Botanická charakteristika a latinský názov
Ríbezľa (latinsky Ribes) je rod ovocných krov patriacich do čeľade egrešovité (Grossulariaceae). Pod týmto názvom rozumieme samotnú rastlinu, ako aj jej aromatické plody. V širšom botanickom zmysle zahŕňa tento rod viacero druhov, pričom medzi významných zástupcov patrí najmä ríbezľa čierna (Ribes nigrum) a ríbezľa egrešová, známa skôr ako egreš obyčajný (Ribes uva-crispa).
Podrod Grossularia, do ktorého patrí egreš, sa od typických ríbezlí odlišuje najmä prítomnosťou ostnatých stoniek a skutočnosťou, že jeho kvety nerastú v strapcoch, ale po troch na jednej krátkej stonke.
Pestovanie a starostlivosť
Ríbezľa je vytrvalá drobná ovocná drevina, ktorá v podobe nízkeho kríku dorastá do výšky 1 až 2 metre. Má plytké korene a vyžaduje si špecifický prístup pri výsadbe:
- Spôsob pestovania: Najvhodnejšie je pestovanie v tvare kríka, hoci sa možno stretnúť aj so stromčekovým tvarom (treba však počítať s tým, že v tejto forme rastlina rýchlejšie starne).
- Rozmnožovanie: Rastliny sa štepia na ríbezľu zlatú alebo sa rozmnožujú odrezkami.
- Výsadba: Sadenice získané na jar alebo na jeseň sa odporúča namočiť do vody. Vysádzajú sa o 5 - 10 cm hlbšie, než rástli v škôlke, čím sa položí základ pevného kríka. Výhony nad zemou následne skrátime na 10 - 20 cm.
- Opeľovanie: Pre vyššiu úrodu je vhodné mať aspoň dva kríky rôznych odrôd, ktoré sa vzájomne opeľujú.
Využitie plodov a listov
Ríbezle, najmä čierna ríbezľa, sú cenným prírodným zdrojom vitamínov a bioaktívnych látok. Plody aj listy obsahujú významné množstvo antioxidantov, ktoré pôsobia ako prevencia starnutia buniek.
Nutričné hodnoty a účinky
Plody sú bohaté na vitamín C, vitamín P, pektíny a resveratrol. Komplex flavonoidov v kombinácii s vitamínom C má ochranný vplyv na cievy a orgány. Listy ríbezle sa využívajú najmä v bylinných zmesiach, pretože:
- Podporujú normálny stav svalov a kĺbov.
- Prispievajú k osvieženiu tela pri strese a fyzickej námahe.
- Pomáhajú pri vylučovaní vody z organizmu a kontrole telesnej hmotnosti.
Spracovanie a sušenie
Kvalita finálneho produktu závisí od správneho procesu sušenia:
| Časť rastliny | Spôsob sušenia |
|---|---|
| Listy | Tienisté miesto s dostatočným prúdením vzduchu, vrstva do 5 cm, teplota v sušiarni max. 45 °C. |
| Plody | Sušiareň alebo rúra vyhriata na 40 °C; plody musia byť pravidelne premiešavané. |
Zaujímavosti o egreši
Egreš obyčajný (lat. Ribes uva-crispa) má bohatú históriu pomenovaní v slovenských nárečiach, kde sa môžeme stretnúť s názvami ako srsťka, polka, mochnačka, chminka či morské hrozno. Tieto ľudové názvy sa často používajú aj pre samotný plod rastliny. Kultivary egreša sa dnes bežne pestujú v záhradách, hoci sa druh vyskytuje aj vo voľnej prírode Európy, Ázie a Afriky.