Hurmikaki, známe aj pod názvami tomel, ebenovník či kaki (latinsky Diospyros kaki), je exotické ovocie, ktoré si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu obľubu aj na Slovensku. Hoci ide o rastlinu nepôvodnú, dokáže sa veľmi dobre prispôsobiť našim klimatickým podieniám. Vyznačuje sa nenáročnosťou, odolnosťou, exotickým vzhľadom a mimoriadne chutnými plodmi. V domovine dorastá do výšky presahujúcej desať metrov, no v našich podmienkach obvykle dosahuje tri až štyri metre.
Vhodnosť hurmikaki pre slovenské podmienky
Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou a odolnosťou. V posledných rokoch je kaki v našich končinách čoraz populárnejšie. Ebenovník rajčiakový už dnes nemožno zaradiť len medzi exotické plodiny. V našich podmienkach sa mu darí na celom území, hoci určité obmedzenia sa stále nájdu. Pre domáce záhrady na Slovensku považujeme za ideálne najmä mrazuvzdorné odrody tomelu virgínskeho a jeho hybridy. Tie dokážu, pri dobre vyzretom dreve a vhodnom stanovišti, odolať mrazom približne do -18 až -23 °C.
Dospelé zapestované stromy (v závislosti od odrody) znesú v čase vegetačného pokoja teploty od -17 °C až do -20 °C, niektoré odrody dokonca krátkodobo aj do -28 °C. Ebenovník zvláda mrazy do -18 až -20 °C, niektoré odrody dokonca až do -28 °C. Najlepšie sa mu darí tam, kde úspešne rastie vinič. Potrebuje dlhé obdobie bez mrazu, ideálne sú južné svahy s ochranou pred vetrom. Nevhodné sú zatienené lokality a mrazové kotliny, kde kaki trpí.
Odrody hurmikaki pre pestovanie
Existujú dva hlavné druhy: tomel americký (Diospyros virginiana) a tomel japonský (Diospyros kaki). Tomel americký je absolútne zimeodolný a tvorí väčšie stromy, no jeho plody zostávajú pomerne malé a dajú sa jesť len veľmi mäkké. Tomel japonský rastie ako menší strom a vytvára podstatne väčšie a sladšie dezertné plody, ktoré sa najčastejšie dovážajú zo subtropických oblastí.
Voľba správnej odrody je dôležitá, pretože v teplejších južných oblastiach dozrejú aj neskoré, zatiaľ čo v stredných polohách sa uplatnia skoršie odrody. Na severe je vhodné pestovanie v skleníku alebo zimnej záhrade. Pri výbere odporúčame klásť dôraz predovšetkým na mrazuvzdornosť a skorosť dozrievania. Vo všeobecnosti platí, že by ste mali preferovať mrazuvzdorné odrody, často štepené na podpníku tomel virgínsky. Medzi záhradkármi sú obľúbené najmä skoršie, pevné odrody vhodné aj na konzumáciu v polotvrdom stave, samosprašné odrody, ktoré nepotrebujú opeľovača, a tie, ktoré sú známe lepšou odolnosťou koreňového systému voči mrazu.
Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki virgínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift’ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka’ (mrazuvzdorná do −27 °C). K vysoko mrazuvzdorným odrodám sa radí ’Nikita’s Gift’, lebo bez ujmy prečká mrazy až do -28 °C. Jej plody dozrievajú postupne, od septembra až do decembra. Stredne veľké plody s bordovou dužinou sa vyznačujú sladkou chuťou. Je to samoopelivá a veľmi úrodná odroda.
V teplejších oblastiach plody dozrievajú už v októbri, vo vyšších polohách im to trvá až do novembra. Je cudzoopelivá, pričom vhodným opeľovačom je napríklad odroda ‘Jiro’, ktorá je samoopelivá. Rodí mierne sploštené plody bez trpkej príchute. Stromy zvládajú pokles teplôt až do -20 °C. Vo výške úrod za ’Nikita´s Gift’ nezaostáva odroda ’Hana Fuyu’ so stredne silným rastom. Táto odroda je spoľahlivo samoopelivá, mrazom uniká kvitnutím v júni, pričom plody sú vhodné na zber začiatkom októbra. Patrí k odrodám zo skupiny PCNA, takže sa dá jesť hneď a netreba čakať na príchod mrazu. S plodmi neskorej odrody ’Ragno’ sa stretnete aj v obchodoch. Dovážajú sa k nám zo slnečného Talianska. Majú guľovitý tvar a typickú oranžovú farbu. Spolu s ňou sa sem dováža aj odroda ’Vaniglia’. Má oranžovočervenú šupku a chutnú dužinu. Je vhodným opeľovačom pre iné odrody. Dobre skladovateľné a chutné plody oranžovožltej farby má odroda ’Tipo’. Je samoopelivá, prináša pravidelné a vysoké úrody.
Výsadba a výber stanovišťa
Kaki potrebuje plné slnko, aby dozreli jeho plody. Preto je ideálna vinohradnícka klíma, ale vhodné sú aj chránené dvory alebo južné steny domov alebo múry. Len slnečné miesto však nestačí. Dôležitá je aj priepustná a humózna pôda. Tomel neznáša premokrenie. Vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie.
Pri výsadbe je potrebné dbať na zdravý koreňový systém a kvalitné sadenice. Vykopte výsadbovú jamu pre sadenice. Mala by byť dvakrát tak široká a hlboká ako koreňový bal. V menej priepustných pôdach môžete teraz naniesť vrstvu hrubého štrku alebo keramzitu ako drenáž. Okrem toho sa hurmikaki vždy teší z čerstvého kompostu. Doplňte zeminou z výkopu, neutláčajte príliš silno a dobre zalejte. Pri výsadbe, najmä v chladnejších oblastiach, je bezpečnejšia jarná výsadba. Korene kontajnerovanej rastliny pred výsadbou dobre prelejte vodou, pri voľnokorennej sadenici ich na chvíľu namočte. Strom osaďte tak, aby bol koreňový krčok v úrovni terénu, nie hlbšie. Jemne ho zasypte a priebežne ušliapavajte pôdu, aby v nej neostali veľké vzduchové bubliny.
Pri výsadbe je potrebné zohľadniť aj kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú.
Tomel americký vysádzajte vo vzdialenosti 5 metrov od seba. Pre japonský odporúčame vzdialenosť výsadby asi 3 metre. Hurmikaki sú tiež veľmi atraktívne ako jednotlivé stromy - solitéry.
Starostlivosť o hurmikaki
Zavlažovanie
Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V lete má hurmikaki vysoké nároky na vodu, aj keď zvládne krátkodobé sucho. Polievajte preto pravidelne, no vyhnite sa premokreniu.
Hnojenie
Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (napríklad Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Kaki reaguje veľmi citlivo, ak je príliš silno hnojené. Výsledkom je nadmerný rast s klesajúcimi výnosmi. Niekedy sa objaví aj upozornenie na klesajúcu mrazuvzdornosť. Najlepšie je prihnojiť na jar čerstvým záhradným kompostom. Kompost jednoducho rozložte okolo kmeňa stromu. To je úplne postačujúce.
Rez stromu
Rez hurmikaki nepotrebuje v takom rozsahu ako iné ovocné stromy. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržiavame pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom.
Tomel v záhrade takmer netreba strihať. V prípade potreby odstráňte ovisnuté bočné výhonky alebo bočné výhonky, ktoré zasahujú do koruny. Na starších stromoch zrežte v marci konáre opotrebované váhou plodov, na 15 - 20 cm pahýle. Z týchto pahýľov potom vznikajú nové, stabilné hlavné vetvy. Ak dôsledne aplikujete tento rez, známy ako striedanie plodov, koruna zostane kompaktnejšia a úroda stabilne vysoká. Veľmi obľúbené je aj formovanie koruny stromu do tvaru pyramídy. Za týmto účelom podporte rozvoj centrálneho výhonku a redukujte na niekoľko silných bočných výhonkov. Postupom času kaki čoraz viac pripomína jabloň.
Zimovanie a ochrana pred mrazom
Mladé rastliny hurmikaki sú v prvých rokoch citlivejšie, preto sa odporúča zakúpené jednoročné stromčeky pestovať najprv v nádobe. Rastliny je najlepšie ponechať minimálne prvý rok v pôvodnom kontajneri, aby sa dosiahlo dostatočné prekorenenie. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné.
Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po výnesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu.
Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Problémom môže byť najmä zimné slnko na južných stanovištiach, ktoré poškodzuje kôru. Na ochranu postačí jednoduchá konštrukcia - napríklad doska umiestnená zo slnečnej strany alebo biela netkaná textília vo dvoch vrstvách na tyčkách. Ako nedostatočné sa ukazuje iba klasické bielenie kmeňa.
Tomel americký a jeho hybridy sú absolútne mrazuvzdorné a znesú teploty až okolo -24 °C. Nepotrebujú preto žiadnu dodatočnú zimnú ochranu. Tomel japonský je tiež odolnejší, než sa všeobecne predpokladá. Na Slovensku však máme regióny s veľmi odlišnými mikroklímami. Všade tam, kde možno očakávať dlhé obdobia mrazov, by ste mali pre istotu zabaliť kmeň a výhonky tomelu na prvé 3 zimy do izolačného materiálu. Vhodný materiál ako bublinková fólia alebo rúno je k dispozícii v záhradných centrách. Ak si chcete byť úplne istí, môžete kmeň vybieliť vápenným náterom. Tým sa znižuje výskyt obávaných mrazových trhlín.
Čo s hurmikaki v kvetináči? Kaki ako kontajnerová rastlina by mala rozhodne prezimovať v chladnej garáži a von sa sťahovať až po pominutí nebezpečenstva mrazov. Pre lepšie prezimovanie odporúčame na jeseň mulčovať koreňovú zónu vrstvou 5 až 10 cm. Pri mladých stromoch je vhodné obaliť kmeň a spodnú časť koruny jutovinou, bielou netkanou textíliou alebo špeciálnymi návlekmi.
Kompletný sprievodca rezom kaki: Zimný rez ázijských kaki stromov
Choroby a škodcovia
Hurmikaki patrí medzi pomerne odolné ovocné druhy, ktoré sú v našich podmienkach napádané len zriedkavo. V porovnaní so slivkami či čerešňami trpí podstatne menej chorobami. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú. Nie sú známe žiadne choroby alebo škodcovia, ktorí spôsobujú vážne poškodenie hurmikaki. V suchom a teplom lete môže dôjsť k napadnutiu voškami; tomel vysadený v kvetináčoch môže byť napadnutý roztočmi a červcami.
Plody: zber, skladovanie a dozrievanie
Plody hurmikaki sú na pohľad veľmi atraktívne - oranžovo sfarbené, hladké a lesklé. Správne zrelý plod spoznáme podľa sýto oranžovej farby a jemnejšej konzistencie. Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti.
Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple.
Zrelosť na zber neznamená automaticky zrelosť na konzumáciu. Časový okamih, kedy je ovocie pripravené na zber sa dá určiť pomerne jasne: listy tomelu zožltnú a opadnú zo stromu. Malo by to tak byť od septembra. Ale potom má väčšina ovocia ešte ďaleko od zrelosti na konzumáciu. Ak zahryznete do kaki, zažijete trpký zázrak. Je stále príliš tvrdé a zanecháva na jazyku „chlpatý“ pocit. Zodpovedné sú stále hojne prítomné triesloviny. Navyše chýba príjemná hruškovo/marhuľová aróma alebo ju prekrývajú triesloviny. Tu je potrebné následné zrenie. Chrumkavé tomel japonského typu však môžete konzumovať ihneď po zbere.
Všeobecne teda zbierajte tomel, keď je pekne vyfarbený - najneskôr však vtedy, keď zistíte prvé škody spôsobené požieraním plodov vtákmi. Keďže neviete ihneď použiť všetky plody, vyvstáva otázka optimálneho spôsobu skladovania. Najlepším možným skladovacím priestorom pre hurmikaki je stále suchá, chladná pivnica alebo úložný priestor s malým kolísaním teploty. Kaki sa najlepšie cíti v debničkách na ovocie alebo špeciálnych drevených poličkách na ovocie. Osvedčilo sa vypolstrovanie dna škatule drevitou vlnou. Kaki držte ďalej od skladovaných jabĺk. Za týchto podmienok vydrží niekoľko týždňov až mesiacov.
Kaki bez problémov dozrie v interiéri. Ovocná misa na teplom mieste je na to najvhodnejšia. Pridajte ovocie ako jablká a banány. Tie uvoľňujú plyn etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie kaki. Je to ešte rýchlejšie, ak kaki a jablko vložíte do plastového vrecka a vzduchotesne uzavriete. Mäkké kaki by ste mali jesť len vtedy, keď je mäkšie ako mäkké. Najlepšie chutí, keď sa takmer rozpadá a často má veľmi oranžovú farbu. Aj chrumkavé kaki nechajte pár dní dozrievať. To mu dáva širšiu, sladšiu arómu, niekedy pripomínajúcu vanilku, a dodatočnú šťavnatosť.
Výživová hodnota a využitie
Hurmikaki je výnimočné ovocie bohaté na vlákninu, vitamíny (C, A, E, K, skupiny B) a minerály ako draslík, železo či vápnik. Obsahuje množstvo polyfenolov, karotenoidov a tanínov, ktoré pôsobia ako silné antioxidanty, chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi a znižujú oxidačný stres buniek. Pravidelná konzumácia hurmikaki pozitívne vplýva na zdravie srdca a ciev, pomáha znižovať hladinu „zlého“ LDL cholesterolu a zlepšuje lipidový profil. Vláknina v plodoch podporuje trávenie, reguluje črevnú peristaltiku a pomáha udržiavať stabilnú hladinu glukózy v krvi, čo je dôležité na prevenciu cukrovky 2. typu. Ovocie zároveň posilňuje imunitný systém vďaka obsahu vitamínu C a flavonoidov, ktoré znižujú zápalové procesy. Výskumy naznačujú aj protinádorové účinky. Látky v plodoch môžu chrániť DNA buniek a znižovať rast rakovinových buniek. Karotenoidy prispievajú k ochrane zraku a zdravej pokožke, spomaľujú procesy starnutia a degenerácie.
Keď je ovocie úplne zrelé na konzumáciu, je šťavnaté a sladké a chutí po marhuliach a hruškách. Za zmienku stojí vysoký obsah vitamínu B, ktorý podporuje telo v metabolických procesoch a prispieva k tvorbe červených krviniek, dostatok betakaroténu (sa v tele premení na provitamín A) a vitamínu C, ktorý posilňuje imunitný systém. Denná potreba provitamínu A je pokrytá už jedným kaki. Ovocie kaki obsahuje 8 mikrogramov kyseliny listovej na 100 g. Keďže kyselina listová podporuje rastové procesy v tele, tehotným ženám sa často odporúča užívať kyselinu listovú. Ovocie kaki sa však nepovažuje za dodávateľa tejto kyseliny. Ak hľadáte druh ovocia s vysokým obsahom kyseliny listovej, lepšou voľbou by boli jahody.
V kuchyni funguje hurmikaki najlepšie v dezertoch a džemoch. Dá sa z neho pripraviť aj smoothie. Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol.
Hurmikaki na balkóne a v nádobe
Tomel sa vynikajúco cíti aj v kvetináči. Niektorí odborníci dokonca odporúčajú trvalé pestovanie v nádobách a odôvodňujú to nízkou mrazuvzdornosťou kaki. Kaki tam navyše až tak nenarastie. Iní záhradkári zas využívajú pestovanie v kvetináčoch ako škôlku. Akonáhle je mladá rastlina dostatočne vyvinutá, môže byť vysadená na konečné miesto v záhrade. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne.
Pri pestovaní v nádobách je dôležité zabezpečiť dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou. Mladé rastliny je potrebné prvé roky chrániť pred mrazmi. Počas vegetácie vyžaduje hurmikaki dostatok svetla, no v prvých fázach rastu mu viac vyhovuje polotieň. Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť. Kaki ako kontajnerová rastlina by malo rozhodne prezimovať v chladnej garáži a von sa sťahovať až po pominutí nebezpečenstva mrazov.