Pestovanie plochej broskyne: Kompletný sprievodca

Plochá broskyňa si svojím nezvyčajnm vzhľadom a mimoriadne sladkou, aromatickou chuťou rýchlo získala obľubu medzi pestovateľmi aj milovníkmi ovocia. Tento moderný hit vo svete ovocia je ľahko konzumovateľný, má malú kôstku a často je sladší ako klasické okrúhle formy broskýň. Stromy plochých broskýň sa ľahko pestujú, dobre sa prispôsobujú našim klimatickým podmienkam a pravidelne prinášajú bohatú úrodu.

Charakteristika a odrody plochej broskyne

Broskyne (Prunus persica) patria medzi kôstkovice, blízko príbuzné slivkám, čerešniam a marhuliam. Na výber je veľa typov broskýň, ktoré ponúkajú plody rôznych veľkostí, chutí a úrovní sladkosti. Ploché plody dozrievajú na vonkajšej strane do rôznych odtieňov červenej, oranžovej a žltej farby, vo vnútri so zlatou, červenou alebo bielou dužinou.

Z hľadiska času dozrievania je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré, pričom úroda dozrieva v rôznych časoch od júla do septembra. Niektoré odrody sú odolnejšie a spoľahlivejšie, pričom niektoré ponúkajú aj určitú odolnosť voči kučeravosti listov broskýň.

Obľúbené odrody plochej broskyne:

• Nespecifikovaná odroda: Výnimočná odroda so splošteným plodom, ktorý dosahuje hmotnosť 120 - 140g. Má žlto-oranžovú farbu s jemnými chĺpkami a pevná, šťavnatá dužina s veľmi sladkou chuťou. Plody dozrievajú na konci júla.
• Broskyňa 'Ufo 4': Táto odroda patrí medzi tzv. donut broskyne alebo ploché broskyne typu paraguayo. Pochádza z talianskeho náhodného semenáča a bola vybraná pre skoršie dozrievanie, pravidelnú plodnosť a dobrú kvalitu plodov. Na jar, najčastejšie v marci až apríli, kvitne ružovo a býva považovaná za samoopelivú, takže plodí aj ako solitér. Pri blízkosti inej broskyne so zhodným termínom kvitnutia však býva násada ešte vyrovnanejšia. Plody sú stredne veľké, nápadne sploštené, jemne plstnaté a vzhľadom pripomínajú malý kotúč. Základná farba šupky je žltá, na väčšine povrchu prekrytá svetločerveným až oranžovočerveným sfarbením. Dužina je biela, šťavnatá, voňavá a výrazne aromatická, chuť je sladká a vyvážená. Plody dozrievajú zvyčajne od polovice augusta, hodia sa predovšetkým na priamy konzum, do letných dezertov, ovocných šalátov aj na kratšie skladovanie po zbere.
• 'Filip': Je prvou rumunskou plochou broskyňou s bielou dužinou (registrovanou v roku 2002). Plody sú menšie (55-70 g), ale extrémne sploštené, v tzv. sendvičovom tvare. Chuť bielej dužiny je jemná, šťavnatá a pripomína med a figy s veľmi nízkou kyslosťou. Jeden strom dokáže vyprodukovať až 35 kg ovocia. Je samoopelivá a mrazuvzdorná do -20 °C.
• 'Viorel': Ak preferujete plochý tvar, ale s väčšími plodmi, odroda 'Viorel' je skvelou voľbou. Plody sú atraktívne, bielo-zelené s červeným líčkom. Dužina je biela a pevná. Táto odroda chutí vynikajúco v dvoch fázach - keď je tvrdšia a chrumkavá, ale aj keď ju necháte úplne zmäknúť. Dozrieva v polovici augusta.
• 'Red Robin': Táto americká odroda zaujme na prvý pohľad. Plody sú stredne veľké, sýto rubínovo červené. Po rozrezaní prekvapí červenkastá dužina, ktorá sa ľahko oddeľuje od kôstky. 'Red Robin' je revolučná svojou odolnosťou. Je rezistentná voči kučeravosti listov broskýň (najčastejšie ochorenie broskýň) a monilióze, čo z nej robí ideálnu voľbu pre ekologické záhrady bez chemikálií.
• Ďalšie populárne odrody: Existujú aj ďalšie obľúbené rezistentné ploské odrody s bielou dužinou, ktoré sú chuťovo lepšie ako mnohé iné broskyne, pretože obsahujú menej kyselín a dozrievajú na prelome júla a augusta. Niektoré samoopelivé ploské broskyne s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami dozrievajú v polovici augusta a sú rezistentné voči mrazu a kučeravosti.

Výber stanoviska a príprava pôdy

Úspešná výsadba ovocných stromov, vrátane broskýň, závisí od správnej voľby stanoviska a odrody. Broskyne vyžadujú slnečné, teplé a dostatočne otvorené stanovište, ideálne orientované na juh alebo juhozápad, kde sú dobre chránené pred vetrom, najmä pred studenými severnými vetrami. Ideálne je pestovať ich v nadmorskej výške do 250 m. n. m., hoci je možné ich pestovať aj vo vyšších polohách (nad 450 m. n. m.), kde je však správny výber stanovišťa obzvlášť kritický. Broskyne je najlepšie vysádzať pri múre alebo plote, kde sa dajú vytvarovať ako vejár, ktorý absorbuje teplo a bude mať čo najviac slnka, aby ovocie dozrelo. V najteplejších a najpriaznivejších polohách budú úspešne plodiť aj ako samostatne stojace stromy.

Čo sa týka pôdy, broskyne a nektarinky nie sú extrémne náročné, preferujú však ľahšie až stredne ťažké, hlboké a dobre priepustné pôdy s vysokým obsahom humusu. Dôležité je, aby pôda nezadržiavala príliš veľké množstvo vody, preto voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu pôdu s optimálnym pH okolo 6,5 - 8 (neutrálna až slabo zásaditá). Nevhodné sú ťažké, zamokrené alebo studené pôdy, v ktorých dochádza k oslabeniu stromov a zvýšenému výskytu chorôb. Zatrávnené plochy pod ovocnými stromami, predovšetkým na ťažkých hlinitých pôdach, vedú k stvrdnutiu, a preto je nutné, aby pôda bola do hĺbky rýľa humózna.

Opeľovanie broskýň

Všetky odrody broskýň sú samoopelivé, čo znamená, že pre dobrú úrodu potrebujete iba jeden strom. Avšak, aj samoopelivé stromy často produkujú viac ovocia, ak sú krížovo opeľované inou odrodou broskyne s podobným termínom kvitnutia. Krížové opeľovanie môže zabezpečiť ešte vyrovnanejšiu násadu plodov.

Pre produkciu ovocia sú kľúčové mužské časti kvetov nazývané tyčinky, ktoré produkujú peľ. Ten sa prenáša do piestiku, čiže ženskej časti kvetu, kde sa nachádza vaječník, v ktorom dochádza k oplodneniu. Ovocné stromy sa zriedkakedy opeľujú vetrom; namiesto toho sa spoliehajú na hmyz, ktorý prenáša peľ zo stromu na strom. V domácej záhrade býva dostatok voľne žijúceho hmyzu, ako sú včely medonosné.

Broskyne kvitnú skoro na jar, zvyčajne od marca, ale niekedy aj skôr, keď je riziko mrazov stále vysoké a aktívneho opeľujúceho hmyzu je ešte veľmi málo. Preto je niekedy najlepšie, keď kvety opelíte sami, najmä ak chcete maximalizovať úrodu. Stromy neprinášajú plody hneď po výsadbe; prvá úroda by mala byť po 3 - 5 rokoch. Pri malých výnosoch môže byť príčinou chýbajúci opeľovač alebo dôsledok nesprávneho hnojenia, ktoré vedie k absencii kvetov.

Výsadba broskýň

Broskyne sa zvyčajne kupujú ako mladé stromčeky, buď v kontajneri, alebo s obnaženými koreňmi. Hoci je možné vypestovať si strom z kôstok ovocia, výsledné stromy nemusia byť vhodné pre naše podnebie.

Doba výsadby

• Voľnokorenné stromy: Sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. Nakoľko broskyne pomerne dlho zakoreňujú, jarnú výsadbu realizujeme pomerne skoro, najneskôr do začiatku apríla. Najlepší čas na výsadbu je, keď sú stromy v kľude, teda medzi novembrom a marcom.
• Stromy pestované v kontajneroch: Možno vysadiť kedykoľvek, najlepšie sa však usadia od neskorej jesene do jari.

Príprava stromu pred výsadbou

Pred zasadením stromu je dôležité odstrániť všetky poškodené a odumreté korienky. Zdravé korene skráťte ostrými nožnicami. Následne strom namočte do vody minimálne na 2 hodiny, ideálne na 12 až 24 hodín, prípadne na 2-4 hodiny, ak je časovo obmedzené.

Príprava výsadbovej jamy

Medzitým vyhĺbte dostatočne veľkú jamu. Odporúčané rozmery sú približne 60 x 60 cm a hlboká najmenej 40 cm. Pri výsadbe väčších stromov alebo v prípade prípravy pre viac stromov, napríklad pre broskyňový sad, je vhodná jama s rozmermi 1 x 1 x 0,7 m. Dno jamy skyprite, kamenisté dno nie je vhodné.

Jamu do tretiny zaplňte zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Dávajte pozor, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom. Do jamy nalejte minimálne 15 litrov vody. Ak používate hnoj, dajte na spodok 30 cm vrstvu hnoja a potom pridajte vrstvu záhradného substrátu alebo pôdneho kompostu bez rašeliny.

Umiestnenie stromu a ukotvenie

Až potom môžete posadiť stromček do jamy. Umiestnite ho zvisle a prihrňte pôdou, pričom dávajte pozor, aby sa zemina dostala dobre aj pod korene. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy, približne 5 až 20 cm. Zeminu dobre ušľapte. K mladým stromčekom dajte v prvých rokoch života patričnú oporu. Kôl zatlčte doprostred jamy tak, aby siahal tesne pod korunku, ale nesmel zasahovať do koruny. Pripevnite strom ku kolu pomocou osmičkovej slučky zo špagátu alebo iného materiálu. Pri pestovaní vretenových kríkov je dôležité, aby kolík siahal až do koruny a bol každoročne kontrolovaný a uvoľnený.

Zavlažovanie po výsadbe

Po výsadbe strom zalejte aspoň 10 litrami vody, ideálne 15 až 20 litrami. Veľmi dôležitá po výsadbe je závlaha, pretože broskyne vyžadujú pre správne ujatie dostatok vody, a to aj cez zimu v prípade suchých zím bez snehovej pokrývky. Pravidelná závlaha, najmä v prvom roku po výsadbe, je kľúčová. Zakrytím miesta výsadby mulčovacou kôrou zabránite vysušovaniu a priaznivo tak ovplyvníte rast.

Kontajnerové stromy

Pri sadení kontajnerových stromov nie je potrebné rezať korene ani ich namáčať vo vode. Postupujte podľa krokov prípravy jamy a umiestnenia stromu, pričom dodržte dostatočnú zálievku.

Podpníky a výsadbový materiál

Z podpníkov sú vhodné podpníky valtického šľachtenia ako B-VA-1, B-VA-2, B-VA-3 alebo myrobalán. Veľmi dobre sa osvedčil aj francúzsky vegetatívny podpník GF 677. Najvhodnejším výsadbovým materiálom je výpestok s obrastom a bez zrezaného stredníka. Sadenica by mala byť stredne hrubá, s vyzretým drevom a dobre vyvinutou koreňovou sústavou.

Rozostupy výsadby (Spon)

Rozostupy pri výsadbe volíme podľa veľkosti záhrady, stupňa odbornosti a ochoty experimentovať. Pre broskyňový sad je vhodné dodržiavať spon 6 × 6 metrov. Vhodný spon pre vretenové kríky je 2 - 3 m, pre kordóny 1 - 1,5 m a pre ovocné steny 3 - 5 m. Ak si chcete v záhrade vysadiť viac broskyňových stromov, myslite na to, aby mal každý strom dostatok miesta.

Starostlivosť po výsadbe

Zálievka a vlhkosť

Mladé stromčeky potrebujú pravidelnú a dostatočnú zálievku, najmä v prvom roku, kým sa dobre neusadia. Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav. Broskyne tvarované do vejára vo všeobecnosti vyžadujú dodatočné zavlažovanie počas jari a leta, pretože múr alebo plot často znižuje množstvo zrážok, ktoré dostanú. Broskyne rastúce v nádobách vysychajú oveľa rýchlejšie ako stromy v zemi a dokonca aj v daždivom počasí môžu prijímať prekvapivo málo vody. Dávajte pozor, aby ste broskyne počas dozrievania nepreliali - nadmerné alebo nestále zalievanie alebo vlhké počasie môže spôsobiť štiepenie plodov. Je tiež dôležité nikdy nenechávať črepníkové broskyne stáť vo vode, najmä v zime, pretože im môžu korene začať hniť. Najväčšie nároky na vodu majú stromy hlavne v máji a v júni, potom približne 3 týždne pred zberom.

Hnojenie

Aby sa broskyni dobre darilo a prinášala kvalitnú úrodu, odporúča sa ju priebežne prihnojovať. Hnojivá zlepšujú pôdu a zveľaďujú úrodu. Prílišné hnojenie však znižuje odolnosť voči chorobám, nepriaznivo ovplyvňuje chuť a obmedzuje skladovateľnosť plodov.

Osvedčilo sa každoročné, pravidelné základné hnojenie v neskorej jeseni alebo skoro na jar organickými plnými hnojivami. Pri plnom výnose sa toto hnojenie rozšíri o dávky fosforečnato-vápenatých minerálnych hnojív do konca júna. V rokoch dobrej úrody je vhodné hnojiť dlhopôsobiacimi prostriedkami. V neskorej jeseni zapracovávame do zeme hnojivá obsahujúce humus. V polovici jari aplikujte mulč z dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu okolo základne broskýň rastúcich v zemi.

Hnojenie sa vykonáva predovšetkým na jar pred rašením a následne po odkvitnutí, najlepšie kompostom alebo vyváženými hnojivami s miernym obsahom dusíka, aby nedochádzalo k nadmernému rastu na úkor plodnosti. Pre podporu veľkosti a kvality plodov je dôležité hnojenie aj po dokvete. Doplňujte základné živiny, predovšetkým draslík a dusík (dusíka menej). Môžete prihnojovať aj vyzretým hnojom (napríklad k trojročnému stromu cca 10 kg, k päťročnému 20 kg). Dnes sú k dispozícii aj špeciálne hnojivá určené priamo pre broskyne, ktoré prácu uľahčujú. Nakoľko broskyne sú v závislosti od použitého podpníka pomerne náchylné na obsah vápnika, zohľadňujte tento fakt aj pri výbere hnojív.

Rez broskýň

Rez je jednou z najdôležitejších súčastí pestovania broskýň. Cieľom rezu je predovšetkým priviesť k plodom slnečné lúče a vzduch, a tým podporiť kvalitu a bohatosť úrody. Väčšina broskýň by sa mala strihať ročne, aby boli v dobrom stave, zdravé a produktívne, hoci niektoré prirodzene kompaktné odrody potrebujú len minimálny rez. Výška a bohatosť úrody sa často chybne pripisuje správnej metóde rezu; omnoho významnejšie je však pridržanie sa raz zvolenej metódy.

Rez po výsadbe

Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať približne 3 až 5 najsilnejších, dobre rozmiestnených výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky, pričom pamätajte, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von. Všetky ostatné korunové výhonky odstráňte až pri kmeni. Ak sadíte broskyňu s otvoreným stredom, ihneď po výsadbe zrežte strom na výšku 66 až 76 cm a odrežte všetky bočné konáre, aby zostal len kmeň.

V prípade jesennej výsadby výpestky nerežeme; zrezať možno iba 1/3 až ½ z dĺžky konárov. Konečný povýsadbový výchovný rez vykonávame až v jarnom období.

Výchovný rez (prvé roky)

V prvom roku po výsadbe, po vykonaní základného tvarovacieho rezu, je potrebné očistiť kmienok do výšky 0,6 - 0,7 m. Z ponechaných 4 - 5 najlepšie umiestnených konárov, ktoré budú tvoriť základ koruny, odstráňte všetky vertikálne, slabé, poškodené a zahusťujúce konáre. Stredník nezrezávajte. Ak je výpestok slabší, alebo má po zime namrznuté konáre, ponechané konáre skráťte na 2-púčikové čapíky.

Rez v druhom roku obmedzíme iba na odstránenie vertikálnych, poškodených a zahusťujúcich konárov. Ak boli v predchádzajúcom roku konáre skrátené na čapíky, z nich vyrastené konáre hneď na jar po mrazoch preriedite - ponechajte len vhodné horizontálne rastúce konáre a rezné rany ošetrite voskom. Dbajte na udržanie vzdušnej koruny.

Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Počas prvého roka odstraňujte choré, zlomené a nízko rastúce konáre a silné vzpriamené výhonky, ktoré narástli na vnútornej strane hlavného poschodia. Počas druhého a tretieho roku odstráňte nízko rastúce, zlomené a/alebo choré konáre. Ak chcete zachovať tvar otvoreného stredu, odstráňte všetky silné vzpriamené výhonky vyvíjajúce sa na vnútornej strane stromu, pričom menšie výhonky ponechajte na produkciu ovocia.

Rez plodných stromov (údržbový)

Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Tretí rok sa vyznačuje nástupom rodivých výhonov, kedy pristupujeme k fáze cyklickej výmeny rodivého obrastu.

Na jar štvrtého roku cyklicky zopakujte postup z predchádzajúcej jari, čiže skrátenie časti obrastu na čapík a ponechanie druhej časti na úrodu. Tento cyklus opakujte potom pravidelne v ďalších rokoch. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval; silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.

V rámci udržania pravidelných úrod a súčasne dobrej kondície stromu, je potrebné skracovať časť rodivých výhonov. Časť rodivých výhonov ponechávame bez rezu; tieto zakvitnú a prinesú úrodu. Druhú časť (približne polovicu) zrežeme na 3 - 4 púčikové čapíky. Z tých sa v priebehu leta vytvorí nová generácia výhonov, ktoré sú základom pre úrodu následného roku. Dbáme na to, aby rodivé, ako aj zrezané výhony boli v priestore stromu rozložené rovnomerne. Počas roka odstraňujeme na konárový krúžok poškodené a neperspektívne konáre.

Hneď po zbere úrody vykonáme jesennú časť rezu, ktorá spočíva v odstránení vyrodených konárov, respektíve ich prevode na perspektívne mladé výhony a v odstránení zaschnutých čapíkov. Stredník ponechávame stále bez rezu. Staršie rozložité konáre v spodnej časti koruny, ako aj silne vertikálne rastúce konáre z hornej časti koruny je už potrebné začať zmladzovať, najčastejšie rezom na prevod po zbere plodov alebo rezom na čapík v jarnom období. Zmladzovací rez vykonávame skracovaním základných vetiev, pričom presvetľovací rez skráti základné vetvy na dĺžku 1-2 metrov. Výsledkom tvarovania by mal byť 2,5- až 3-metrový zdravý strom vretenovitého tvaru s asi 40-timi pravidelne rozloženými konármi.

Špeciálne tvary a metódy rezu

Takzvané „holandské štíhle vreteno“ sa stalo v posledných rokoch najviac sa rozširujúcim pestovateľským tvarom pri pestovaní jadrovín a začína si nachádzať svoje miesto aj vo výsadbách broskýň. Výhody štíhleho vretena sú všeobecne známe: vysoká koncentrácia stromov na jednotke plochy zaručuje vysoké výnosy pri optimálnej opatere. Nízka výška dospelých stromov uľahčuje ošetrovanie, zber, rez a chemické ošetrovanie. Vretenový tvar stromov optimálne využíva slnečné žiarenie, čo prispieva k lepšiemu vyzretiu dreva a k dokonalému vyfarbeniu a vyzretiu plodov. Stromy pestované v tomto tvare vstupujú veľmi skoro do rodivosti a už v prvých rokoch prinášajú zaujímavé úrody. K nevýhodám možno zaradiť vyššie vstupné náklady na založenie výsadby a potrebu vyššej odbornosti.

Ovocná stena sa reže na tzv. „krátke drevo“. Po výsadbe sa zákrpky upevnia do steny a vo februári sa všetky nové výhony zrežú až na 3 cm od kmeňa.

Odstraňovanie nežiaducich výhonkov

Vzniknuté divé výhony, známe aj ako vlky, je potrebné bezpodmienečne odstrániť nožnicami alebo nožom pri kmeni. Pri koreňových vlkoch je potrebné ich trocha odhrabať a potom odstrániť.

Ochrana pred mrazmi a chorobami

Zimná ochrana

Broskyne dokážu krátkodobo zniesť mrazy až do -25 °C, ale sú pomerne náchylné na vymŕzanie. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne, pretože drobné vetvičky sa môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, a preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou, klasickou jutovinou či netkanou textíliou.

Pri jesennej výsadbe, kedy hrozí riziko namrznutia, je dobré prisypať výpestky zeminou alebo pilinami až nad miesto štepenia a obaliť kmieniky vhodným priedušným materiálom. Broskyne kvitnú skoro na jar, zvyčajne od marca, ale niekedy aj skôr, keď je riziko mrazov stále vysoké. Na ochranu kvetov pred mrazom prikryte broskyne na noc dvoma až tromi vrstvami záhradníckeho rúna, starej posteľnej bielizne alebo alternatív bez plastov, ako je ovčia vlnená rúnina alebo jutová tkanina.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Broskyne a nektarinky napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom. Pri akejkoľvek chemickej ochrane sa musí dbať na dodržanie predpísanej ochrannej lehoty až do zberu úrody. Pozor pri zmiešanom pestovaní ovocných stromov s rozdielnym zberom úrody!

• Kučeravosť broskýň (Taphrina deformans): Je to typická choroba, ktorá sa môže vyskytovať aj u nektariniek. Listy sa rolujú a sú rôzne zdeformované, objavujú sa na nich žlto-zelené, neskôr červené, vypuklé pľuzgiere, ktoré sa zväčšujú a deformujú celý list. Listy zasychajú a opadávajú. Dôležitá je preventívna ochrana prípravkami obsahujúcimi meď tesne pred vyrašením alebo v dobe rašenia. Počas daždivého počasia postrek zopakujte za 14 dní. Pre ekologické pestovanie sa odporúča postrek listov mliekom.
• Múčnatka a Monilióza: Patrí medzi rozšírené choroby. Pri moniliovom úpale vetvičky vyzerajú ako spálené, listy zosychajú, ale neopadávajú, a kvety sú ako po spálení mrazom.
• Voška listová: Saje na špičkách výhonov a na listoch. Pri silnejšom napadnutí sa listy skrútia. Sú tiež prenášačmi ďalších vírusových chorôb, ako je šarka broskýň. Ochrana pri napadnutí: prostriedky proti savému hmyzu.
• Šarka broskýň (Plum pox): Je najničivejšie vírusové ochorenie postihujúce kôstkové ovocie, prenášané voškami.
• Chloróza: Žltnutie listov, často súvisí s nadbytkom vápnika a nedostatkom železa v pôde.

Nakoľko broskyne sú citlivé na herbicídy, pri pestovaní s využitím herbicídneho pásu sa odporúča začať s aplikáciou herbicídov až od tretieho roku.

Prebierka plodov, zber a skladovanie

Prebierka plodov

Prebierka plodov je často zanedbávané, no veľmi dôležité opatrenie, ktoré výrazne ovplyvňuje veľkosť, kvalitu, vyfarbenie, obsah nutričných látok, vhodnosť na skladovanie a jeho dĺžku, a tvar plodov. Keď sa objavia mladé plody, je potrebné ich preriediť, aby sa zlepšila veľkosť zostávajúcich plodov. Urobte to, keď sú plody veľkosti lieskových orieškov, a to tak, že vybrané plodnice rozrežete záhradníckymi nožnicami na polovicu - tie potom odpadnú bez poškodenia výhonkov. Začnite s akýmkoľvek nevhodne umiestneným, zle tvarovaným alebo výrazne menším ovocím. Plody na strome nechajte vzdialené od seba minimálne 10 cm. Nadúroda by viedla nielen k zmenšeniu plodov, ale najmä k silnému narušeniu rovnováhy medzi rastom a rodivosťou.

Zber a skladovanie

Plody broskyne sú pripravené na zber, keď sú úplne vyfarbené a dužina v blízkosti stopky je mäkká. Pri zbere uchopte ovocie do dlane a jemne nadvihnite - malo by ľahko odpadnúť zo stromu. Broskyne, ktoré nemôžete okamžite skonzumovať alebo spracovať, by ste mali skladovať pri teplotách čo najbližšie k 0 °C a v atmosfére s vysokou vlhkosťou, aby sa zachovala ich kvalita. V mnohých prípadoch sa týmto skladovacím podmienkam najviac približuje domáca chladnička.

Pestovanie broskýň v nádobách (Balkónové broskyne)

Trpasličie broskyne, alebo balkónové broskyne, možno ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Vyberte si veľkú nádobu s priemerom aspoň 45 cm. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž a stabilitu, ktorú zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1) alebo pôdny kompost bez rašeliny. Zasaďte strom tak, aby koreňový bal sedel na úrovni povrchu pôdy. Ponechajte medzeru medzi kompostom a vrchnou časťou kvetináča, aby ste ho mohli ľahšie zalievať.

Pokiaľ by ste chceli zvoliť vhodný spôsob upevnenia kmienka, použite tri bambusové tyče, ktoré sú o niečo vyššie ako rastlina v črepníku, ako klenbu po kraji črepníka. Na vrchu ich pevne spolu zviažte. Tak vznikne podpera, ktorá nielen dobre vyzerá, ale aj dokonale plní svoj účel.

• Zavlažovanie: Broskyne v nádobách potrebujú oveľa viac vody ako stromy v zemi, vysychajú oveľa rýchlejšie a často aj v daždivom počasí prijmú prekvapivo málo vody kvôli malej ploche zeminy. Obyčajne sa zalievajú raz denne.
• Hnojenie: Pre rastliny v črepníku môžete použiť dlhodobé hnojivo Multicote, ktoré sa postará o dostatok živín počas celého obdobia rastu.
• Zimná ochrana: Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú, než vymŕzajú.

tags: #ploche #broskyne #pestovanie