infekty spôsobené baktériami ako Agrobacterium tumefaciens (prežíva v pôde až 5 rokov) a Agrobacterium vitis (prežíva 2 roky) sú vážnym rizikom.

Predvýsadbová príprava pôdy

Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu.

Hnojenie a vápnenie

Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča môžu predstavovať niekoľko ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok vyžaduje rozdelenie na dve až tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie. Komposty sú riešením pre organické hnojenie, pričom v závislosti od kvality a obsahu živín ich možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom je dosiahnuť obsah humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) - 2,5 % (ťažšie pôdy). Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy.

Rigolácia pôdy

Najdôležitejším zásahom pri príprave pôdy je správna rigolácia. Rigolujeme do hĺbky minimálne 80 cm, v prípade hrubšej úrodnej vrstvy (ornice) aj viac. Na rigoláciu je možné použiť aj staršie stroje, pričom ako ťahač sa majú použiť silné stroje, aby vrchná vrstva zostala na povrchu. Odporúča sa celú vinicu odstrániť, vrátane drôtenky a stĺpov, pôdu dobre vyhnojiť maštaľným hnojom (100 q na ha), všetko preorať čo najhlbšou orbou, nechať rok stáť a po roku pristúpiť k výsadbe viniča.

Príprava a výsadba sadeníc

Najlepší čas na výsadbu viniča je na jar alebo na jeseň. Ak by ste chceli založiť väčší vinohrad, finančne sa oplatí kupovať voľnokorenné sadenice.

Príprava sadeníc

Keď budeme mať k dispozícii voľnokorenné sadenice, vyhĺbime jamu približne 25 × 25 cm a do hĺbky asi 40 - 60 cm. Sadenice namočíme pred výsadbou na 24 hodín do vody. Po 24 hodinách ich vyberieme a skrátime korene na 6 - 8 cm. Sadenicu do pôdy umiestnime tak, aby miesto štepenia ostalo približne 10 cm nad zemou. Pridáme oporný kolík, zahrnieme pôdou a utlačíme.

Pri sadeniciach z kvetináča vyhĺbime jamu o niečo väčšiu ako kvetináč. Dáme pozor, aby miesto štepenia ostalo nad pôdou. Ak by bol objem kvetináča husto prekorenený, korene trochu rukou uvoľníme, aby mohli ďalej rásť aj do priestoru. Pri samotnej výsadbe je dôležité dbať na správne ošetrenie sadeníc. Sadenice sa predávajú v špecializovaných predajniach. Je potrebné ich uchovávať v chladnom a vlhkom prostredí. Približne dva dni pred výsadbou je vhodné skrátiť korene na dĺžku dlane a následne ich vložiť do nádoby s vodou, ideálne s pridaním koreňového stimulátora. Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do prípravku, ktorý vytvorí gél a bude révu zásobovať vodou. Po vysadení nových sadeníc je zásadné zabezpečiť, aby pôda okolo kríkov zostala kyprá.

Hĺbka a vzdialenosť výsadby

Pri výsadbe sa sadenica umiestni do samostatnej jamky hlbokej približne 40 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť 1-1,5 m, medzi radmi 2-3 m, v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy. Pri výsadbe rastlín pri stene domu alebo garáže je potrebné obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy, ktorá by mala byť zbavená stavebného odpadu a kameňov. Do jamky je vhodné pridať kompost a minerálne hnojivá.

Podporné konštrukcie a systémy vedenia

Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Keď pestujeme viac kusov, obvykle sa používa tzv. stredne vysoké vedenie, kam zaraďujeme klasický kordón, aj rýnsko-hesenské vedenie s jedným alebo dvomi rodivými ťažňami. Menej časté je vysoké vedenie, kde sa využíva tzv. Vertiko alebo záclonové vedenie. V dávnej minulosti sa vinič pestoval najmä takzvane na hlavu, čo znamenalo, že „hlava“ viniča sa vytvára tesne nad pôdou a nie je nutné budovať vedenie, zvyčajne stačí pevný kolík. Tomuto spôsobu sa hovorilo aj „kozlík“. Vinič sa dá tiež pestovať na dostatočne pevnej pergole alebo fasáde budovy.

Konštrukcia drôtenkového vedenia

Základným predpokladom pre konštrukciu je, aby boli sadenice vysadené v rovnom riadku so vzájomným rozostupom sadeníc okolo +/- 0,9 - 1,0 m. Vzdialenosť stĺpikov môže byť až 6,0 m. Krajové stĺpiky je odporúčané zatĺcť do zeme pod uhlom cca 70% a stredový stĺpik kolmo k zemi. Kotva slúži na upevnenie opornej konštrukcie k zemi a zaistenie jej stability. Pre prepojenie krajového stĺpika a kotvy slúži oceľové lanko so všetkými potrebnými spojkami.

V rýnsko-hesenskom vedení sa naťahujú dva vodiace (konštrukčné) drôty vo výške s rozmedzím 80 až 100 cm. Ako optimálny drôt pre tento účel sa odporúča drôt BEZINAL PLUS 2,2 mm. Pri upevňovaní drôtov ku krajovým stĺpikom je vhodné použiť spojky Gripple GP1, ktoré pomôžu drôt uchytiť a zároveň slúžia ako napínače. Aby bola výsledná listová stena vzhľadná a funkčná, odporúča sa natiahnuť tri dvojdrôtia. Dvojdrôtie podrží mladé letorasty vnútri konštrukcie a nedovolí im padať k zemi. Spojky Gripple VIT-S nie je nutné inštalovať na oba koncové stĺpiky. Pred finalizáciou je potrebné uistiť sa, či sú vodiace drôty a kotevné laná dostatočne napnuté. Následne stačí už iba doinštalovať oporné tyčky a pripevniť ich za pomoci fixačných spôn k vodiacim drôtom.

Starostlivosť o mladý vinohrad

V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, a na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva.

Zálievka, kyprenie a ochrana pred mrazom

V prvom roku odstraňujeme tzv. rosné korienky, čo sú tie, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Keď vinič pestujeme v radoch, pôdu v medziradiach kypríme a okolie sadeníc odburiňujeme. Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme.

Podlom a zaštipovanie

Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok. Hneď ako z naštepenej časti sadeníc vyrastú zelené výhonky, pristúpime k podlomu. Ponecháme na každej sadenici 2 letorasty a ostatné odstránime. Letorasty vyrastajúce priamo z hlavy (rúbu) mladej sadenice sú najvhodnejšie. Dlší letorast čo najskôr vyviažeme k opornej tyčke.

Prvá úroda

Zvyčajne v 3. roku po výsadbe môžeme prvýkrát ochutnať hrozno. Až v 4. roku prináša krík stabilnú úrodu. Čím je menšia úroda na jednom kre, tým má víno viac charakteristických vlastností, lepšiu chuť a kvalitu. Pri nadmerných úrodách sa silno zníži charakter odrody vína.

Pestovanie a údržba v ďalších rokoch

Výživa a hnojenie

Správna výživa je kľúčová pre zdravý rast a bohatú úrodu viniča. Odporúča sa sledovať stav živín v pôde a podľa toho upraviť hnojenie. Na urýchlenie rastu sadeníc sa používa letné prihnojovanie. V bezprostrednom okolí sadenice sa aplikujú ľahko rozpustné hnojivá do povrchovej vrstvy pôdy. Hnojivá nikdy nerozhadzujeme na listy sadeníc ani úplne blízko ku koreňovému kmeňu.

Fázy hnojenia:

• Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané hnojivá: Dusíkaté.
• Po odkvitnutí (jún - júl): Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá.
• Ďalšie odporúčania: Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Listová výživa aplikovaná postrekom na list počas celej sezóny zabezpečuje rýchly prísun živín a je účinná aj pri obmedzenom príjme koreňmi.

Vzájomné pôsobenie živín

Pôdny rozbor môže naznačiť pomery medzi jednotlivými živinami. Vysoký obsah vápnika môže znižovať prístupnosť horčíka, draslíka, bóru, železa a zinku. Pre vinič je jednoznačne najvýznamnejší pomer medzi draslíkom a horčíkom (K/Mg), ktorý by mal byť ideálne v pomere 2:1 alebo 3:1. Nevhodný pomer K/Mg môže viesť k nedostatku horčíka alebo draslíka, čo sa prejavuje na listoch, zhoršenom vyzrievaní dreva, negatívnom vplyve na fotosyntézu, akumuláciu cukrov a celkovú kvalitu hrozna.

Rez viniča

Rez viniča je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody.

Zimný rez

Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Odstraňujeme pri ňom staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Zvyšky rastlín vynesieme a zlikvidujeme, v záhradách napríklad podrvíme v záhradnom drviči. Skontrolujeme kmienky, či sú stále dobre priviazané ku kolíku, aby sa pod hmotnosťou výhonov a hrozna neohli. Zameriavame sa na výber silných plodných výhonkov z predchádzajúceho roka a ich skrátenie tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká.

Letný rez

Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Jeho cieľom je odstránenie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna. Neskôr na jar aj neskôr počas sezóny „oberáme kmienky“ - strhávame letorasty rastúce z kmienka. Letorasty vylamujeme aj z hlavy, pretože ju zbytočne zahusťujú. Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 - 15 cm nad vedením, tomuto úkonu sa hovorí snímanie. Odlistovanie (odstraňovanie listov nad strapcami na konci sezóny) nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody.

Ochrana viniča pred chorobami a škodcami

Vinič je citlivý na rôzne plesňové ochorenia. Proti väčšine sa dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V posledných rokoch je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany. Medzi takéto odrody patria napríklad Vitis labrusca (americká odroda), Vitis vinifera (eurázijský variant) a Vitis amurensis (rýchlo dozrievajúca odroda).

Najčastejšie ochorenia

Vinič postihujú tri najčastejšie a najvýznamnejšie ochorenia: peronospóra viničová, múčnatka viničová a pleseň sivá. Múčnatka a peronospóra sa vyskytujú takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna. Rovnako aj vytrvalý dážď môže viesť k rôznym chorobám, napríklad peronospóre.

Škodcovia

Medzi škodcov patria napríklad húsenice siatice oziminovej, ktoré vyžierajú púčiky v noci, alebo chrobák nosánik viničový, ktorý vyžiera mladé listy.

Ochrana pred vtákmi a hmyzom

Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče, hoci v zastavanom území nie sú vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec sa navlečie do vrecúška a nad strapcom sa uviaže mašlička. Vo väčšom vinohrade chránime strapce pred vtákmi sieťami, v malom aj jednotlivými vrecúškami z organzy.

Zber a spracovanie hrozna

Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Aby bolo víno čo najlepšie a najchutnejšie, hrozno musí byť zdravé, dobre vyzreté, preto sa musí vinič počas vegetácie ošetrovať dovolenými prostriedkami. Nahnité alebo inak poškodené hrozno stratí charakteristickú chuť a vôňu odrody. Iná situácia je, keď je hrozno napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea a nastane tvorba hrozienok.

Stanovenie zrelosti hrozna

Pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ si nie sme istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Podľa nového vinárskeho zákona sa z hrozna čistých odrôd, ak má menej ako 160 g cukru na jeden liter muštu, môže vyrobiť len stolové víno. Aby sme mohli víno považovať za kvalitné, musí mušt obsahovať 160 g cukru na jeden liter muštu. Vína osobitnej kvality vyžadujú najmenej 190 g cukru na jeden liter muštu i viac.

Ideálny čas zberu

Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa.

Skladovanie hrozna a možnosti spracovania

Dlhodobé skladovanie hrozna je v súčasnosti možné. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, pričom každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.

Legislatívne aspekty pestovania viniča na Slovensku

Zákon č. 349/2015 Z. z. stanovuje pravidlá režimu výsadby viniča formou udeľovania povolení na výsadbu, ktoré boli ustanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013. Režim povolení na výsadbu viniča sa uplatňuje od 1. januára 2016 do 31. decembra 2030.

Povolenia na výsadbu

Povolenia sa udeľujú pre konkrétnu plochu vyjadrenú v hektároch, na základe podania žiadosti zo strany vinohradníka, ktorý spĺňa objektívne a nediskriminačné kritériá oprávnenosti. Povolenia sú platné tri roky od dátumu udelenia. Vinohradník, ktorý nevyužije udelené povolenie v priebehu doby jeho platnosti, podlieha administratívnym sankciám stanoveným v čl. 89 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR každoročne udeľuje povolenia na novú výsadbu, ktoré zodpovedajú 1 % celkovej plochy skutočne vysadenej viničom a to vymeranej k 31. júlu.

Žiadosť o novú výsadbu

Žiadosť o udelenie povolenia na novú výsadbu podáva žiadateľ na ministerstvo do 30. apríla kalendárneho roka na základe výzvy ministerstva na predkladanie žiadostí, ktorú ministerstvo vyhlasuje zverejnením na svojom webovom sídle do 1. marca kalendárneho roka. Ďalšie podrobnosti upravuje zákon č. 349/2015 Z. z.

Žiadosť o opätovnú výsadbu

Žiadosť o udelenie povolenia na opätovnú výsadbu podáva vinohradník do konca druhého vinárskeho roku nasledujúceho po vinárskom roku, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie, alebo kedykoľvek počas toho istého vinárskeho roku, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie. Povolenie na opätovnú výsadbu zodpovedá rovnakej ploche, aká bola vyklčovaná plocha a uplatňuje sa na ten istý podnik, v ktorom sa vyklčovanie uskutočnilo. Povolenie nie je možné prevádzať na iný podnik. Vinohradník môže požiadať ÚKSÚP o zmenu plochy povolenia na opätovnú výsadbu viniča podľa čl. 11 Vykonávacieho nariadenia Komisie 2018/274.

Registrácia vinohradu

Vinohradník, ktorý vysadil vinič na základe udeleného povolenia na opätovnú výsadbu viniča alebo povolenia na novú výsadbu viniča, je povinný cez IS CÚR elektronicky požiadať ÚKSÚP do 30 dní od výsadby viniča o registráciu vinohradu a pridelenie registračného čísla. Prílohou k žiadosti je kópia povolenia na opätovnú výsadbu alebo kópia povolenia na novú výsadbu. Žiadosti a hlásenia sa tlačia, podpisujú a doručujú poštou na adresu: ÚKSÚP Bratislava, Matúškova 21, 833 16 Bratislava, alebo osobne do podateľne v Bratislave, alebo prostredníctvom e-schránky (www.slovensko.sk). Žiadosť doručená cez e-schránku musí byť uložená vo formáte PDF. Za neoprávnenú výsadbu sa považujú plochy vysadené viničom bez povolenia na novú výsadbu alebo opätovnú výsadbu.

tags: #pestovanie #vina #vo #vynohradoch