Fluvizem je pôda, ktorá vznikla z riečnych náplavov (z lat. fluvius "rieka"). V starších klasifikáciách bola označovaná ako nivná pôda. Radí sa medzi úrodné typy pôdy a vyznačuje sa tmavým humusovým horizontom, často hrubým aj pol metra, s priaznivou drobnohrudkovitou štruktúrou.
Definícia a charakteristika fluvizemí
Fluvizem (FM) je pôda s diagnostickým ochrickým Ao-horizontom do 30 cm a možným náznakom glejového G-horizontu do 100 cm, ktorá vzniká z holocénnych fluviálnych sedimentov. Ide o pôdu, ktorá je, alebo donedávna bola ovplyvňovaná záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Fluviálne sedimenty, z ktorých fluvizem vzniká, sú riečne nánosy. Podzemná voda v nich často vzlína až ku koreňom rastlín. Rendzina a pararendzina sa vytvorili z karbonátových a silikátovo-karbonátových pevných hornín, preto často obsahujú štrk a kamene. Tie sa často nachádzajú aj vo fluvizemiach.
Pôda s glejovým redukčným Gr-horizontom sa vyskytuje do 50 cm od povrchu. Na textúrne ľahkých substrátoch (napríklad piesok) môžu byť morfologické znaky Gr-horizontu nevýrazné, preto sa na identifikáciu použije priemerná hladina podzemnej vody do 50 cm od povrchu. Stanovištia glejov (pedotopy) sa okrem toho vyznačujú aj špecifickou mokradnou vegetáciou, ktorá odráža dlhodobé zamokrenie pôdy.
Z klimatického hľadiska ide o azonálnu pôdu, lebo sa viaže na alúviá a náplavové kužele všetkých riečnych tokov. Typická sekvencia horizontov pre fluvizem je Ao - C. Pôda je ovplyvnená dvoma pôdotvornými procesmi: lužným pôdotvorným procesom pôsobiacim zhora a glejovým pôdotvorným procesom pôsobiacim zdola. Vplyv podzemnej vody sa prejavuje v hĺbke 1-3 m.
Využitie fluvizemí
- Orná pôda
- Zeleninárstvo
- Lúky
- Lužné lesy
Pôdotvorný substrát a jeho rola
Pôdotvorný substrát je horninový materiál, z ktorého vznikla minerálna časť pôdy. Predstavuje klasifikáciu podľa zoznamu pôdotvorných substrátov, vrátane antropogénnych. Ide o pôdotvorením slabo postihnutý, alebo nepostihnutý minerálny materiál, ktorý je biologickou činnosťou menej ovplyvnený, s menšou mierou zvetrávania a premien, ako pri hmote nadložných horizontov.
Pre fluvizem sú pôdotvorným substrátom predovšetkým holocénne fluviálne sedimenty, čo sú riečne nánosy. Tieto sedimenty sú kľúčové pre definíciu a vlastnosti tohto typu pôdy.
Zaradenie fluvizemí do klasifikácie pôd
V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je fluvizem zaradená medzi úrodné typy pôdy. Patrí do skupiny pôd s procesom intenzívneho hromadenia a premeny organických látok - humifikácie zvyškov hlavne stepnej a lužnej vegetácie, podmieňujúcim vznik molického Am - horizontu, v podmienkach nepriesakového až periodicky priesakového vodného režimu. Medzi klasifikačné jednotky patrí:
- Skupina pôd
- Pôdny typ
- Subtyp (podtyp)
- Varieta
- Forma
- Pôdny druh
- Pôdotvorný substrát
Hydrologický režim
Vodný režim pôd predstavuje časovú a priestorovú dynamiku pôdnej vody. Hydrologická klasifikácia triedi vodný režim pôd na typy podľa prevládajúceho smeru pohybu vody v pôde a ďalších faktorov, ako reliéf, podzemná voda, hydrologické vlastnosti pôdy, rastlinstvo (vegetačný kryt) a činnosť človeka. Smer pohybu vody v pôde sa určuje podľa koeficientu zavlaženia S/E, kde S je ročný priemer úhrnu zrážok a E priemerná ročná evaporácia. Pre fluvizemy je typický periodicky premyvný (periodicky perkolačný) typ, ktorý odráža ich ovplyvnenie záplavami a kolísaním hladiny podzemnej vody.
Zrnitostné zloženie
Základnou pôdnou klasifikačnou jednotkou pôdy z hľadiska zrnitosti je pôdny druh. Do pôdnych druhov sa pôdy triedia podľa percentuálneho obsahu jednotlivých zrnitostných frakcií v pôde. Zrnitostné zloženie má rozhodujúci vplyv na technologické vlastnosti pôdy.
tags: #podotvorny #substrat #fluvizem