Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis Wender.) je chránený a podľa Červeného zoznamu zaradený medzi zraniteľné, trváce a trsy tvoriace druhy rastlín. Tento pôvodný druh zo strednej a východnej Európy, ktorý sa vyskytuje v krajinách ako Nemecko, Poľsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Maďarsko a Ukrajina, patrí medzi naše najvýraznejšie teplomilné a suchomilné rastliny. Je zákonom chránený a predstavuje významný prvok našej flóry.
Botanická charakteristika
Všeobecný opis rastliny
Poniklec veľkokvetý je trváca, bielo huňatá bylina s mnohohlavým podzemkom. V čase kvitnutia dosahuje výšku 10 - 25 cm, pričom stonky sú spočiatku asi 30 cm vysoké. Neskôr, v čase dozrievania nažiek, dorastú až do výšky 50 cm. Celá rastlina je chlpatá a má priamu byľ, ktorá sa po odkvitnutí predlžuje.
Charakteristika listov
Charakteristické pre poniklec veľkokvetý je, že listy pučia až v čase rozkvitania a spočiatku sú len málo vyvinuté, dlhé do 1,5 cm. Úplne sa vyvíjajú až po odkvitnutí. Rozkladajú sa okolo stoniek a sú dlho stopkaté. Majú dvojito až trojito perovito zloženú, v obryse širokú vajcovitú čepeľ s úzkočiarkovitými, 3 - 6 mm širokými, často trocha tupými segmentmi tretieho stupňa. Prízemné listy sa plne vyvíjajú až po odkvitnutí, ich čepeľ je 2- až 3-krát nepárno perovito delená alebo zložená, s 3 - 4 jarmami viac či menej protistojných lístkov. Úkrojky lístkov sú široké 2 - 6 (7) mm.
Kvety a kvitnutie
Jednotlivé kvety sú veľké, spočiatku zvončekovité, neskôr otvorené až miskovite rozšírené, dosahujúce priemer 5,5 - 6,5 cm. Okvetné lístky sú podlhovasto vajcovité, zvonka chlpaté až plstnaté, svetlofialové, so žltými tyčinkami siahajúcimi asi do polovice okvetia. Na začiatku kvitnutia sú kvety tmavofialové, neskôr svetlejšie, zriedka sa vyskytujú aj biele odchýlky. Poniklec veľkokvetý kvitne medzi prvými jarnými druhmi v marci až v máji, zriedkavo znova koncom septembra. Na rozdiel od ostatných jarných rastlín kvitne dlhšie a najprv vyrastú len kvety a až neskôr sa začínajú rozvíjať listy.
Plody
Plodom ponikleca veľkokvetého je nažka. Semená majú dlhé chvostnaté nažky.
Ekológia a preferované stanovištia
Poniklec veľkokvetý je výrazne teplomilná a suchomilná rastlina, ktorá rastie na suchých a slnečných stanovištiach od nížin až po podhorský vegetačný stupeň. Najčastejšie ho nachádzame na výslnných, trávnatých prípadne skalnatých miestach svahov. Je hojný na vápencových, ale aj na nevápencových horninách, na spraši a na pieskoch bohatých na karbonáty. Rastie tiež na suchých, kamenistých svahoch, lúkach, pasienkoch, v krovinách a svetlých dubinách.
Rozšírenie a taxonomické zaradenie
Geografický výskyt
Poniklec veľkokvetý je ponticko-panónsky druh. U nás je hojný na území južného a východného Slovenska, v panónskej oblasti južného Slovenska a v predhoriach južnej časti Západných Karpát. Severná hranica jeho areálu prechádza od Skalice cez Brezovské kopce, južné časti Strážovských vrchov, Slovenského rudohoria a Nízkych Beskýd až po Vihorlat. Na Slovensku je poniklec rozšírený v oblasti južného Slovenska, predhoriach Západných Karpát a severnú hranicu areálu tvoria Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie a Nízke Beskydy až po Vihorlat. Niektorými autormi uvádzané severnejšie lokality sa však už vzťahujú k Pulsatilla subslavica, respektíve P. slavica.
Medzi mestami Ulm v Nemecku a Linec v Rakúsku sa vyskytujú morfologicky a geneticky prechodné typy medzi poniklecom veľkokvetým a jeho príbuzným taxónom, poniklecom obyčajným (P. vulgaris). Výskyt P. grandis v Poľsku, ako aj jeho východnú hranicu areálu, je potrebné preveriť.
Príbuzné druhy a variabilita
Okruh P. grandis je na našom území reprezentovaný tromi blízko príbuznými druhmi: P. grandis s. str., P. slavica a P. subslavica. Tieto druhy sú okrem morfologických rozdielov (spoľahlivo sa dajú určovať len podľa charakteru listovej čepele, menšie rozdiely sú aj v počte úkrojkov listeňov, tvare okvetných lístkov, peľníc) diferencované aj ekologicky, respektíve geograficky. P. grandis je z nich najteplomilnejší druh a vyskytuje sa v južných častiach Slovenska. V západnej Európe ho nahrádza príbuzný taxón poniklec obyčajný (P. vulgaris), ku ktorému je poniklec veľkokvetý niekedy pričleňovaný ako poddruh. Poniklec veľkokvetý je pomerne variabilný druh, rozlišuje sa niekoľko foriem, pričom rozdiely sa prejavujú vo veľkosti rastlín, farbe odenia aj tvare okvetných lístkov. K zaujímavým a veľmi vzácnym formám patrí aj bielo kvetá odchýlka - f. albiflora.
Ochrana a ohrozenie
Status ochrany
Poniklec veľkokvetý je chráneným druhom v mnohých krajinách. Na Slovensku je zaradený do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska v kategórii zraniteľný (VU) a zároveň je to druh európskeho významu. Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 Z. z., patrí k chráneným druhom. Je tiež zapísaný do prílohy I Bernského dohovoru a prílohy rezolúcie Stáleho výboru Bernskej konvencie č. 6. V Českej republike je hodnotený ako silne ohrozený druh (C2b) a je chránený zákonom (§2). Chránený je aj v Maďarsku a Srbsku a zapísaný do Červenej knihy Ukrajiny.
Hlavné hrozby
Populácia ponikleca veľkokvetého čelí viacerým hrozbám. Najväčšou z nich je zarastanie jej prirodzeného biotopu, najmä borovicami a expanzívnymi bylinnými druhmi. Medzi ďalšie hrozby patrí ťažba horniny, zber a zošliapanie, úmyselné zalesňovanie lokalít, vypaľovanie biotopu vo vegetačnom období a hnojenie okolitých plôch. Na území CHKO Vihorlat a v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Humenský sokol je táto rastlina ohrozená najmä kvôli ilegálnemu zberu. Ľudia vykopávajú tento druh a následne si ho vysádzajú vo svojich záhradkách, čo vedie k značnému znižovaniu početnosti populácie z roka na rok. Dynamika populácie druhov na väčších lokalitách je stabilizovaná, avšak na menších lokalitách počet jedincov klesá.
Manažmentové opatrenia a lokality
Pre zachovanie priaznivého stavu biotopu ponikleca veľkokvetého je potrebné vykonávať vhodné manažmentové opatrenia. V rámci monitoringu, ktorý sa vykonáva napríklad v CHKO Východné Karpaty a CHKO Vihorlat, sa sleduje plocha výskytu, počet jedincov, vitalita a dynamika populácie, ohrozenie a trendy vývoja. Získané údaje sa spracovávajú do Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS). Na lokalitách s pokročilou sukcesiou je potrebné preriedenie krovín a sukcesných drevín, kosenie lokality každoročne v mesiacoch jún až júl s následným odstránením pokosenej biomasy alebo extenzívna pastva oviec. Našou najbohatšou, no zároveň najviac ohrozenou lokalitou je Podskalka v katastrálnom území Humenné. Prírodná rezervácia (PR) Chlmecká skalka predstavuje ďalšiu lokalitu s hojnejším výskytom tohto druhu, vyhlásenú na ochranu sucho a teplomilnej vegetácie Vihorlatských vrchov. V NPR Humenský sokol je táto rastlina v okolí turistického chodníka ohrozená najmä ilegálnym zberom.
Zaujímavosti a pestovanie
Poniklec veľkokvetý je nielen krásna, ale aj vysoko jedovatá rastlina, ktorá vytvára srdcové toxíny a oxytoxíny spomaľujúce srdcový tep. Z dôvodu atraktívneho zovňajšku a skorého obdobia kvitnutia patrí k obľúbeným skalničkám. Avšak, presádzanie ponikleca je veľmi náročné a väčšinou neúspešné, pretože rastlina má dlhý a ľahko zraniteľný koreň. Najlepší spôsob jeho množenia je výsev semien, ktoré klíčia veľmi dobre. Je tiež možné si ho zakúpiť v záhradníckych predajniach ako predpestovanú sadenicu v rôznych šľachtených kultivaroch. Je dôležité neohrozovať tento chránený druh v jeho prirodzenom biotope.
tags: #poniklec #velkokvety #pulsatilla #grandis