Prebúdzajúce sa ovocné stromy vyžadujú pozornosť záhradkárov už od skorej jari. Cieľom predjarného postreku je zničiť prezimujúce štádiá škodcov, ako sú vajíčka a liahnuce sa larvy. Tento postrek slúži tiež ako prevencia pred rôznymi ochoreniami ovocných drevín.
Predjarný postrek je jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení v záhrade. Pomáha zničiť prezimujúcich škodcov a choroby, ktoré by mohli na jar napadnúť ovocné stromy. Ideálne sa vykonáva v štádiu „myšieho uška“, teda tesne na začiatku pučania púčikov, ale ešte pred kvitnutím, keď je počasie stabilné a bez mrazu. Na postrek sa odporúča počkať, kým teplota nestúpne nad 7-10 °C, ideálne nad 15 °C, aby účinné látky pôsobili správne. Pri použití olejových prípravkov je vhodné, aby teplota bola ešte o niečo vyššia, najlepšie 10-15 °C, a aby nefúkal vietor a pôda aj listy boli suché.
Princípy predjarného postreku
Ako predjarný postrek sa používajú prípravky, ktoré obsahujú insekticídnu a olejovú zložku. Insekticídna zložka ničí škodcov priamo ako dotykový a dýchací jed. Olejová zložka zase vytvára na povrchu stromu film, ktorý bráni vajíčkam a larvám v dýchaní.
Ničenie prezimujúcich škodcov je dôležitou súčasťou celoročnej ochrany všetkých druhov ovocných stromov. Predjarný postrek však vyberáme aj s ohľadom na ďalšie ochorenia, ako je múčnatka, monilióza, hrdza, pleseň sivá a pod.
Ovocné dreviny sa ošetria ihneď po vypučaní, pretože spolu s pučaním dochádza k prebúdzaniu zimujúcich škodcov a liahnutiu vajíčok. Predjarný postrek je však iba čiastočne účinný proti roztočom, vlnačke krvavej a mére hruškovej. Nie je účinný proti obaľovačom, piliarkam, ani vrtivke čerešňovej.
Postrek v rôznych fázach rastu
Jarný roztok sa vykonáva na začiatku kvitnutia ovocných stromov. V tomto období sa robí postrek proti obaľovačom, vrtivke čerešňovej či napríklad méram hruškovým. Postrek sa robí zásadne až po vypučaní. Ošetrenie sa vykonáva od fenofázy zväčšovania púčikov - od tzv. pokročilého myšieho uška - do fenofázy ružového púčika.
Jarný postrek sa vykonáva po rozkvitnutí asi 5 % kvetov.
Škodcovia a choroby ovocných stromov
V závislosti od druhu ovocného stromu sa vyskytujú rôzni škodcovia a choroby:
- Jablone, hrušky, dule, mišpule: štítnička, piadivka, roztočec chmeľový, ovocný a viedenský, obaľovač jablčný.
- Broskyne, marhule, čerešne, slivky: roztočec ovocný, vrtivka čerešňová, obaľovač slivkový a vošky.
Špecifické ochorenia a ich prejavy
Múčnatka
Múčnatka patrí medzi najrozšírenejšie a najznámejšie hubové choroby rastlín. Vyskytuje sa najmä na hruškách a jabloniach. Huba prezimuje najmä na chorých opadaných listoch z minulej sezóny.
Méry jabloňové
Méry jabloňové prezimujú vo forme vajíčok v štrbinách kôry stromu na mladých konároch jablone. Pri zimnom mechanickom čistení stromov sa zoškrabuje stará borka, pod ktorou chrobáci zimujú.
Piliarka jablčná
Piliarka jablčná spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde, takže predjarný postrek nie je účinný. Škodca poškodzuje plody hrušiek a spôsobuje ich predčasné opadávanie.
Kučeravosť listov
Základným ošetrením proti kučeravosti je postrek meďnatými prípravkami v čase pučania. Kučeravosť listov broskýň (Taphrina deformans) je hospodársky najvýznamnejším hubovým ochorením broskýň. Kučeravosť infikuje mladé listy v štádiu pučania púčikov.
Po vypučaní sa na mladých listoch vytvárajú mechúriky, ktoré sa zafarbujú do červena, postupne sa zväčšujú, deformujú list, neskôr černejú, zasychajú a opadávajú. Po opadnutí napadnutých listov sa vytvárajú nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň. Strata značnej časti listovej plochy však spôsobuje aj opadávanie mladých plodov, úroda je nižšia a navyše plody sú často nevyzreté, neštandardné, kyslé s nedostatočnou stolovou hodnotou. Kondícia stromu sa oslabuje, pretože na rast nových listov sa spotrebúvajú zásobné látky, znižujú sa prírastky a klesá mrazuodolnosť. Ak sú stromy opakovane silno postihnuté kučeravosťou (2 až 3 roky po sebe), často dochádza ku glejotoku a k uhynutiu konárov alebo celého stromu.
Infekciu stromov podporuje daždivé a chladné počasie koncom zimy, v štádiu pučania a v období krátko po vypučaní až do začiatku kvitnutia broskýň. Na napadnutých listoch sa vytvárajú vrecká, askospóry a nakoniec blastospóry, ktoré sú pripravené na jarnú infekciu. Pôvodca ochorenia teda prezimuje v štádiu napučaných spór.
Moniliová spála (Monilióza)
Moníliové odumieranie kvetov a výhonkov je v posledných rokoch veľmi nebezpečnou hubovou chorobou kôstkovín, najmä marhúľ a višní, ktorá napáda kvety a rodivý obrast. Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorá infikuje kvety a výhonky kôstkovín počas kvitnutia stromov, najmä ak prevláda daždivé a chladné počasie. Preto intenzita výskytu moniliózy z roka na rok kolíše.
V rokoch intenzívneho napadnutia zasychajú kvety (akoby boli spálené, preto sa monilióza nazýva aj „moníliová spála“), zasychá taktiež rodivý obrast a konáre a na miestach infikovanej a zdravej časti výhonkov sa objavuje glejotok. Pri silnom napadnutí stromy takmer vôbec nezarodia, navyše sa veľmi oslabuje kondícia stromov, ktoré sú potom náchylnejšie na predčasné odumieranie.
Moniliózu možno pozorovať v letnom období ako dôsledok infekcie u višní, čerešní a marhúľ moniliózou. Je to hubové ochorenie kvetov a výhonkov zapríčinené hubou Monilia laxa Sacc. Poškodenie kvetov pripomína popálenie mrazom a výhonky bývajú glejovité, vyholené a často odumierajú. Ochorenie podporuje chladné a vlhké počasie a preventívne sa ošetruje pred a po odkvitnutí stromov.
Dozrievajúce plody poškodené mechanicky, hmyzom alebo červivé plody napadnuté obaľovačmi často hnijú v dôsledku napadnutia iným druhom monílie. Je to Monilia fructigena, ktorá nie je špecifikovaná len na broskyne, ale napáda poškodené plody všetkých druhov ovocných drevín.
Moníliové ochorenie spôsobené hubou Monilia laxa Sacc. bolo prvýkrát opísané v roku 1897. Na jar z mumifikovaných plodov a konárikov vyrastajú sporodochie s konídiofórmi nesúcimi svetlé krémové povlaky konídií, ktoré infikujú kvety višní už od fenofázy bieleho púčika. Zdrojom primárnej infekcie sú konídie aj askospóry. Najdôležitejšou vstupnou bránou infekcie sú rozvinuté kvety. Konídie na bliznách klíčia, mycélium prerastá cez bliznu a čnelku do semenníka a stopkou do dreva, takže kvety a malé plody pôsobením vylučovaných toxínov hnednú a usychajú. Niekedy usychajú aj nerozvinuté puky a vetvy, ktoré môžu byť napadnuté pri poranení.
Poškodené miesta reagujú na infekciu vznikom glejotokových ložísk, ktoré v ďalších rokoch môžu byť základom pre vznik rakovinových rán. V týchto ranách potom väčšinou pôsobia baktérie z rodu Pseudomonas.
V minulosti sa pomerne často presvedčilo o nebezpečnosti moníliového usychania kvetov a výhonkov kôstkovín (skrátene monilióza). Choroba sa objavovala hlavne na dvoch najohrozenejších kôstkovinách - na marhuliach a višniach. Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorú záhradkári poznajú predovšetkým ako pôvodcu známej hniloby ovocia všetkých druhov kôstkovín. K infekcii kvetov a výhonkov kôstkovín dochádza počas kvitnutia stromov, ak prevláda daždivé a chladné počasie. Preto intenzita výskytu moniliózy z roka na rok kolíše a často sa stáva, že v jednom roku sú väčšmi postihnuté marhule, inokedy zas višne. V citlivosti na ochorenie sú medzi odrodami v rámci druhu značné rozdiely.
Hnednutie listov marhúľ
Hnednutie listov marhúľ spôsobuje huba Gnomonia erythrostoma. Napáda predovšetkým marhule, výnimočne aj čerešne. Môže sa vyskytnúť vo všetkých oblastiach pestovania. Prvé príznaky možno vidieť na listoch marhúľ asi v polovici júna. Sú to nepravidelné žltkasté škvrny, ktoré neskôr hnednú a rozširujú sa na väčšiu časť listu. V mieste škvrny sa čepeľ niekedy deformuje. Ak je škvrna väčšia, list sa skrúca a predčasne opadáva.
Podobne prebieha infekcia aj u čerešní s tým rozdielom, že napadnutý skrútený list zostane po celú zimu visieť na konári. Huba prezimuje na napadnutých opadaných listoch, na ktorých dozrievajú infekcie schopné výtrusy. Na jar, alebo aj začiatkom leta, sa odtiaľ dostávajú na listy marhúľ. Podmienkou infekcie sú okrem kvapôčiek vody na listoch aj optimálne teploty okolo 22 až 24 °C v kombinácii s vysychavými stanovišťami. Pre vznik infekcie sú najdôležitejšie zrážky v máji a začiatkom júna, pričom príznaky bývajú najčastejšie viditeľné až v júli. Nedostatok pôdnej vlahy zvyšuje náchylnosť na túto chorobu. Ak sa choroba rozšíri vo väčšej miere ešte pred zberom plodov, na postihnutých stromoch plody horšie vyzrievajú alebo čiastočne predčasne opadnú. Skorá strata listov zhoršuje životaschopnosť stromov a zvyšuje ich náchylnosť na poškodenie zimnými mrazmi.
Klasterosporióza (dierkovitosť listov a škvrnitosť listov)
Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky, čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody broskýň.
Šarka sliviek
Šarka sliviek je hospodársky najdôležitejšou vírusovou chorobou kôstkovín nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe a v oblasti Stredozemného mora. Pôvodcom ochorenia je vírus šarky slivky - Plum pox virus (PPV) z rodu Potyvirus. Škodlivosť choroby spočíva najmä v priamom poškodzovaní plodov citlivých odrôd, ktoré predčasne opadávajú a pre znížené kvalitatívne vlastnosti nie sú vhodné na konzum a priemyselné spracovanie. Pri veľmi náchylných odrodách môže prísť až k úplnému znehodnoteniu úrody.
Vírus šarky slivky sa účinne prenáša biologickými hmyzími vektormi (voškami) alebo infikovaným množiteľským materiálom (vrúbľami, očkami, podpníkmi). Nebezpečnosť vírusu je znásobená jeho vysokou variabilitou. V porastoch môžu cirkulovať rôzne izoláty vírusu líšiace sa svojimi epidemiologickými vlastnosťami a tým aj rôznou agresivitou a virulentnosťou.
Z praktického hľadiska je dôležitým poznatkom skutočnosť, že v začiatočných štádiách infekcie sa nemusí vírus prejaviť vonkajšími príznakmi a dá sa v infikovanom strome dokázať iba laboratórnymi technikami (ELISA, PCR). Infekcia tak môže pri vizuálnych prehliadkach porastov uniknúť pozornosti.
Možnosti ochrany a prevencie
V časti „Choroby a ochrana broskýň a marhúľ“ je stručný popis rozšírených chorôb broskýň a marhúľ spolu s možným ekologickým spôsobom ochrany proti nim.
Chemická ochrana
Chemická ochrana sa vykonáva 2 až 3 týždne po odkvete. Na moniliózou postihnuté marhule a višne sa aplikujú dva postreky na začiatku a na konci kvitnutia prípravkami ako Baycor 25 WP, Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW, Signum alebo Sporgon 50 WP. Na každý postrek by sa malo použiť iný prípravok.
Pri kučeravosti broskýň sa postrek vykonáva v štádiu nalievania sa púčikov. Potom, keď už vypučia púčiky a pretrváva chladné a daždivé počasie, postrek sa opakuje v 7-10 dňových intervaloch až do začiatku kvitnutia. V tomto období sa používajú organické fungicídy, pretože meďnaté a sírnaté prípravky môžu popáliť listy broskýň.
Na postrek sa odporúča počkať, kým teplota nestúpne nad 7-10 °C, ideálne nad 15 °C, aby účinné látky pôsobili správne. Pri použití olejových prípravkov je vhodné, aby teplota bola ešte o niečo vyššia, najlepšie 10-15 °C, a aby nefúkal vietor a pôda aj listy boli suché.
Mechanická ochrana a hygiena
Odstraňovanie infikovaných plodov - všetky napadnuté plody je nutné odstrániť najneskôr na jeseň, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu infekcie. Pravidelný rez stromov - pri jarnom reze je nutné odstrániť všetky suché konce konárov až po zdravé drevo.
Pri monilióze je dôležité odstrániť mumifikované plody zo stromov najneskôr v čase pučania kôstkovín. Keďže podhubie často prerastá zo zničeného ovocia aj do dreva, odporúča sa mumifikované plody odrezať aj s kúskami priľahlých konárikov a čo najskôr ich spáliť alebo hlboko zakopať do pôdy.
V prípade klasterosporiózy sa časť konídií zničí meďnatými prípravkami pri jarnom postreku proti kučeravosti listov.
Pri šárke sliviek je dôležité zmapovanie výskytu šarky a jej rôznych kmeňov, následná eliminácia infekčných ohnísk, globálne ozdravenie sadiva a reorganizácia sortimentu kvalitnými a spoľahlivými rezistentnými odrodami.
Ekologické a preventívne opatrenia
Pre marhule je dôležitý letný Šittov rez. Tento rez odďaľuje koniec hlbokého vegetačného pokoja kvetných púčikov a umožňuje efektívne vytvarovať kompaktné koruny.
Vápenné mlieko si pripravíme zmiešaním 15 kilogramov haseného vápna v 10 litroch vody. Natierame ním stromy a hrubé konáre. Obmedzuje rast machov a lišajníkov na kôre stromov, ale ničí živočíšne a hubové škodce, ako si myslia niektorí záhradkári. Má však určitý účinok proti mrazovému poškodeniu kôry, prípadne môže zabrániť predčasnému vypučaniu skoro kvitnúcich odrôd a ich následnému poškodeniu.
Kmene bielime v dňoch bez mrazu, najmä v lokalitách, kde býva poškodenie kôry bežné. Nenatreté kmene a konáre stromov, prípadne neobalené bielym papierom, sa na južnej strane veľmi prehrejú, čím vzniká veľký teplotný rozdiel medzi južnou a severnou stranou kmeňa.
Glejotok odstránime tak, že ho vyrežeme hladkým rezom až do zdravého pletiva. Ranú ošetríme 1-percentnou Sulkou a zatrieme štepárskym voskom, prípadne stromovým balzamom. Tento zásah sa robí v čase pučania kôstkovín alebo skoro na jar.