V pestovateľskej sezóne je náročné vyhnúť sa nekonečnému náporu škodcov. Ak vaše rastliny netrápia vošky, objavia sa molice, mravce alebo vám záhradu zdevastujú pahltné húsenice. Nedajte im šancu vyhrať. Aj prírodné postreky z jednoduchých surovín môžu byť účinné!
Poznáme škodcov hrušiek: Byľomor hruškový a Plodomor hruškový
Byľomor hruškový (Dasineura pyri)
Byľomora hruškového možno najčastejšie nájsť v ovocných škôlkach. Na rodiacich stromoch sa objavuje dosť často, ale spôsobené škody bývajú nepatrné. Larvy poškodzujú cicaním ešte zvinuté okraje hruškových listov, ktoré tým hrubnú a stáčajú sa po dĺžke. Niekedy sa aj sfarbujú do ružova alebo do žlta. Byľomor je maličký červenkastý komárik, ktorý sa liahne skoro na jar. Samičky vyhľadávajú vyvíjajúce sa letorasty hrušiek a na listovú čepeľ kladú množstvo vajíčok. O niekoľko dní sa liahnu žltobiele larvičky podobné malým červíkom, ktoré sa usadia pri okraji rastúcich listov. Neskôr ich možno nájsť v skrútených okrajoch listov. Dospelé larvy opúšťajú zvinuté listy a padajú na zem, kde sa plytko zakukľujú v žltkastých kokónikoch. Silnejšie premnoženie byľomora je celkom výnimočné a lokálne. Intenzitu výskytu nie je možné predpovedať, preto nemožno uvažovať o prevencii.
Plodomor hruškový (Contarinia pyrivora)
Plodomor hruškový napáda okrem hrušiek aj iné druhy ovocia. Je pomerne dosť rozšírený, avšak škody sa objavujú iba lokálne. Komáriky plodomora sa po prezimovaní liahnu z kokónikov v pôde skoro na jar v období pred kvitnutím hrušiek. Vyvinuté a oplodnené samičky kladú na jar do kvetných pukov niekoľko vajíčok. Samičky kladú niekoľko desiatok podlhovastých priesvitných vajíčok do ešte zavretých hruškových pukov priamo na kvetné orgány - piestik a tyčinky. Onedlho sa liahnu larvičky, ktoré prenikajú do vyvíjajúcich sa jaderníkov opelených kvetov a v nich cicajú. Vyliahnuté larvy sa živia cicaním obsahu semenníkov.
Charakteristické poškodenia plodov
Prvé poškodenia sú viditeľné skoro po odkvitnutí stromov, keď sa rastúce plody začínajú charakteristickým spôsobom znetvorovať. Pri kališnej jamke zdurejú a neskôr černejú a opadávajú. Napadnuté plody hrušiek sú zdeformované. Spočiatku rastú rýchlejšie, neskôr zakrpatievajú, hnednú a opadávajú. Vnútrajšok plodov je dutý a čierny. Na reze je takýto plod vyžratý, čierny a niekedy sú v ňom žltobiele larvičky pripomínajúce červíky. Tým sa plody znetvorujú, pretože jaderníky sú prakticky zničené a vo vnútri čierne.
Ochrana a prevencia proti Plodomorovi hruškovému
Dospelé larvy opúšťajú plody a padajú na zem, do ktorej sa plytko zavrtávajú, kde sa v kokóniku zakukľujú. Prezimuje larva alebo kukla v pôde. Tento škodca býva silne napádaný parazitmi, preto je jeho silný výskyt veľmi výnimočný a lokálny. Z toho dôvodu nie je možná preventívna ochrana, ale iba následný zber opadaných plodov. S chemickou ochranou proti uvedeným škodcom netreba osobitne uvažovať. Účinným ochranným opatrením je striasanie a likvidácia napadnutých plodov. Obvykle nie je nutné každoročné ošetrovanie hrušiek proti plodomorovi hruškovému. Je dôležité poznamenať, že podobné poškodenie plodov ako v prípade plodomora hruškového môžu spôsobovať aj húsenice iných druhov škodcov, spôsobujúcich červivosť plodov, na ktoré môžu byť prírodné postreky cielené.
Ako ochrániť ovocné stromy pred škodcami (NOVÁ ZÁHRADA)
Prečo zvoliť prírodné riešenia v záhrade?
Pokiaľ hľadáte účinné, lacné a ekologické riešenie ochrany rastlín, domáce prírodné postreky sa vám určite oplatia vyskúšať. Takýto domáci postrek neobsahuje žiadne chemikálie a je bezpečný pre rastliny, pôdu aj životné prostredie. Výhodou prírodných postrekov je ich minimálne riziko, rýchly rozklad a tiež to, že nespôsobujú deštrukciu rôznorodých živých organizmov, ako je to často pri chemických prípravkoch.
Účinné prírodné postreky a výluhy pre ovocné stromy a záhradu
1. Čili papričky (Feferónky)
Chilli papričky, známe aj ako feferónky, patria medzi najvýraznejšie koreniny - ich pikantnosť je natoľko silná, že postačí na dochutenie len nepatrné množstvo. Z týchto plodov sa dá pripraviť domáci postrek, ktorý je účinný proti širokému spektru škodcov, vrátane vošiek, molíc, roztočov a strapiek. Pokiaľ chilli skombinujete s aromatickými rastlinami, ako sú mäta či cesnak, získate prírodný repelent, ktorý odradí aj ďalších nezvaných hostí - napríklad húsenice či mravce. Pálivý repelent z čili je jeden zo spôsobov, ako ochrániť rastliny pred húsenicami a iným hmyzom, dokonca aj pred hlodavcami.
Domáci ochranný roztok z čerstvých čili papričiek
- Potrebujete: 3 až 4 čerstvé pálivé papričky (ideálne čo najštipľavejšie), niekoľko strúčikov cesnaku (3 - 4 kusy), hrnček čerstvej mäty, a približne 1,5 litra vody.
- Postup: Všetky suroviny rozmixujte do hustej zmesi. Kašu prelejte do uzatvárateľnej nádoby a nechajte lúhovať aspoň 48 hodín. Po dvoch dňoch zmes preceďte a uskladnite na chladnom mieste.
- Aplikácia: Pri použití nalejte časť výluhu do fľaše s rozprašovačom a pridajte malé množstvo prírodného saponátu - ten pomôže látke lepšie priľnúť na povrch listov. Rastliny postriekajte raz do týždňa alebo vždy po daždi, keď sa účinok zmyje.
- Upozornenie: Pri manipulácii s postrekom používajte ochranné prostriedky - rukavice, okuliare alebo rúško. Pálivé látky môžu podráždiť pokožku či oči. Postrek nikdy nesmerujte na užitočný hmyz, ako sú napríklad lienky.
Silnejšia zmes zo sušených čili papričiek
- Potrebujete: V miske zmiešajte 250 ml drveného sušeného chilli, nadrobno nasekaný celý cesnak (1 hlavičku) a jednu malú cibuľu.
- Postup: Zmes zalejte litrom horúcej vody a nechajte lúhovať približne pol dňa. Po uplynutí 12 hodín pridajte ďalšie 3 litre vody a zhruba polievkovú lyžicu tekutého mydla.
- Aplikácia: Po precedení aplikujte na rastliny - ideálne buď skoro ráno, alebo vo večerných hodinách, keď je bezvetrie a neprší.
2. Cesnak - Prírodné antibiotikum a repelent
Naše babičky boli skutočné priekopníčky v oblasti domáceho recyklovania a neustále hľadali inovatívne spôsoby, ako znovu využiť každodenné zvyšky. Medzi ich mnohé tradičné triky patrí aj jeden, ktorý je veľmi cenný, no menej známy: opätovné použitie šupiek z cesnaku. Výhody cesnaku presahujú rámec kuchyne, pretože je veľmi užitočný aj pre domácu lekárničku, no hlavne záhradu. Cesnak obsahuje alicín, silnú látku s antibakteriálnymi, protiplesňovými a repelentnými vlastnosťami. Hovorí sa o ňom ako o prírodnom antibiotiku a je zodpovedný za charakteristickú štipľavú arómu cesnaku. Spolu s ďalšími sírnymi zlúčeninami sa pri varení uvoľňuje do vody, a tak vznikne silný roztok schopný chrániť rastliny pred bežnými hrozbami, ako sú vošky, roztoče či plesne.
Príprava cesnakového odvaru zo šupiek
- Postup: Začnite zberom cesnakových šupiek. Priveďte do varu a nechajte variť na miernom ohni asi 30 minút. Nechajte zmes vychladnúť. Preceďte ju do uzatvárateľnej nádoby, ideálne z tmavého skla a riadne označte štítkom s nápisom, že ide o cesnakový postrek.
- Skladovanie: Cesnakový odvar si príliš nevarte do zásoby, lebo v chladničke vydrží najviac týždeň.
Intenzívnejší cesnakový postrek (strúčiky)
- Potrebujete: Nastrúhajte 3 až 4 strúčiky cesnaku, zalejte 1 l vody, nechajte lúhovať 24 hodín a sceďte. Alebo pre silnejší variant 150 g rozdrveného cesnaku zalejte 10 l vody, 24 h lúhujte a prefiltrujte. Pridajte 100 g mazľavého mydla.
Aplikácia
Cesnakový postrek môžete doplniť ďalšími prírodnými ingredienciami a zvýšiť tak jeho účinok. Aplikujte ho priamo na listy a trochu nalejte aj ku koreňom rastlín. Zamerajte sa na rastliny, ktoré sú náchylné na výskyt žravých a cicavých škodocov. Pôsobí proti voškám, roztočcom, ale i baktériovým chorobám, ako sú hrdza a botrytída.
3. Žihľava dvojdomá (Urtica dioica)
Žihľava je ľahko dostupná a pozná ju každý. Aj nezáhradkár. Výluhy z vňate zlepšujú rast rastlín, stabilizujú a spevňujú pletivá, čo ich nepriamo chráni pred roztočcami a voškami. Vo forme zálievky zlepšujú pôdnu aktivitu, postrek na list používame ako listové hnojivo i proti chloróze.
Žihľavový výluh pre posilnenie rastlín a ochranu
- Dlhšie kvasenie (10 - 14 dní): 1 kg čerstvej alebo 200 g sušenej žihľavy zalejeme 10 l vody a necháme 10 až 14 dní kvasiť. Prefiltrujeme. Riedime vodou v pomere 1 : 20, používame ako zálievku záhonov pred i po výsadbe, máčame korene pred vysadením.
- Krátke lúhovanie (24 - 48 hodín): 500 g žihľavy zalejte 5 l vody, nechajte 24 až 48 hodín lúhovať. Posilňuje rastliny a zaručene ich zbaví vošiek a roztočov.
- Krátke lúhovanie (12 hodín): 1 kg čerstvej žihľavy zalejeme 10 l vody, lúhujeme 12 hodín.
- Trojdňové kvasenie: 1 kg čerstvej žihľavy zalejeme 10 l vody, necháme tri dni kvasiť, prefiltrujeme.
4. Vratič obyčajný (Tanacetum vulgare)
Vratič nájdeme na trochu vlhších miestach. Na niektorých poliach a lúkach sa vyskytuje ako trváca burina. Pri bioochrane má široké využitie, účinkuje proti hubovým a bakteriálnym chorobám. Používame ju pri predjarnej ochrane ovocných stromov pred pučaním proti múčnatke, monílii, chrastavitosti, hrdzi a kučeravosti broskýň. Využijeme ju aj proti čiernej škvrnitosti ruží. Proti padaniu klíčnych rastlín v nej máčame osivo pred výsevom, následne ňou pôdu zalievame. Používame ju aj proti voškám a roztočcom, napríklad proti roztočcom na rajčinách a uhorkách.
Príprava postreku z vratiča
- Variant 1: 1 kg čerstvej alebo 150 g sušenej vňate zalejeme 10 l vody, máčame 24 hodín, potom varíme 30 minút, prefiltrujeme. Zriedime vodou v pomere 1 : 5. Používame ako zálievku a postrek.
- Variant 2: 50 g sušenej vňate máčame 24 hodín v 1 l vody. Povaríme 20 minút, prefiltrujeme, zriedime v pomere 1 : 5.
5. Mydlový roztok
Jednoduchý a účinný postrek proti voškám a pukliciam. Rozpustite 1 PL jadrového mydla v 1 l vody, dobre premiešajte a postriekajte (najmä spodnú stranu listov, tam sa vošky držia najviac).
6. Škorica
Škorica je silne aromatická - odpudzuje vošky, molice a roztoče, je však účinná aj na hubové ochorenia (múčnatka). Škorica poslúži aj ako suchá ochrana, teda nielen vo forme výluhu.
Postrek zo škorice
- Postup: 1 ČL mletej škorice nechajte lúhovať cez noc v 0,5 l horúcej vody, potom výluh sceďte a postriekajte ním listy.
Suchá ochrana škoricou
Na ochranu sadeníc pred plesňami premiešajte substrát so škoricou. Pôdu nezabudnite zaliať. Odpudzujúco bude pôsobiť na mravce a komáre.
7. Octový roztok
Zmes octu a vody je vhodná proti mravcom či moliciam (pozor na citlivé rastliny!). Ocot vždy rieďte vodou, ideálne v pomere 1 : 10. Postrek aplikujte na listy aj stonky. Tento roztok však neaplikujte na mladé zeleninové priesady.
8. Výluh z listov rajčín
Listy rajčín môžeme využiť proti voškám, roztočcom, bzdochám, húseniciam mlynárika kapustného a skočkám.
- Variant 1: 4 kg čerstvých alebo 400 g sušených listov rajčín zalejeme 10 l vody a necháme tri dni lúhovať.
- Variant 2: 2 hrste drvenej vňate lúhujeme 2 h v 2 l vody.
9. Výluh z byliny s širokým záberom proti škodcom
Vňať i samotný kvet (rastliny nájdete bežne na lúkach a medziach) má široký záber proti škodcom, ako sú kvetopas jahodový, piadivka jesenná, roztočce, piliarky, mravce, vošky, pandravy, vŕtavka mrkvová a obaľovač jabloňový.
10. Tabakový výluh
Tabak účinkuje proti voškám, moliciam a húseniciam ako postrek.
- Príprava: 200 g tabaku Taras Buľba 24 h lúhujeme v 5 l vody, hodinu povaríme, prefiltrujeme.
- Aplikácia dymom: Večer v uzavretom skleníku zapálime tabak vo včelárskom dymáku a necháme pôsobiť do rána.
Všeobecné princípy úspešnej aplikácie prírodných postrekov
Je pravda, že mnohé rastlinné preparáty nepôsobia tak razantne, ako chemické ochranné postreky a pri premnožení škodcu či choroby sú zvyčajne neúčinné. Preto postrekujeme jednak preventívne, ale i hneď na začiatku napadnutia rastlín a ich aplikáciu často opakujeme. Pri preventívnej aplikácii ide o posilnenie rastu a spevnenie pletív cieľových druhov, čo následne vedie k vyššej odolnosti proti chorobám a škodcom.