Pestovanie zemiakov patrí k obľúbeným záhradníckym činnostiam, ktoré zvládnu aj začínajúci pestovatelia. Zemiaky sú prekvapivo ľahko pestovateľná plodina a sú veľmi obľúbené v kuchyni. Úrodu si pritom môžete zabezpečiť nielen v záhonoch, ale aj pri pestovaní zemiakov v nádobách, sudoch alebo vreciach. Z jedného malého zemiaku, ktorý zasadíme, získame pomerne slušnú úrodu.
Výber odrody a sadiva
Výber správnej odrody zemiakov je kľúčový a závisí od toho, ako ich najčastejšie pripravujete a ako dlho ich budete skladovať. Existujú rôzne varné typy a odrody s odlišnou dĺžkou vegetačného obdobia.
Varné typy zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté a priemerne vlhké. Po uvarení zostávajú tvrdé, preto sa využívajú hlavne do šalátov, na hranolky alebo ako príloha.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Tieto zemiaky sú polopevné, čo znamená, že pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ B je univerzálny, hodí sa ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách, preto sa typ C najlepšie hodí na zemiakovú kašu, placky alebo do cesta. Taktiež sú vhodné na vyprážané hranolky.
- Varný typ D: S týmto typom sa v obchodoch nestretnete, pretože by sa v kuchyni nevyužil. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá alebo na výrobu liehu.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC. V takom prípade majú vlastnosti z oboch uvedených typov.
Vegetačné obdobie a typy odrôd
Podľa dĺžky vegetačného obdobia delíme zemiaky na:
- Veľmi skoré odrody: Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Môžu byť v zemi až do augusta a dajú sa za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Zbierať ich možno už od polovice júna.
- Skoré odrody: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Aj tieto odrody je možné využiť na rýchlu produkciu konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
- Stredne skoré odrody: Ich vegetačná doba je 110 až 130 dní. Spolu so stredne neskorými odrodami sú vhodné na uskladnenie.
- Stredne neskoré odrody: Ich vegetačná doba je 130 a viac dní. Zber stredne skorých a stredne neskorých odrôd prebieha jednorazovo, zvyčajne v septembri až polovici októbra.
Výber certifikovaného sadiva
Používanie certifikovaného sadiva je veľmi dôležité. Zemiaky z bežných obchodov sú často ošetrené tak, aby sa minimalizovalo klíčenie a môžu obsahovať rôzne choroby. Aj keď je technicky možné použiť na tento pokus staré zemiaky z obchodu a odrezať z nich pučiace očká, nie je to najlepší nápad. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto ani dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu.
Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Sadbové zemiaky môžete nakrájať na 2,5 centimetrové kúsky s 2-3 očkami na každom z nich.
Príprava sadiva: Predklíčenie zemiakov
Zemiaky sa predpestujú a vsádzajú do pôdy predklíčené. Predklíčenie urýchli zber úrody približne o 2 až 3 týždne v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov.
Hľuzy je potrebné naukladať do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor, ideálne už začiatkom marca. Debničky postavte do svetlej miestnosti s teplotou 12 - 15 °C a nechajte ich klíčiť až do doby výsadby. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nedávajte predklíčovať do tmy!
Pokiaľ chcete zbierať úrodu čo najskôr, môžete sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypete kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Pri manipulácii s naklíčenými zemiakmi si musíte dať pozor, aby ste klíčky nevylámali, pretože sú krehké. Zemiaky preto opatrne vkladajte do ryhy alebo jamky, nehádžte ich.
Požiadavky na pôdu a stanovisko
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré a dobre odvodnené s vysokým obsahom organických látok. Príliš utužená pôda znižuje výnosy, a v premokrenej pôde hnijú, zatiaľ čo v suchu nerastú. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy alebo pôdy s veľkým množstvom kameňov, kde by sa hľuzy nemohli dobre tvarovať a boli by deformované.
Vyberajte slnečné stanovisko, kde je priame slnečné svetlo aspoň 6 hodín denne. Nemal by to byť prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah.
Príprava pôdy a hnojenie
Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne náročné na živiny a zaraďujú sa k plodinám prvej trate. Pôdu pre výsadbu zemiakov je potrebné pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme odležaný maštaľný hnoj alebo kompost. Čerstvý hnoj sa neodporúča. Ak nie je k dispozícii, môžete použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujete do pôdy.
Tradične sa hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) zapracováva do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene. Následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pokiaľ bola pôda dobre vyhnojená na jeseň, počas rastu zvyčajne stačia dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazné dodatočné hnojenie nie je vždy potrebné, ale v chudobných pôdach sa môže použiť síran amónny.
Spôsoby pestovania zemiakov
Tradičné pestovanie v záhonoch
Pri tradičnom pestovaní sa zemiaky vysádzajú do plytkých brázd. Odporúčaná hĺbka výsadby je 10 až 20 cm. Čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu hľúz slnku.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá kvôli lepšej vzdušnosti, priestoru pre rastliny a pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy.
Pestovanie v nádobách, sudoch alebo vreciach
Zemiaky je možné pestovať aj v nádobách, sudoch alebo vreciach. Na ich pestovanie mimo záhonov potrebujete väčšiu a hlbšiu nádobu, v závislosti od požadovanej úrody. Sadbové zemiaky zasaďte na dno kvetináča a zakryte len niekoľkými centimetrami zeminy. Keď rastliny narastú, pridajte do nádoby ďalšiu zmes, pričom každé 3 týždne zakryte polovicu vyrastenej stonky, kým nebude črepník plný. Niektorí záhradkári odporúčajú tento postup aj pri pestovaní zemiakov v slame v nádobách.
Nevýhodou je, že pri použití čiernych vriec alebo podobných materiálov môže dochádzať k veľkému prehrievaniu, čo zastavuje rast hľúz.
Pestovanie v sene, slame alebo komposte (nastielanie pôdy)
Tento spôsob využíva seno, slamu, lístie alebo pokosenú trávu na jednoduchšie a menej prácne pestovanie zemiakov. Môžete pestovať zemiaky priamo na lúke alebo na obrobenej záhrade.
Na suchú trávu alebo pripravený záhon položíme predklíčené zemiaky v tradičnom spone a zakryjeme vrstvou sena alebo slamy o hrúbke približne 20 až 30 cm. Alternatívne, pri výsadbe do kompostu, sa na neobrobenú pôdu položí 12 cm vrstva vyzretého kompostu (ak je pôda zaburinená, najskôr kartón). Kompost sa následne zhutní udupaním. Kompost sa bude ďalej rozkladať a poskytovať živiny pre pôdny život.
Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup je rovnaký. Mulčovacie materiály je možné kombinovať a využiť aj suché lístie a iné organické materiály. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy nie je potrebné odburiňovanie, a ďalšia starostlivosť je minimálna.
Žiadne kopanie! Pestujte najlepšie zemiaky v slame
Výsadba zemiakov
Hoci zemiaky dopestujeme na celom území Slovenska, na juhu im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, zatiaľ čo typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe, napríklad Orava. S výsadbou zemiakov sa netreba ponáhľať, pretože ide o teplomilné rastliny. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo spomaľuje rast a stresuje rastliny.
Koncom marca a v apríli sa zemiaky vysádzajú na juhu Slovenska, ale vo všeobecnosti sa udáva polovica apríla. Ak by hrozili mrazy a chceli by ste si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžete ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré).
Pestujeme ich v riadkoch (hovorí sa tomu aj v hrobkoch). Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých zemiakoch je to 60 až 70 cm. Pri výsadbe je vhodné natiahnuť si špagát medzi dvoma kolíkmi. Zemiaky sa sadia do ryhy hlbokej zhruba 15 - 20 cm, pričom sadbové zemiaky sa vkladajú klíčkom nahor.
Starostlivosť počas vegetácie
Okopávanie a hrobkovanie
Zemiaky sú okopaniny, čo znamená, že je potrebné ich okopávať a kopcovať. To znamená, že ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Keď vňať dorastie do približne 20 cm, môžete začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopáva sa tak, že sa pôda nahrnie na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Tento postup opakujte každé 2-3 týždne, kým nebude črepník plný alebo kým nebudú hriadky dostatočne vysoké.
Hrobkovaním sa prekypruje pôda a vytvára sa priestor, kde zemiakové hľuzy môžu dobre rásť, keďže hľuzy rastú nad úroveň vysadenej hľuzy, nie pod ňu. Ak by sa zemiaky nekopcovali, hľuzy by sa vytláčali von z pôdy. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu, keďže zelená časť obsahuje jedovatý solanín.
Zálievka
Zemiaky síce obsahujú vodu a pravdepodobne vyklíčia, ale v suchšom období treba počítať so zálievkou. Zálievka je dôležitá najmä v období pred a na začiatku kvitnutia zemiakov, kedy hľuzy výrazne rastú. Zemiaky potrebujú neustále vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu.
Odburiňovanie
Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na potlačenie rastu burín. Burinu je najlepšie trhať, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa odporúča vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste, pretože dážďovky ju vedia vtiahnuť do pôdy, čím obohacujú pôdu a prispievajú ku kompostovaniu.
Boj proti škodcom a chorobám
Pásavka zemiaková (mandelínka)
Pásavke sa niekedy nevyhneme ani pri pestovaní zemiakov na terasách či balkónoch. Pásavka (mandelínka) vychádza veľmi skoro a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu. Ak si ich všimnete, jednoducho ich odstráňte ručne. Vajíčka sa vyskytujú zo spodnej strany listov, preto je potrebné rastliny dôkladne prehliadať a vajíčka rozpučiť priamo na mieste.
Pleseň zemiaková a drôtovce
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota po postreku je približne desať dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, keď sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie.
Druhým problémom sú drôtovce, čo sú larvy chrobáka kováčika. Spôsobujú škody na hľúzach zemiakov, koreňovej zelenine a cvikle, pričom larva žije 3 až 5 rokov v pôde.
Pokiaľ sú v pôde aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, je nevyhnutné nepestovať zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Solanín
Zemiak patrí do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie; boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú. Taktiež neskoré zemiaky majú tuhšiu šupku, pod ktorou sa vyskytuje viac solanínu.
Zber a uskladnenie
Termín zberu zemiakov sa riadi základným pravidlom: vždy až po odkvete. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Mladé zemiaky sa zbierajú, keď rastliny kvitnú, teda približne 10 až 12 týždňov po výsadbe. Keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžete začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Zrelé zemiaky sú pripravené na zber na konci vegetačného obdobia, keď zelené časti odumrú a začnú žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, preto ich je vhodné čo najskôr pozbierať.
Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. Pri tradičnej výsadbe do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) je zber najpríjemnejšia vec - seno alebo slamu odhrnieme napríklad vidlami a už iba zbierame zemiaky. Na zber väčšiny zemiakov už nepotrebujete nijaké náradie, dajú sa zbierať rukami. Takto nedochádza takmer vôbec k poškodeniu.
Pri zbere zemiakov si musíte uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme zboku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Úrodu jemne očistite, ale neumývajte, aby ste nepoškodili pokožku zemiakov. Skladujte ich vo vrstvách na tmavom, vlhkom a chladnom mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu.
Dôležitosť striedania plodín
Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité vyhnúť sa pestovaniu na tých istých riadkoch aj budúci rok. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz by zistil, že sú tam dobré podmienky, začal by sa viac zliezať a klásť vajíčka.
Vyhnite sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade, napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Pestujú sa v riadkoch (v hrobkoch) a ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná pre koreňovú zeleninu. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu, ako je mrkva, petržlen či zeler. V treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.
Vytrhané vňate a použité seno po zbere je vhodné na kompostovanie. Jeho opätovné použitie na pestovanie zemiakov sa neodporúča, pretože hrozí riziko výskytu chorôb alebo škodcov.
Zemiaky a klimatické zmeny
Klimatické zmeny už nie sú len témou budúcnosti. Vysoké teploty obmedzujú fotosyntézu a rastlina presúva energiu na prežitie. Ochorenie stolbur, ktorého prenášačom sú cikádky, môže spôsobiť tzv. gumenné zemiaky. Najdôležitejšou stratégiou adaptácie na klimatickú zmenu je pestovanie moderných sadbových zemiakov s vyššou odolnosťou voči stresu. Odrody pre organické pestovanie sú šľachtené tak, aby mali vyššiu toleranciu voči teplu a suchu a nižšiu náchylnosť na choroby, aby lepšie prosperovali bez syntetických vstupov (hnojív a pesticídov).
Výživová hodnota zemiakov a ich história
Zemiaky sú základnou potravinou, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná. Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Taktiež majú v sebe pomerne veľa vody a prospešné minerálne látky, ako je horčík, zinok, mangán, železo, a tiež pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B.
Čerstvé zemiaky, najmä skoré odrody, ktoré zbierame v júni/júli/auguste, je možné konzumovať a variť aj v šupke, prípadne ich potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu.
Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Na začiatku ľudia konzumovali listy namiesto hľúz a na vlastnej koži zistili, že sú jedovaté. Ľudia nedôverovali novej rastline, z ktorej sa malo konzumovať niečo hnedé, čo rástlo pod zemou. Postupne sa však šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že zemiaky dokážu uživiť masu ľudí. Bežnejšie sme ich v Európe začali konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí a vnímali ich ako základnú potravinu.
tags: #pestovanie #zemiakov #surany #a #okolie