Životný cyklus a rozmnožovanie ploštice posteľnej (Cimex lectularius)

Ploštica posteľná (Cimex lectularius) je celosvetovo na vzostupe a jej výskyt zaznamenávame aj na Slovensku. Tento krvsajúci parazit sa vyskytuje nielen v hoteloch a ubytovniach, ale aj v školách, divadlách, dopravných prostriedkoch a iných verejných priestoroch. Napriek rozšírenému presvedčeniu, jej výskyt nie je spojený výlučne so slabým hygienickým štandardom; môžu sa objaviť prakticky kdekoľvek, v čistých aj menej čistých priestoroch. Dôležitejšia než čistota je prítomnosť hostiteľa (ľudí alebo zvierat) a vhodné prostredie na rozmnožovanie.

Ploštica posteľná je z pohľadu entomológa úžasne adaptovaný, z pohľadu človeka však veľmi obtiažny a obťažujúci krvsajúci parazit s nočnou aktivitou. Jej výskyt na našom území rapídne stúpa. Názory na pôvod rezistentných kmeňov, ktoré sú odolné voči určitým chemickým látkam, naznačujú, že pochádzajú skôr zo západných krajín ako sú USA, Anglicko či Francúzsko, než z východnej Európy. Za novodobým rozmachom ploštíc stoja najmä rozvoj cestovného ruchu, dostupnosť leteckej dopravy, zákaz používania DDT a tiež vysoký populačný obrat, ktorý umožňuje relatívne ľahké mutácie vedúce k rezistencii.

Ploštice sú známe svojou schopnosťou rýchlo sa šíriť. Sú odolné a dokážu prežiť až 400 dní bez potravy, čo si vyžaduje neustálu ostražitosť a preventívne opatrenia.

Charakteristika

Ploštica posteľná (Cimex lectularius) je malý, bezkrídly hmyz s plochým, oválnym telom, ktorý sa živí satím krvi teplokrvných stavovcov, predovšetkým ľudí. Je typicky červeno-hnedkastej farby a jej veľkosť sa pohybuje okolo 4-8 mm, v závislosti od nasatia. Telo je dorzoventrálne sploštené, čo jej umožňuje ukrývať sa vo veľmi malých a úzkych priestoroch. Ploštice neskáču ani nelietajú, pohybujú sa veľmi rýchlo po podlahách či stenách. Nepriťahuje ich nečistota, ale teplo hostiteľa a oxid uhličitý, ktorý človek vydychuje. Dokážu človeka nájsť zo vzdialenosti približne 1,5 metra.

Dospelé jedince môžu žiť 6 až 24 mesiacov. V prostredí s optimálnou teplotou (22-25 °C) a dostatkom potravy sa môžu dožiť aj dlhšie.

Životný cyklus

Životný cyklus ploštice posteľnej sa skladá z piatich hlavných štádií: vajíčko, päť nymfálnych štádií (instarov) a dospelý jedinec. Celý cyklus od vajíčka po dospelého jedinca trvá v ideálnych podmienkach 40-70 dní.

Vajíčka

Oplodnená samička kladie vajíčka po párení, zvyčajne 3 až 10 dní po ňom. Denne môže naklásť 5 až 15 vajíčok. Celkové množstvo produkcie jednej samičky za celý život sa odhaduje na 200 až 500 vajíčok. Vajíčka sú drobné (menej ako 1 mm), biele a oválneho tvaru, prilepované k drsnému povrchu na nedostupných miestach. V závislosti od okolitej teploty sa z nich za 7 až 15 dní liahnu malé nymfy.

Nymfy (mladostné štádiá)

Po vyliahnutí sa objavujú malé, priehľadné až belavé nymfy prvého štádia (N1). Nymfy vyzerajú ako malé verzie dospelých jedincov a hneď sa živia krvou. Každé nymfálne štádium sa musí nasať krvi, potom sa zvlieka a prechádza do vyššieho vývojového štádia. Tento proces (zhadzovanie vonkajšieho obalu) sa opakuje päťkrát, kým nymfa dosiahne dospelosť. Doba prechodu medzi dvoma vývojovými štádiami trvá zvyčajne 3 až 7 dní. Bez dostatku potravy (krvi) sa nymfy nemôžu úspešne vyvinúť.

Pri nižších teplotách alebo nedostatku potravy sa vývoj môže predĺžiť až na niekoľko mesiacov.

Dospelé jedince

Po piatom zvleku sa z nymfy stáva dospelý jedinec (imágo), ktorý je schopný rozmnožovania. Dospelé ploštice sajú krv počas celého svojho života. V závislosti od okolitej teploty a dostupnosti potravy, dospelé jedince žijú 6 až 24 mesiacov, pričom bez potravy dokážu prežiť aj niekoľko mesiacov (niektoré zdroje uvádzajú až 12 mesiacov). V prípade nedostatku potravy (spiaceho človeka) začínajú najprv migrovať dospelí jedinci a vyššie vývojové štádiá.

Rozmnožovanie a faktory ovplyvňujúce životný cyklus

Samčekovia ploštíc kopulujú so samičkami traumaticky, pričom špeciálnym orgánom prepichujú ich telo a ukladajú spermie. Tento proces sa najčastejšie odohráva na zadočku.

Kladenie vajíčok začína 3 až 10 dní po párení. Oplodnená samička môže naklásť 5 až 15 vajíčok denne, pričom za celý svoj život môže zniesť 200 až 500 vajíčok.

Teplota

Optimálna teplota pre vývoj ploštíc je 22-25 °C. Pri nižších teplotách sa vývoj spomaľuje:

• Pri 28 °C: inkubácia vajíčok 5-7 dní, trvanie cyklu 62-70 dní.
• Pri 23 °C: inkubácia vajíčok 9-12 dní, trvanie cyklu 96-136 dní.
• Pri 18 °C: inkubácia vajíčok 12-25 dní, trvanie cyklu 143-260 dní.

Pri teplotách pod 16 °C prestávajú byť aktívne a pri nízkych teplotách (napr. -17 °C) môžu prežiť krátkodobo, avšak pri dlhodobom vystavení mrazu zahynú. Pri teplotách nad 49 °C tiež uhynú.

Potrava (krv)

Sanie krvi je nevyhnutné pre všetky vývojové štádiá. Nymfy potrebujú krv na prechod do ďalšieho štádia, dospelé jedince ju potrebujú na rozmnožovanie a prežitie. Ploštice sajú krv obvykle 5 až 20 minút, v závislosti od vývojového štádia a prostredia. Doba medzi dvoma saňami krvi je 3 až 15 dní, opäť v závislosti od teploty a štádia.

V prípade nedostatku potravy môžu prežiť dospelé jedince až 12 mesiacov. Pri nedostatku potravy najprv migrujú dospelé jedince a vyššie nymfálne štádiá.

Úkryty a agregácia

Všetky vývojové štádiá ploštíc sa zhromažďujú v spoločných úkrytoch pod vplyvom vylučovaného agregačného feromónu. Dospelé jedince tvoria asi jednu tretinu populácie v takýchto úkrytoch. Hľadajú úkryty v blízkosti svojho hostiteľa, najmä v spojoch postelí, matracoch (švy, zipsy, pružiny), pod tapetami, kobercami, za podlahovými lištami a v nábytku v bezprostrednej blízkosti postele. V silne zamorených priestoroch sa môžu nachádzať prakticky kdekoľvek.

Šírenie a migrácia

Ploštice sa šíria rôznymi spôsobmi:

• Batožina: Po návšteve infestovaných priestorov (hotely, ubytovne, domácnosti).
• Cestovanie: Návšteva ľudí pohybujúcich sa v zamorenom prostredí (hotely, ubytovne, vlaky, autobusy, lietadlá, MHD, verejné miesta).
• Použitý nábytok: Kúpou alebo darovaním nábytku z druhej ruky.

Príčiny aktívnej migrácie ploštíc do okolia zahŕňajú:

1. Nedostatok potravy a hladovanie.
2. Útek oplodnených samičiek, ktoré unikajú pred traumatickou kopuláciou.

V rámci bytových domov sa môžu šíriť cez otvory pre rúrky, po fasáde a v stupačkách.

Vplyv na človeka

Ploštice posteľné sú významnou socio-ekonomickou záťažou a predstavujú problém pre verejné zdravie. Ich uhryznutie spôsobuje u väčšiny ľudí vznik svrbivých, začervenaných pupienkov. Následná reakcia na bodnutie je daná imunitnou reakciou organizmu na bielkoviny v slinách, vypustených pri saní. Dermatologické prejavy sa môžu líšiť od makulopapulóznych lézií a žihľavky až po celkovú reakciu organizmu a anafylaktický šok u citlivých jedincov. Približne 5% napadnutých jedincov nevykazuje žiadnu reakciu, čo z nich robí ideálny zdroj potravy a zároveň ľahkých prenášačov.

Okrem fyzických prejavov môžu ploštice spôsobiť aj psychické problémy, ako sú nespavosť, úzkostné stavy, flashbacky, nočné mory a osobná dysfunkcia, ktoré sa dajú klasifikovať ako posttraumatická stresová porucha (PTSD).

Hoci sa dlho predpokladalo, že ploštice neprenášajú významné patogény, niektoré štúdie naznačujú možnosť prenosu 45 patogénov. Úloha ploštice ako vektora infekčných ochorení však nebola doposiaľ jednoznačne preukázaná, a niektorí vedci predpokladajú, že ploštice môžu obsahovať "neutralizačné faktory", ktoré znižujú virulenciu patogénov.

tags: #plostica #postelna #rozmnozovanie