Ríbezle patria medzi obľúbené a často vysádzané druhy drobného ovocia, najmä vďaka vysokému obsahu vitamínu C. Tradične sa pestujú v tvare voľne rastúceho kríka alebo vo forme stromčeka. Kríkovité formy sa ľahko zmladzujú a dlhšie vydržia na stanovišti. Podľa farby rozoznávame ríbezle červené, čierne a biele. Nároky ríbezlí na stanovište a pôdu nie sú vysoké, darí sa im v oblastiach bez neskorých jarných mrazov, s dostatkom vlahy a priemernou ročnou teplotou 6 až 9 °C.
Medzi najrozšírenejších a každoročne sa vyskytujúcich škodcov na ríbezliach patria vošky. Ich premnoženie vedie k zastaveniu rastu výhonov, ich deformáciám, zníženiu asimilačnej plochy rastliny, následne k oslabeniu rastu a nižším úrodám. Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín a patria medzi najväčších šíriteľov chorôb. Vyskytujú sa na jadrovinách, kôstkovinách aj drobnom ovocí, vrátane ríbezlí.
Voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis)
Voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis) napáda najmä červené odrody ríbezlí. Cicaním na spodnej strane listov spôsobuje typické červenofialové, svetlozelené či žlté bubliny, tzv. pľuzgiere na listoch. Skoro na jar možno pozorovať nápadné červenofialové až žlté pľuzgiere na vrchnej strane listov predovšetkým červených odrôd ríbezlí. Je to vonkajší prejav poškodenia, ktoré spôsobuje práve voška ríbezľová. Vošky na ríbezliach prezimujú v štádiu vajíčok, z ktorých sa v apríli liahnu larvy. Tie dospievajú na bezkrídle samičky. Bezkrídla živorodá samička je žltej, žltozelenej alebo oranžovej farby so štíhlym 1,2 - 1,8 mm dlhým telom.
Vývoj vošiek prebieha na mladých listoch, z ktorých vyciciavajú šťavu. Vplyvom cicania, ako aj vylúčenými slinami rastlinné pletivo dráždia, čo má za následok produkciu zvýšeného počtu buniek a nakoniec zdurenie a zafarbenie listov. V dutinkách zdureného pletiva sa usadzujú kolónie vošiek, ktoré tu žijú až do neskorého leta. Tu sa vyvíjajú aj okrídlené samičky, ktoré odlietajú na sekundárne hostiteľské rastliny (hluchavka, čistec), kde sa rozmnožujú. Na jeseň sa vracajú na ríbezle, kde vznikajú pohlavné formy.
Škodca spôsobuje typické ohýbanie výhonkov egreša alebo ríbezlí, deformácie, červené zafarbenie a kučeravenie listov. Mladé výhonky zle vyzrievajú, sú mäkké a náchylnejšie na poškodenie mrazom.
Ochrana pred voškami
Proti voškám na ríbezliach a egrešoch nie je vždy k dispozícii široké spektrum povolených insekticídov. Všeobecne sú povolené niektoré prípravky, majú však určité obmedzenia v použití pre niektoré ovocné druhy.
Ovocné dreviny sa ošetrujú proti prezimujúcim škodcom vždy až po vypučaní. V marci sa postrekujú zvyčajne len skôr pučiace druhy, napr. aj ríbezle. Týmto postrekom sa úspešne ničia najmä vošky.
Chemická ochrana
V aktuálnom období (jún) nie sú proti voškám na ríbezliach a egrešoch aktuálne povolené žiadne insekticídy. V minulosti boli povolené prípravky ako Dursban 480 EC, Reldan 22, Mospilan 20 SP a Neemazal-T/S, ktoré však mali obmedzenia v použití.
Na predjarný postrek proti voškám možno použiť prípravky ako Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP. Vzhľadom na to, že v kolóniách žijú aj prirodzení nepriatelia vošiek (lienky, larvy zlatoočiek), je vhodné použiť prípravky, ktoré neničia užitočné organizmy, napr. Pirimor 50 WG.
Ekologické a mechanické metódy
Ak sa vyskytnú prvé príznaky pôsobenia vošiek, treba najskôr vyskúšať ekologickejšie cesty ničenia.
- Amoniakový sprej: Rozrieďte 2 polievkové lyžice čpavku v malom množstve vody, pridajte 1 polievkovú lyžicu tekutého lepidla alebo saponátu. Túto zmes nalejte do 8-10 litrov teplej vody. Postriekajte rastliny zdola nahor, pričom sa snažte postriekať listy z oboch strán.
- Roztok draselného mydla: Pripravíte rozpustením 1-2 lyžičiek draselného mydla v litri vody. Nastriekajte roztok na rastliny napadnuté voškami, najmä na spodnú stranu listov.
- Neemový olej: Olej lisovaný za studena zo semien stromu neem je ďalšou účinnou metódou.
- Priebežný rez a presvetľovanie kríkov: Dôležité je nezanedbávať tieto úkony, dbať na optimálny výživový a vlahový režim, aby rastliny neboli oslabené.
Perkarbonát sodný: univerzálny ekologický pomocník 🌿🫧
Zdurenie púčikov - vlnovníkovcový škodca
Zdurenie púčikov alebo tzv. veľký púčik je obávaným ochorením čiernych ríbezlí takmer v celej Európe. Aj u nás sa bežne vyskytuje predovšetkým v záhradkách, ale nie je vzácne ani v ríbezľových plantážach. Príznaky tohto ochorenia sú najnápadnejšie v zimnom období a najľahšie ho zbadáme pri predjarnom reze krov.
Na jar sa tieto púčiky vôbec nevyvíjajú, alebo sa iba mierne zväčšia a zaschnú, len výnimočne sa z nich vytvoria krátke, zdeformované výhonky. Ak takéto púčiky otvoríme, voľným okom nič nezistíme. Až pri asi 10-násobnom zväčšení zbadáme desiatky až stovky podlhovastých telíčok vlnovníkovca ríbezľového (Eriophyes ribis), ktorý v púčikoch prezimuje v štádiu dospelých samičiek.
Po vypučaní krov, najmä počas slnečných jarných dní (apríl, máj) sa roztoče rozliezajú na zelené časti rastlín, kde cicajú a rýchlo sa rozmnožujú. Vlnovníkovec ríbezľový meria približne iba 0,2 mm. Má podlhovasté telo bielej farby a dva páry končatín v prednej časti tela. Pretože väčšina roztočami poškodených púčikov zaschne, konáriky napadnutých krov bývajú vyholené, nerozkonárujú sa, kry málo rodia a zaostávajú v raste.
Vlnovníkovec ríbezľový sa dostáva do záhrad či výsadieb predovšetkým sadivovým materiálom.
Ochrana pred vlnovníkovcom
Spôsob ochrany proti vlnovníkovcovi ríbezľovému volíme predovšetkým podľa stupňa napadnutia krov.
Mechanická ochrana
Ak zistíme pri predjarnom reze ojedinelý výskyt "veľkých púčikov“, tak odstránime jednotlivé púčiky, alebo iba časti výhonkov s napadnutými púčikmi. Vzhľadom na obmedzené možnosti chemického boja a nie vždy účinnú účinnosť, záhradkárom sa odporúča v prvom rade mechanické ničenie napadnutých púčikov jednak v predjarí a jednak krátko po vypučaní.
Chemická ochrana
Vo väčších výsadbách možno okrem mechanickej ochrany použiť aj chemické ošetrenie. Pomerne dobrý výsledok možno dosiahnuť pri použití prípravkov ako Sulka alebo Polybarit. Prvý postrek oboma prípravkami v 3 % koncentrácii aplikujeme pri pučaní.
Z prípravkov určených proti živočíšnym škodcom sa proti vlnovníkovcovi ríbezľovému odporúčali Diazinon a Thiodan, no ani jeden z nich nie je pre záhradkárov bežne dostupný a Thiodan je dokonca zaradený medzi mimoriadne nebezpečné jedy, preto sa môže použiť len vo veľkovýrobe.
Z ďalších prípravkov by sme mohli použiť ešte Ultracid WP-40, ktorý má hygienickú ochrannú lehotu 35 dní a Si-58 EC s 28-dňovou ochrannou lehotou. Najlepší výsledok možno dosiahnuť vtedy, ak striekame za slnečného počasia, lebo vtedy sa najviac roztočov zdržuje mimo púčikov (spravidla v apríli a v prvej polovici mája). Ďalšie ošetrenia vzhľadom na dlhú ochrannú lehotu prípravkov sa neodporúčajú.
tags: #postrek #na #kuceravost #ribezli