Pestovanie Machovky (Physalis)

Machovka, známa aj ako „zemská čerešňa“, „inca berry“, „čerešňa Inkov“ alebo „Aztécka čerešňa“, je fascinujúca rastlina, ktorá produkuje malé plody obalené v papierovitom obale, typickom kalichu, ktorý jej dal názov **Physalis** (mechúrik). Tieto plody majú sladkokyslú chuť a sú bohaté na vitamíny a minerály. Rastlina pochádza z vysokohorských tropických oblastí Peru, Kolumbie a Ekvádoru, kde sa stále vyskytuje aj voľne rastúca. Patrí do čeľade **Solanaceae** - ľuľkovité, rovnako ako paradajky. Z oblasti pôvodného výskytu sa začala rozširovať začiatkom 19. storočia a dnes sa pestuje v mnohých tropických, subtropických oblastiach, ale aj v teplých oblastiach mierneho pásma. Aj keď je machovka trvácna bylina, v našich podmienkach je zväčša pestovaná ako jednoročná rastlina, pretože tu neprezimuje. Pre úspešné pestovanie je nevyhnutná mierne vlhká, humózna a priepustná pôda. Vysychavé a piesočnaté pôdy machovkám nevyhovujú.

Druhy Machovky a ich využitie

Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a prospešnej rastliny. Hoci sa jedná o trvácnu bylinu, teplomilné druhy pestujeme ako jednoročné rastliny, keďže v našom podnebí prezimujú len veľmi zriedkavo.

Machovka peruánska (Physalis peruviana)

• Tento druh je najviac pestovaný pre svoje sladké a aromatické plody. Machovka peruánska je to druh, ktorý môžete ako ovocie kúpiť v obchodoch.
• Plody majú krásne žlté sýtooranžové bobule o veľkosti približne 2 centimetre, ukryté v obale, ktorý postupne mení farbu zo zelenej na béžovú až hnedú.
• Majú sladkokyslú chuť pripomínajúcu egreše, ananás alebo sladko-trpké „čerešne“.
• Obsahujú fosfor, vápnik a železo a sú bohaté na vitamíny, najmä veľké množstvo vitamínu C (prevyšujúce citróny), vitamín A, B1, B3 a rutín. Obsahujú aj sacharidy a vlákninu.
• Treba však dávať pozor, lebo nezrelé plody sú jedovaté! Jedlými sa stávajú až po dozretí.
• Plody sa môžu konzumovať čerstvé, zavárané, sušené alebo kandizované. Varí sa z nich džem, používajú sa do múčnikov, v cukrárstve a likérnictve.

Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)

• Je známa pod názvom „židovská čerešňa“ alebo „lampášik“. Tento druh je najčastejšie pestovaným zástupcom rodu Physalis u nás.
• Pestuje sa hlavne ako okrasná rastlina kvôli svojim jasne oranžovým až ohnivo sfarbeným obalom, ktoré pripomínajú lampióny. U nás aj prezimuje a dokáže sa pomerne jednoducho rozšíriť.
• V minulosti sa uvádzalo, že jej plody sú jedovaté, aj keď sa to nezakladá na pravde. V menších množstvách sú jedlé, ale chuť plodov tejto u nás pestovanej machovky nie je príliš chutná.
• V porovnaní s machovkou peruánskou je plod o niečo menší (1 až 1,5 centimetra) a má červenú farbu.
• Machovka čerešňová sa rozrastá do okolia prostredníctvom plazivého podzemku, z ktorého vyrastajú nové rastliny. Rozmnožiť ju teda môžeme delením.

Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa) - Tomatillo

• Tento druh, ktorý je pôvodom z Mexika, je známy najmä v kuchyni pre prípravu mexických omáčok, ako je salsa verde. Nazývaný aj **tomatillo**, používa sa ako zelenina.
• Jej bobule sú oveľa väčšie, môžu mať v priemere až päť centimetrov.
• Zrelé sú tiež ukryté v slamovožltom papierovitom kalichu, ktorý môžu pretrhnúť, ako rastú.
• Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Najčastejšie má žltkastú farbu, no existujú aj plody modré alebo fialové.

Pestovanie Machovky: Podrobný Sprievodca

Machovka je pomerne nenáročná na pestovanie. Pestovateľské podmienky sú podobné ako pri paradajkách, hoci sa môže zdať, že ide o exotické ovocie. S troškou starostlivosti sa dá pestovať aj u nás.

Výber stanoviska a pôdy

• Slnečné miesto: Machovka je rastlina milujúca slnko. Najlepšie sa jej darí na slnečnom mieste, kde dostane minimálne 6 - 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Slnko jej pomáha rásť a zabezpečuje tvorbu zdravých plodov. Ak posadíte physalis do tieňa, môžete očakávať menšiu úrodu plodov.
• Ochrana pred vetrom: Silný vietor môže poškodiť stonky a plody machovky, preto sa odporúča vybrať miesto, ktoré je chránené pred vetrom, alebo zabezpečiť ochranu v podobe vetrolamu.
• Pôda: Machovka preferuje ľahkú, dobre priepustnú a humóznu pôdu. Ideálne sú miesta, kde kedysi bolo kompostovisko, pretože machovke sa darí v pôde, ktorá má kyslé pH a obsahuje dostatok organických látok. Na ťažších pôdach sa oneskoruje vo vývoji a zle dozrieva.

Predpestovanie priesad

U nás si v predjarnom období predpestujeme priesady zo semienok.

• Výsev: Semená vysievajte do výsevného substrátu v marci až apríli v interiéri, do hĺbky približne 3 mm (ideálne 1/4 cm).
• Klíčenie: Klíčenie trvá približne 1-2 týždne pri teplote okolo 20-25 °C. Počas klíčenia dbajte, aby bola pôda neustále mierne vlhká.
• Pikírovanie: Po vyklíčení, keď sa rastlinám vytvoria pravé lístky, pikírujte mladé priesady do väčších kvetináčov. Keď zvládnete dopestovať sadenice paradajok, poradíte si aj s machovkou.

Výsadba na záhon

S vysádzaním na záhon sa nemusíme ponáhľať, machovka je teplomilná rastlina, ktorá patrí na záhon až v období, keď bude dostatočne teplo a už nebudú hroziť mrazy.

• Termín: Vysádzajte predpestované priesady až po pominutí rizika jarných mrazov, teda po polovici mája (zvyčajne po „zmrzlých mužoch“). Pokojne môžete počkať až do konca mája.
• Spôn: Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami dodržiavajte okolo 30 až 50 centimetrov, medzi riadkami 70 až 100 centimetrov (prípadne 80x100 cm).
• Urýchlenie zberu: Osvedčilo sa pestovanie machovky v studenom parenisku, kde môžeme rastliny vysádzať už od konca apríla a tým urýchliť zber. Akonáhle rastliny dorastú po presklenie, odstavíme okná a necháme rastliny voľne rásť. Nastlaním bielou alebo čiernou netkanou textíliou alebo pestovaním pod fóliou urýchlite zber asi o 2 - 3 týždne.

Starostlivosť počas rastu

Machovka nevyžaduje prílišnú starostlivosť, ale pre bohatú úrodu je dôležité dodržiavať niekoľko zásad.

• Zálievka: Machovka potrebuje pravidelnú a vyváženú zálievku, najmä počas kvitnutia a tvorby plodov. Udržiavajte pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Ak nebudú mať rastliny dostatok vlhkosti, budú kvitnúť, ale nebudú plodiť. Pri nerovnomernej zálievke dochádza k praskaniu plodov. Zalievajte minimálne raz týždenne, počas suchých období je mimoriadne dôležité zabezpečiť rastline dostatok vody.
• Hnojenie: Pre zabezpečenie živín je kľúčové pravidelné dopĺňanie, pretože machovka plodí bohaté plody. Hnojte machovku každé 2 - 3 týždne, aby ste podporili zdravý rast a bohatú úrodu plodov. Ideálne je používať organické hnojivá alebo špeciálne tekuté hnojivá pre zeleninu a ovocie. Kompost alebo prírodné organické hnojivá sú výbornou voľbou, pretože nielen obohacujú pôdu, ale zlepšujú aj jej štruktúru a schopnosť zadržiavať živiny.
• Podpora: Rastliny dorastajú do výšky 1 - 1,5 m a sú náchylné na zlomenie, preto je dobré im dať podperu. K jednotlivým rastlinám zapichnite kolík, prípadne k celému riadku môžete pridať mriežku, po ktorej budete machovky vyväzovať.
• Prerieďovanie: Porast machoviek je vhodné pravidelne prerieďovať, hlavne ak ich pestujeme ako trvalky, pretože sa šíria podzemkami a môžu začať utláčať iné rastliny.
• Škodcovia a choroby: Počas rastu priebežne kontrolujte prítomnosť škodcov. Napádajú ju svilušky, molice, vošky, slimáky a rôzne húsenice. Machovky sú odolné voči chorobám a málo náchylné na pleseň.

Pestovanie v nádobách

Okrem pestovania na záhradke je pomerne jednoduché pestovať **physalis** aj v nádobe doma za oknom. Môžete ho pestovať buď v nádobách doma alebo vonku na záhrade v tradičných záhonoch.

• Substrát a miesto: Použijeme klasický substrát, rastlinke doprajeme svetlé miesto.
• Zálievka a výživa: Nezabúdame na pravidelné polievanie, raz za 1-2 týždne aj s pridaním výživy.
• Prezimovanie: V nádobe rastlinu môžeme pestovať ako viacročnú. Aj počas zimy sa jej darí pomerne dobre, aj keď musíme vybrať čo najsvetlejšie miesto. Pri takomto pestovaní v interiéri veľmi skoro na jar kvitne, takže plodov sa dočkáme už v jarných mesiacoch.
• Rastlinka sa nám aj v nádobe odvďačí plodmi, ktoré sú o niečo menšie, ale rovnako chutné.

Zber a skladovanie plodov

Plody zberáme, keď kalichy začínajú zasychať a keď sa ich farba zo svetlozelenej zmení na žltkastú (prípadne béžovú až hnedú). Zrelosť plodov zistíte tak, že zelená šupka ovocia zmení farbu do hnedej a následne spadne z rastliny. Je veľmi dôležité, aby sa konzumovali plody, ktoré sú úplne zrelé, inak môžu podráždiť žalúdok. Zber plodov začína, keď sú obaly okolo plodov suché a ľahko sa otvárajú. Plody by mali byť pevné a sladkokyslé na chuť.

• Čas zberu: Je to asi tri až štyri mesiace po sejbe, obyčajne od začiatku augusta. Zberáme postupne až do prvých mrazíkov. Plody sa musia zbierať pred príchodom prvých mrazov.
• Spôsob zberu: Plody **physalisu** zvyčajne opadávajú na zem. Ovocie **physalisu** skôr zozbierate zo zeme ako priamo z rastliny. Môžete vyskúšať trik niektorých záhradkárov a pod rastlinu uložiť nádoby alebo handričku, na ktorú budú môcť plody popadať. Takto ich zachytíte čisté a uľahčíte si zber. Ak plody necháte príliš dlho na rastline, môžu spadnúť a poškodiť sa.
• Množstvo úrody: Z jednej rastliny môžeme získať desiatky až stovky bobúľ. Úrodu plodov môžeme podporiť prihnojovaním, a to najmä v prípade, že bolo leto veľmi suché. Každá rastlina tohto exotického ovocia vyprodukuje okolo pol litra žltého ovocia za jedno vegetačné obdobie.
• Skladovanie: Zrelé plody môžeme niekoľko týždňov až mesiacov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule, napríklad v chladničke. Vyberáme zdravé a nepoškodené kusy. Plody je možné aj sušiť.

tags: #physalis #ako #sadit