Pestovanie zemiakov permakultúrne: Biointenzívne metódy a spoločné výsadby

Úvod do permakultúry

Permakultúra predstavuje ucelený systém plánovania a tvorby v kultúrnej krajine, kde človek rozumne využíva zdroje na naplnenie svojich potrieb. Názov permakultúra vznikol spojením anglických slov „permanent agriculture“ (permanentné poľnohospodárstvo). Za „otca“ permakultúry sa považuje Bill Mollison, ktorý spoločne s Davidom Holmergom rozvinul koncept permakultúry, zahŕňajúci komplexný dizajn energeticky a potravinovo sebestačných ľudských obydlí. Jeho výskum fungovania pralesa ukázal, že nedotknutý prales funguje s produktivitou a dynamickou rovnováhou prirodzených ekosystémov, kde všetko do seba zapadá.

Permakultúrny spôsob pestovania je aplikovateľný nielen v záhrade veľkých rozmerov, ale pokojne môžete jednotlivé rady využiť aj v priestoroch malej záhradky, či na kúsku pôdy v okolí chaty v prírode. Jednou z výhod permakultúrneho pestovania je, že sa tento princíp dá využiť na ploche 1x1 meter, rovnako ako na ploche 1x1 kilometer. Samotná permakultúra zahŕňa nielen intenzívne pestovanie plodín, ale aj ovocných stromov, extenzívne pestovanie lesa, pastvy pre dobytok, chov zvierat a umiestnenie obydlí.

Permakultúra je navyše založená na šetrení ľudskej práce a ponecháva záhradné procesy v značnej miere prírodným zákonitostiam bez nadbytočných zásahov zo strany človeka. Tento prístup je dôležitý najmä v súčasnej dobe, keď permakultúra nesleduje len trvalo udržateľné, ale aj regeneratívne prístupy k pestovaniu a chovu. Vzhľadom na značnú devastáciu prostredia (pôdy, vody) už nestačí len udržiavať existujúci stav, ale je potrebné realizovať spôsoby starostlivosti, ktoré tieto základné životné zdroje ľudí obnovujú, chránia a nanovo budujú. Regeneráciu je možné dosahovať nielen v malých rodinných záhradách, ale existujú už technológie a nástroje na aplikáciu aj pre veľké farmy.

Permakultúra a pestovanie zemiakov

Zemiaky sú plodinou, ktorú možno pestovať permakultúrne s vynikajúcimi výsledkami. Tento prístup minimalizuje prácu a maximalizuje úrodu, pričom rešpektuje prírodné procesy.

Biointenzívny prístup k pestovaniu zemiakov

Tento spôsob pestovania zemiakov je inšpirovaný metódou biointenzívneho pestovania zeleniny, ktorej autorom je pestovateľ John Jeavons. Využíva vyššiu úrodnosť pôdy vyvýšených/permanentných záhonov, ktoré sa nepreorávajú, neprekopávajú alebo inak strojovo nekultivujú, čo podporuje mikrobiálny život a dážďovky v pôde. Takáto pôda je prirodzene kyprá a ľahko priepustná pre korene rastlín, ktoré môžu ísť viac do hĺbky ako do šírky. Zemiaky alebo zeleninu tak môžeme sadiť hustejšie, čo predstavuje ďalšiu výhodu, keďže listy rastlín sa úplne prekrývajú, čím výrazne znižujú množstvo burín.

Príprava pôdy pre zemiaky

Predpokladom pre biointenzívne pestovanie zemiakov je kvalitne a do hĺbky (min. 60 cm) prekyprená pôda. Túto môžeme získať dlhodobým využívaním permakultúrnych prvkov pri príprave pôdy. V spojení s permakultúrou sa hovorí, že viac ako rastliny sa pestuje pôda. Ak však na dlhodobé zhodnocovanie pôdy nemáte čas, môžete prekypriť pôdu tak, že vyhĺbite 30 cm hlbokú brázdu (zeminu odhrniete nabok alebo ju naložíte do fúrika). Na jej dno pridáte 1 - 2,5 cm vrstvu kompostu a dno brázdy poriadne prekypríte rýľovacími vidlami do hĺbky ďalších 30 cm. Následne pridáte naspäť odhrnutú zeminu a aj túto poriadne prekypríte. Pôdu máme takto pripravenú na sadenie.

Sadenie a starostlivosť o zemiaky

Zemiaky sa sadia v 23 cm rozostupoch v riadkoch, ktoré sú od seba tiež 23 cm (sadia sa striedavo - s posunom v jednotlivých riadkoch) a do tretice do hĺbky 23 cm, čím odpadá neskoršie prihŕňanie zemiakov. Po výsadbe zemiakov môžeme pridať na povrch záhonu 5 cm vrstvu mulču (napr. slamu, seno, suché lístie a pod.). Rastliny zemiakov pestované biointenzívnou metódou rastú viac do výšky, takže je vhodné okolo vyvýšeného záhonu natĺcť kolíky a natiahnuť oporné šnúry. Prvé rastliny zemiakov sa objavia cca. do dvoch týždňov po výsadbe.

Táto metóda je založená na rovnakých princípoch ako pestovanie zemiakov v rôznych kontajneroch, boxoch, vreciach alebo kvetináčoch. Výhodou tejto metódy je, že po výsadbe sa už o zemiaky viac nestaráme až do zberu úrody. Zber záleží od odrody; kvitnúce odrody sa zbierajú spravidla tesne po odkvitnutí, nekvitnúce, akonáhle začne žltnúť a vysychať vňať. Zemiaky, ktoré okamžite nespotrebujete, opatrne umyte a nechajte uschnúť.

Pestovanie zemiakov v nádobách a vyvýšených záhonoch

Zemiaky môžete pestovať aj na malej záhrade alebo dokonca na balkóne. Existuje množstvo dôvodov, prečo si pestovať vlastnú úrodu zemiakov, ako sú úspora financií a čerstvosť. Zemiaky z obchodu nie sú tak čerstvé ako tie, ktoré si doma sami vypestujete, a rozdiel spoznáte najmä na chuti.

Na pestovanie môžete vyberať z veľkého množstva odrôd. Niektoré skoré možno zbierať už za dva mesiace, na iné si počkáte aj pol roka. Najlepšie je zaobstarať si priamo sadbové zemiaky, pokus ale môžete urobiť aj s tými, ktoré ste kúpili napríklad v supermarkete. Dôležité je, aby zemiaky dobre naklíčili. Môžete ich zakúpiť už naklíčené, alebo ich proste nechajte na svetle v teple okolo 15°C. Zemiaky pred sadbou nakrájajte tak, aby každý rez obsahoval aspoň 2-3 klíčky.

Pestovanie v kontajneroch

Nádoba na pestovanie by mala mať priemer aspoň 35 cm a vysoká by mala byť najmenej 50 cm. Na dno nádoby dajte cca 20 cm kvalitnej zeminy, zemiaky do nej ľahko zatlačte a zasypte cca 5 cm zeminy. Dôležitá je predovšetkým kyprá pôda bohatá na živiny, ktorá nikdy nesmie vyschnúť, nemala by byť ale premočená. Akonáhle sadenice vyrastú o 10 cm, môžete dosypávať zeminu, ale ďalšou možnosťou je položiť vrstvu slamy, trávy, prípadne vrstvy slamy alebo trávy prekladať vrstvami zeminy.

Zemiakové veže a palety

Na balkónoch sa objavujú aj tzv. zemiakové veže, v ktorých možno pestovať zemiaky v niekoľkých poschodiach nad sebou. Pre vybudovanie veže musíte byť kutil. Takáto veža je tvorená spravidla tromi poschodiami nad sebou, šírku samozrejme určuje obmedzený priestor balkónu. V podstate sa jedná o tri väčšie drevené truhlice (debny) umiestnené nad sebou tak, aby medzi nimi na výšku bol dostatočný priestor pre rast vňate.

Pri pestovaní v paletách môžete okrem kompostu využiť aj slamu, alebo pokosenú trávu. Zo štyroch paliet urobte ohrádku tak, že palety v rohoch zoskrutkujete alebo zviažete. Na dno môžete dať textíliu, ktorá zabráni prerastaniu buriny. Do ohrádky nasypte približne 20 cm kvalitnej zeminy a postupujte rovnako, ako v predchádzajúcom prípade.

Strategické prvky permakultúrnej záhrady pre zemiaky

Permakultúrny dizajn integruje rôzne prvky tak, aby vytvárali synergický systém, ktorý funguje s minimálnym zásahom človeka.

Vyvýšené záhony

Vyvýšený záhon ponúka možnosť zásobiť sa domácimi vitamínmi, aj keď nemáte priestor na klasickú zeleninovú záhradu. Pri záhone vám odpadne mnoho „namáhavej“ práce, ktorej sa pri klasickom záhradkárčení nedá vyhnúť, no zároveň je vhodný aj pre zaneprázdnených milovníkov doma vypestovanej zeleniny. Nevýhodou vysokých záhonov je, že pôda v nich počas letných horúčav rýchlejšie vysychá, takže rastliny je potrebné častejšie zalievať.

Jeho najväčšou výhodou je možnosť postaviť záhon nielen na trávnik a do pôdy, ale aj na betón či zámockú dlažbu. Od prvej chvíle pestovania sa o tento typ záhonu netreba príliš starať. Hlavnou úlohou záhradkára je pravidelné polievanie a dosypávanie substrátu a zeminy do záhona. Výhodou vyvýšeného záhona je minimálne okopávanie a vyberanie buriny, ktorá sa v tomto type záhone vyskytuje najmenej.

Konštrukcia vyvýšeného záhonu

1. Výber miesta a materiálu: Vyberieme slnečné miesto. Najčastejšie sa používa drevo na rám, ale je možné použiť aj kameň alebo prútie. Orientácia by mala byť sever-juh. Nemal by byť širší ako 150 cm, aby ste rukami dosiahli na všetky časti záhonu.
2. Príprava podkladu: Na vyčistenej ploche odstránime trávu a odložíme ju ako organický materiál. Ak je to možné, okrem vrstvy zeme je potrebné odstrániť aj pôdu do hĺbky 25 až 30 cm. Aj táto pôda sa použije pri tvorbe záhonu.
3. Vrstvenie: Približne 20 cm spodnej časti záhonu slúži na odvádzanie vody, preto sem poukladáme konáre v tvare mriežky, čo zabráni zadržiavaniu vody. Na konáre položíme kúsky trávnika (obrátenou stranou). Na trávnik poukladáme zeminu, ktorú sme vykopali na začiatku, a navrch pridáme nejaký organický materiál.

Do takto pripraveného vysokého záhonu je možné zasadiť prakticky akúkoľvek zeleninu. Priestor je maximálne využitý, pretože neexistujú žiadne medzipriestory. Správne umiestnenie záhona (najlepšie na nespevnenú pôdu pre prístup živočíchov a odvod vody) sa postará o kvalitnú úrodnosť rastlín.

Bioparenisko a "slnečná pasca" (nemecká kopa)

Hlavným cieľom vytvorenia biopareniska je produkcia živín a tepla pre rastliny, ktoré tak získavajú priamo z pôdy potrebné živiny. Navyše sa tým oproti bežným spôsobom pestovania zeleniny a bylín predĺži ich vegetačná doba o jeden až dva mesiace. Na začiatku si priamo do pôdy vyznačíme tvar nášho budúceho biopareniska. Ak ho chceme vytvoriť na povrchu pôdy, stačí pokosiť plochu, ktorú pokrýva tráva, na ňu položiť kartón, dookola vytvoriť ohradu z dreva, skál a podobných prírodných materiálov a kartón dobre zaliať vodou. Do tejto ohrady budeme postupne pridávať všetky zložky na vytvorenie biopareniska. Na mokrý kartón rovnomerne rozložíme najprv drevo (konáre, piliny), potom seno alebo slamu a opäť dobre zalejeme vodou. To všetko zasypeme hlinou a kompostom a znovu zalejeme vodou.

Naše bioparenisko však nemusí byť len v ohrade. Takzvaná nemecká kopa v tvare slnečnej pasce je vyvýšený záhon, ktorého zámerom je zachytenie slnečných lúčov a dopracovanie sa k bohatej úrode. Označíme si na pozemku neuzavretý kruh v tvare podkovy či písmena C. Jeho otvorená časť bude smerovať na juh, severná strana je viac vyvýšená, pričom bočné strany záhona mierne klesajú. V tomto tvare odoberieme asi 30 cm zeminy do hĺbky a viac, ako 0,5 m na šírku. Spodok vzniknutého základu pareniska vystelieme kartónom, zalejeme a pokračujeme ako v predošlom prípade, kým nedosiahneme úroveň terénu. Po dosiahnutí úrovne zeme vytvoríme z hliny a kompostu val, ktorý by mal byť asi 0,5 až 1 meter široký a vysoký cca 40 cm. Tento val vytvorí na malom priestore rôzne mikroklímy, čo zabezpečí rôznorodosť a diverzitu nášho zeleninového záhonu.

Vytvorené mikroklímy:

• Mikroklíma č. 1: Vhodná predovšetkým pre paradajky a papriku, ktorých nadzemná časť nepotrebuje prílišné vlhko, predovšetkým kvôli tvorbe plesní.
• Mikroklíma č. 2: Vhodná najmä pre koreňovú a listovú zeleninu, ako aj pre šaláty a bylinky.
• Mikroklíma č. 3: Pre túto mikroklímu sú vhodné rastliny, ktoré majú radi vlhko a nie sú až tak náročné na slnko.

Je dôležité, aby mala kopa dostatočnú výšku a šírku. Tým sa zabezpečuje vytvorenie rôznorodých mikroklím a zároveň ich dostatočná vzájomná vzdialenosť. Keby kopa nebola dostatočne vysoká alebo široká, mohlo by sa stať, že vlhkosť zo strednej a spodnej úrovne by prekážala rastlinám z najvyššej (suchomilnej) úrovne, čo by mohlo znamenať tvorbu plesní. Pre ešte väčšiu diverzitu zeleninového záhonu môžeme miešať jednotlivé skupiny vysádzaných rastlín, napr. koreňovú zeleninu (kaleráby, brokolicu, ružičkový kel, cviklu) so šalátmi v strednej vrstve záhonu.

Zmiešané kultúry a alelopatia pri pestovaní zemiakov

Rastliny, ktoré rastú v bezprostrednej blízkosti, sa navzájom ovplyvňujú a majú na seba pozitívne alebo negatívne účinky. Ak to dokážete využiť, môžete sa tešiť na bohatšiu, chutnejšiu a zdravšiu úrodu. Dostanete pod kontrolu škodcov, burinu a to všetko aj bez chemických postrekov či hnojív.

Princípy zmiešaného pestovania

Zmiešané pestovanie je forma ekologického záhradníctva, pri ktorej sa rastliny vysádzajú tak, aby si navzájom prirodzene prospievali a posilňovali sa. Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môže mať prospešný význam. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry. Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená, že berieme do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedame riadky nepríbuzných plodín.

Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov. Ďalším krokom k zdravej a prosperujúcej biozáhradky je vytvorenie zásobných záhonov hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami (podobne poslúži aj kvetinová lúčka). Alelopatia je názov pre vzájomný vplyv rastlín pri spolunažívaní (alello - navzájom, pathos - vplyv). Z biochemického hľadiska ide o ovplyvňovanie rastlín inými rastlinami pomocou chemických výlučkov zo stoniek, kvetov, listov, koreňov a odumretých zvyškov, alebo o ovplyvňovanie mikroorganizmov v pôde a mimo nej rastlinami.

Vhodní a nevhodní spoločníci zemiakov

Pri pestovaní zemiakov je dôležité vedieť, čo s čím sadiť pre optimálne výsledky:

• Mäta pieporná: Podporuje zdravý rast zemiakov a zároveň ich chráni pred nebezpečnou zemiakovou plesňou.
• Brokolica: Je dobre vysadiť spolu so zemiakmi.
• Cibuľa: Hodí sa k zemiakom.
• Zeler: Je vhodné pestovať so zemiakmi.
• Hrach: Rastie dobre so zemiakmi.
• Fazuľa a baklažán: Zemiaky si radi zasusedia s fazuľou a baklažánom.
• Cesnak: Zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami.

Príkladom funkčných vzťahov je aj kombinácia kukurice, fazule a tekvice. Kukurica poskytovala oporu pre fazuľu, ktorá na oplátku premieňala dusík zo vzduchu a viazala ho do formy, ktorú dokázala kukurica ľahko zúžitkovať. Tekvica zase pokryla pôdu listami a tak zabraňovala jej vysúšaniu a potláčala rast burín.

Zúrodnenie a zlepšenie štruktúry pôdy

Zdravá a úrodná pôda je základom permakultúrneho pestovania. Permakultúrny záhradník sa správa ako šéfkuchár, ktorý sa hrá s ingredienciami a tvorí nové recepty, pričom je dôležité, aby viac pridával, ako odoberal.

Kobercové mulčovanie s kartónom

Kobercové mulčovanie sa často spája s permakultúrou a využíva sa na plochách, ktoré chceme pretvoriť z lúky či zarastenej plochy na pestovateľskú. Kým získame plochu, v ktorej sa dá sadiť či siať, môžeme niekoľko rokov zápasiť s neustálym prerážaním burín (napríklad pýr, pupenec), alebo s klíčením tisícok semien burín uložených v pôde. Aby sme predišli tomuto procesu a mohli začať s pestovaním v podstate okamžite, môžeme pôdu prekryť kartónmi, ktoré potlačia rast burín a zamedzia klíčeniu nových semien. Výhodou kartónu (na rozdiel od netkanej textílie) je ten, že sa po čase rozloží a neostáva teda vo forme plastového odpadu.

Postup kobercového mulčovania

1. Lúku pokosíme, trávu môžeme nechať ležať.
2. Pridáme maštaľný hnoj buď pod alebo nad kartón.
3. Poukladáme kartón tak, aby sa jednotlivé diely prekrývali aspoň 10 - 20 cm proti prerastaniu agresívnych burín.
4. Kartón poriadne polejeme vodou, aby bol vlhký a neodoberal vodu z pôdy.
5. Prekryjeme slamou alebo senom.

Do takto vytvoreného záhonu môžeme už v prvom roku sadiť priesady rastlín ako sú zemiaky, tekvice či paradajky. Slamu rozhrnieme, prerazíme kartón kolíkom, posadíme priesadu a obsypeme hrsťou zeminy. Prekryjeme naspäť slamou a polejeme.

Ďalšie metódy zlepšenia pôdy

Medzi ďalšie „netradičné“ suroviny, ktoré vieme ešte do pôdy pridať na jej zúrodnenie a zlepšenie jej štruktúry (ak máme ťažkú ílovicu či príliš vzdušnú pieskovú pôdu), patria biouhlie, kompost, kamenná múčka zo žuly či dolomitického vápenca, mykorízne organizmy, podporné „lesné“ organizmy a zelené hnojenie pomocou „živých rastlín“.

Prečo permakultúra bez chemikálií?

V permakultúrnej záhrade nie je potrebné používať chemikálie, pretože sú to látky získané chemickou cestou v chemickom priemysle, ktoré výrazne poškodzujú pôdu. Vedecká obec po desaťročiach konečne dokázala to, čo farmári dlhodobo videli v praxi - jediné, čo potrebujeme, je nechať pôdu žiť. V pôde žije nepredstaviteľné množstvo mikroorganizmov, ktoré sú priamo či nepriamo zodpovedné za úrodnosť pôdy a ochranu rastlín pred škodcami.

Používaním herbicídov, pesticídov, insekticídov a fungicídov vedieme totálnu vojnu proti tomuto podzemnému svetu. Okrem cieľových škodcov súčasne zabíjame aj množstvo „civilistov“, ktorí nám inak pomáhali. Naša pôda je už skoro úplne mŕtva. Jediné, čo sa dá robiť, je priniesť mier a započať „výstavbu“ novej zeme - podporovať všetky pôdne mikro aj makro organizmy, aby si opäť mohli plniť svoje funkcie.

Monokultúrne pestovanie (čiže pestovanie jedného druhu plodiny na jednom mieste a v rovnakom čase) má svoje nedostatky a je veľmi zraniteľné. Poskytuje ideálne prostredie pre výrazný výskyt škodcov, ktorí tak získavajú výbornú šancu zdecimovať celú úrodu. Permakultúra dokáže vhodne využiť tiež prítomnosť „burín“ ako v podstate potenciálne prínosného faktu a nielen ako niečoho nežiaduceho, čo treba za každú cenu eliminovať. V permakultúre sa totiž dajú dopestovať bežné plodiny aj bez nutnosti orania a neustáleho, energeticky náročného súboja s prírodou. Všetky vyššie spomínané technológie sa už bežne využívajú aj vo veľkoprodukcii. Je čas prestať sa vyhovárať a začať konať.

Ako začať s permakultúrnou záhradou

Pre začiatok s permakultúrnou záhradou potrebujeme chuť tvoriť a manuálne pracovať. Na vytvorenie krásnej záhrady nepotrebujeme hektáre pôdy. Je veľmi vhodné nechať sa zaučiť skúseným „permakultúrnikom“, inšpirovať sa u tých, čo to už robia a majú vychytané „muchy“. V knihách totižto veľakrát môžu byť aj návody, ktoré nemusia sedieť pre náš typ krajiny alebo pre naše konkrétne potreby. Odporúčame zájsť si na návštevu už hotových záhrad alebo aspoň na krátky víkendový kurz pod vedením skúsených lektorov. Môžete si tak ušetriť mnoho sklamaní a zbytočne premrhaného času na učení sa z vlastných chýb.

Plánovanie a dizajn

Pri tvorbe permakultúrnej záhrady, podobne ako pri záhradnej architektúre, sa najskôr pozemok dôsledne zmapuje a kreslí sa prvotný kostrový návrh rozloženia jednotlivých prvkov na pozemku. Premýšľame aj o inak neviditeľných prvkoch, ako je práca s vodou s využitím gravitácie, správne trasovanie pozemku, dômyselne vytvorené terénne úpravy smerujúce k zadržiavaniu dažďovej vody. Jednotlivé prvky umiestňujeme nielen podľa toho, aby záhrada lahodila oku, ale hlavne aby si navzájom pomáhali a podporovali sa. Správne vymyslená kostra prvkov a výsadieb umožňuje triezve nakupovať aj výsadby rastlín. Častou laickou chybou býva nákup rastlín, obzvlášť ovocných drevín, predtým, než vôbec tušíme, kam ich posadiť, čo zvyčajne znamená prvotný krach záhrady.

Preto akokoľvek už veľmi túžime sadiť a budovať, v permakultúrnej záhrade vždy začíname pozorovaním, mapovaním, skúmaním možností nášho pozemku a našich vlastných očakávaní, potrieb a snov. Ak máme veľkú chuť aj niečo praktické urobiť hneď, môžeme začať vytvorením kvalitného priestoru na kompostovanie, naskladňovaním materiálov, či vytvorením pár záhonov zeleniny. Kedykoľvek sa dá začať, pretože existuje veľa prípravných prác, než začneme sadiť.

Sezónne úlohy

Jeseň je vhodná, kedy vieme začať zbierať materiály ako je lístie, konáre, maštaľný hnoj a iný bioodpad, potrebný na tvorbu kompostu v budúcom roku. Jeseň tiež býva vhodnejšia na výsadby ovocných drevín, vtedy sa lepšie prijímajú a netrpia suchom. V zime si zase ľahšie vieme nájsť čas na premýšľanie, hľadanie vhodných riešení, plánovanie výsadieb a nákupy materiálov, aby sme hneď z jari vedeli započať realizáciu. Leto vieme veľmi dobre využiť na terénne úpravy, tvorbu jazier a iných vodozádržných opatrení, terasovanie záhrad.

Príkladom funkčných vzťahov v permakultúrnej záhrade vie byť kombinácia zeleninovej záhrady na najslnečnejšom mieste pozemku hneď vedľa domu. Zelenina je náročná na slnko, ale aj ľudskú starostlivosť. Tiež vieme využiť zber vody zo strechy domu na zalievanie takejto záhrady. Neďaleko umiestnime kompost, kam vieme denne odniesť bioodpad z domácnosti a súčasne to máme na skok aj so zvyškami zo záhrady. Ten sa postará o kvalitné hnojivo, ktoré vieme „nakúpiť“ len dva kroky od našej zeleniny. Ak sa k tomu pridajú sliepočky žijúce hneď vedľa záhrady, môžeme uzavrieť celý potravinový cyklus na pár metroch štvorcových. Prebytky zeleniny sliepkam, hnoj od sliepok do kompostoviska a hotový kompost späť do záhradky. Nič sa nestratilo, len pretvorilo na nový užitočný produkt. Dokonca aj pokosený trávnik, ktorý už neskončí v plastovom vreci, ale je použitý na nastieľanie medzi zeleninu, na prikrmovanie nosníc a zvyšok na tvorbu kompostu. Zrazu to všetko dokopy dáva zmysel. Máme doma svoj vlastný malý fungujúci vesmír!

Vnímanie dokonalosti v permakultúre

Slovo „dokonalá záhrada“ je otázkou osobných potrieb a priorít, čo definuje dokonalosť. Pre farmára estetika nemusí hrať vôbec prím, za to potrebuje denne efektívne pracovať, zosúladiť procesy a postupy. Pre ženu na materskej je dokonalou záhradkou bezpečná záhradka, kde jej malé dieťa môže niečo ozobkávať, hrať sa medzi kvetmi s motýľmi a ona sa pritom kochá práve rozkvitnutými trvalkovými záhonmi s bylinkami. Starší pár si zase rád posedí v tieni košatého stromu a pokochá sa pohľadom na pole zemiakov, čo práve krásne kvitnú a aj bez postreku netrpia mandelinkami.

Dokonalosť záhrady pramení z vnútornej spokojnosti užívateľa, nie z prvoplánového pohľadu návštevníka. Chyby sa vždy dajú nájsť, ale každý má za svojou záhradou skrytý svoj vlastný životný príbeh s otázkou Prečo? Odporúčame návštevy záhrad, ktoré ponúkajú komentované prehliadky v Škole permakultúry. Získate osobný príbeh, ako aj podrobné vysvetlenie celého permakultúrneho projektu. Častokrát je tam veľa drobných pozoruhodných zlepšovákov a postupov, ktoré si ako cudzí návštevník nemáte šancu všimnúť, kým vám fungovanie záhrady nevysvetlí jej majiteľ. Pestrosť prehliadok je veľká.

tags: #pestovanie #zemiakov #permakulturne