Najčastejšie choroby cibule a cesnaku
Najvážnejšou chorobou cibule hubového pôvodu je pleseň cibuľová (Peronospora destructor). Vo vlhkých a chladnejších rokoch dokáže zlikvidovať vňať natoľko, že sa znižuje úroda a zhoršuje skladovateľnosť cibule. Prvé príznaky sa objavujú spravidla koncom mája na kvetných stvoloch semenačiek, pretože huba najčastejšie prezimuje v podobe podhubia v cibuliach. Až neskôr sa pleseň objavuje na bežných pestovateľských plochách, pestovaných zo sadzačky či zo semena. V mieste infekcie sa najprv objavuje sivozelený povlak pokrytý pomerne hustým modrosivým náletom huby.
Krčkovú hnilobu uskladnenej cibule spôsobuje huba Botrytis allii, prípadne ďalšie druhy Botrytis. Hnilobu bazálnej časti cibulí zasa vyvoláva huba Sclerotium cepivorum. Krčkovou hnilobou trpí cibuľa, ktorá bola predtým postihnutá plesňou cibuľovou. Bielou (sklerotíniovou) hnilobou býva cibuľa napadaná za chladnejšieho počasia a najmä vtedy, keď sa nedodržujú zásady správneho striedania plodín.
Pri cibuli kuchynskej sa vírózy objavujú len ojedinele, zatiaľ čo pri cesnaku patria medzi najvážnejšie ochorenia. Vyplýva to z rozdielneho spôsobu pestovania obidvoch cibuľovín. Cibuľu pestujeme zo semena alebo sadzačky, no cesnak rozmnožujeme výhradne vegetatívne a záhradkári navyše zo sadiva pochádzajúceho z vlastnej produkcie. Porasty založené z takého materiálu dávajú z roka na rok slabšie úrody.
V porastoch cesnaku sa s ochoreniami hubového pôvodu stretávame málokedy, avšak počas uskladnenia sa môžu huby vyskytovať vo väčšej miere. Najčastejšie ide o suchú fuzáriovú hnilobu, helmintospóriové Черnanie strúčikov alebo o bielu skleróciovú hnilobu strúčikov.
Antraknóza cibule je ochorenie spôsobené hubou Colletotrichum circinans. Vyskytuje sa ojedinele, najčastejšie na bielych odrodách cibule, avšak môže napadnúť aj pažítku, pór a šalotku. Na vonkajších sukniciach cibule sa tvorí tmavozelený alebo čierny povlak huby. Infikované rastliny neskôr odumierajú. Biele cibule sa chorobou infikujú najčastejšie v čase zberu a ochorenie sa prejaví až na uskladnených cibuľiach.
Skleróciová hniloba cesnaku a cibule je ochorenie spôsobené hubou Sclerotium cepivorum. Napáda predovšetkým cibuľu a cesnak, zriedkavejšie aj pažítku a pór. Ochorenie sa rozširuje hlavne počas vlhkého a chladného počasia. Rastliny vädnú, korene sú napadnuté bielym vatovitým mycéliom huby. Neskôr v tomto povlaku vznikajú drobné čierne útvary, tzv. skleróciá, ktoré si v pôde udržia životnosť až 10 rokov a sú trvalým zdrojom infekcie v zamorenej pôde. Optimálna teplota pre šírenie huby je 15 - 20 °C. Hube sa darí v kyslejších pôdach a silnejší výskyt ochorenia podporujú vyššie dávky dusíka.
Krčková hniloba cibule je spôsobená rôznymi druhmi húb rodu Botrytis, predovšetkým druhom Botrytis allii. Ochorenie sa objavuje na rastlinách vo vlhkých rokoch koncom vegetačného obdobia, na odumierajúcich listoch vzniká sivý práškovitý povlak. V skladoch sa choroba objavuje najprv na koreňovom kŕčku v podobe hnedých, slabo prehĺbených škvŕn. Pletivo na týchto miestach mäkne, vodnatie a hnije. Hniloba sa postupne šíri po celej cibuli. Huby prezimujú na uskladnenej cibuli vo forme sklerócií. Po vysadení semenačky sa dostávajú na pole. Nákazu podporuje vysoká vlhkosť vzduchu a nedosušené cibule po zbere.
Virózy na cibuľovej zelenine, najznámejšiu spôsobuje vírus žltej prúžkovitosti cibule. Choroba sa vyskytuje všade, kde sa pestuje cibuľa, častá je najmä na cibuli semenačke. Postihuje aj šalotku a iné cibuľoviny. Úroda cibule sa môže znížiť až o 35 %. Na napadnutej vňati sú viditeľné žlté alebo jasnozelené pásy, vňať je sploštená a kŕčok hrubne. Vírus sa prenáša semenáčikmi alebo cibuľami. V poraste ho rozširujú vošky.
Hlavní škodcovia cibule a cesnaku
Zo škodcov cibule treba v prvom rade spomenúť kvetárku cibuľovú (Delia antiqua). Je to mucha, ktorej belavé beznohé a bezhlavé larvy vyžierajú podzemnú časť cibule, čím spôsobujú žltnutie, hnilobu a obumieranie rastlín. Kvetárka cibuľová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Na jar sa liahnu muchy, ktoré sa roja v čase kvitnutia čerešní a púpavy. Samičky kladú vajíčka v tomto období k rastlinám alebo priamo na rastliny. Napadnuté rastliny cibule, cesnaku a póru majú zakrpatené, skrútené listy a postupne odumierajú. Prezimujúcim štádiom je kukla. Dospelé jedince, ktoré sa objavujú v máji, rastliny nepoškodzujú, ale oplodnené samičky kladú vajíčka na pôdu v blízkosti rastlín. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do pletív, najčastejšie do cibúľ, ktoré sekundárne hnijú, nakoľko larvy kvetárky prenášajú rôzne hnilobné baktérie. Škodca má do roka 2 generácie, najškodlivejšia je prvá.
Rozšíreným a nápadným škodcom cibule je v posledných rokoch mínerka cibuľová (Phytobia capae), ktorej belavé larvy žijú vo vnútri listov cibule a vyžierajú v nich okienka nepravidelného tvaru. Mínerka pórová (Napomyza gymnostoma) je mucha s veľkosťou 2,5 až 3 mm. Samice kladú vajíčka do pletív listov tesne nad povrchom pôdy. Larvy vyžierajú chodbičky v listoch alebo v cibuli. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde. V našich podmienkach má za rok dve generácie. Prvá (jarná) generácia poškodzuje cibuľu z jesennej a skorej jarnej výsadby. Početnejšia druhá generácia sa vyvíja na póre, ktorý býva dlhšie obdobie vystavený poškodeniu najmä ak je dlhá a teplá jeseň. Rojenie prvej generácie začína zvyčajne v poslednej dekáde apríla a pokračuje v máji, muchy druhej generácie sa objavujú v druhej polovici augusta a ich rojenie trvá často až do príchodu prvých silných mrazov v októbri. Poškodené rastliny sú nevhodné na konzumáciu. Na listoch napadnutých rastlín možno pozorovať najprv bledé bodky, ktoré spôsobili imága. Neskôr pozorujeme v listoch míny, ktoré spôsobili larvy. Po dorastení sa larvy kuklia, tesne pod povrchom vrchnej šupky cibule.
Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci) patrí k významným škodcom cibule a cesnaku. Je to hlísta (Nematoda) z čeľade Tylenchidae. Háďatko má nitkovité telo dlhé 1 až 1,5 mm. Larvy prezimujú v pôde alebo na zvyškoch hostiteľských rastlín. Na jar vnikajú do mladých rastliniek, kde sa živia bunkovými šťavami. Samičky kladú do rastlín vajíčka, z ktorých sa po 5 až 7 dňoch liahnu larvy. Vývojový cyklus háďatka trvá 3 až 4 týždne. Napadnuté rastliny cibule a cesnaku sú pri báze zdurené, listy sú skrútené, deformované, postupne žltnú a usychajú. Cibule praskajú na vnútorných cibuľových sukniciach. Na strúčikoch cesnaku sa objavuje hubovitá štruktúra.
Vlnovník cesnakový (Aceria tulipae) je roztoč, ktorého telo dospelého jedinca má červíkovitý tvar. Prezimujú všetky štádiá škodcu na cibuliach v skladoch, tak aj na poli. Zdrojom infekcie sú na poli napadnuté rastliny. Samičky kladú vajíčka na listy vedľa hlavného nervu. Pri priaznivých podmienkach prostredia trvá vývoj 8-10 dní. Optimálne podmienky na vývoj sú teplota okolo 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 80-95 %. Na cibuliach môžeme pozorovať červené, ružové alebo krémovo žlté škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú a môžu prekryť celý povrch cibule. Silne napadnuté cibule sa vysušujú a hnijú.
Fúzavka cesnaková (Suillia lurida) je mucha, ktorej larvy spôsobujú poškodenie srdiečok rastlín, ktoré zaostávajú v raste a môžu aj odumrieť. Dospelá samička prezimuje, kladie vajíčka hneď, ako denné teploty dosiahnu 10 °C. Larva sa zavŕtava medzi listy cesnaku, následne preniká do cibule. V jednej rastline sa vyvíja len jedna larva. Masové liahnutie lariev je v marci.
Krytonos cibuľový (Ceutorrhynchus saturalis Fabr.) - prezimujúce chrobáky na jar požierajú listy, následne znášajú vajíčka.
Molička cesnaková (Acrolepia assectella Zell.) - prezimujúce samičky znášajú v máji asi 100 vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy. Húsenice druhej generácie škodia až od septembra. Škody na pažítke a cibuli sa prejavujú v podobe dlhých belavých pásov. Potom sa na miestach požeru objavuje blanka, ktorá pokrýva vyhryzené miesta. Húsenice vyžierajú v listoch chodbičky od špičky listu až po srdiečko rastliny.
Metódy ochrany
Agrotechnické opatrenia
V boji proti plesni cibuľovej je veľmi dôležité dodržiavať niektoré agrotechnické opatrenia, v prvom rade správnu voľbu pestovateľskej plochy, pretože nebezpečenstvo nákazy výrazne zvyšuje uzavretá poloha a tieň. Zo základných preventívnych opatrení je dôležité dodržiavanie správneho osevného postupu. V prípade výskytu háďatka zhubného treba 4-6 rokov pestovať plodiny, ktoré nie sú hostiteľské rastliny danej rasy a tiež ničiť buriny. Pri rase vyskytujúcej sa v cibuľovej zelenine treba do osevného postupu zaradiť pšenicu, kukuricu, repku, ďatelinu, lucernu, šalát. Niektoré odrody sú voči tomuto škodcovi odolné. Významným opatrením je vysádzanie zdravých sadbových materiálov, ničenie napadnutých rastlín počas vegetácie a ničenie pozberových zvyškov.
Pre minimalizáciu rizika výskytu škodcov sa odporúča:
- Striedanie plodín: Zabezpečiť správny osevný postup.
- Ničenie burín: Znižuje vlhkosť vzduchu medzi rastlinami a odstraňuje potenciálnych hostiteľov.
- Výber pozemku: Vyhýbať sa uzavretým a tienistým polohám.
- Hygiena: Odstraňovať napadnuté rastliny a pozberové zvyšky.
- Správna výživa: Harmonická výživa posilňuje odolnosť rastlín.
- Hĺbkové spracovanie pôdy: Po zbere znemožňuje muchám vyletieť zo zámotkov.
- Včasná sejba/výsadba: Zabezpečuje silnejšie rastliny, ktoré sú odolnejšie voči škodcom.
Chemická ochrana
Chemická ochrana proti plesni cibuľovej má byť preventívna a vykonáva sa za chladného a daždivého počasia od tretej dekády mája do konca júna. Na postreky sa používajú meďnaté (napr. Kuprikol 50 - ochranná lehota 7 dní) alebo organické fungicídy (napr. Dithane M 45, Jovozir MN 80, Perozin 75 B alebo Mikal M). Prvé tri z organických fungicídov majú kontaktný, Mikal M systémový účinok, čo sa odzrkadľuje aj v dĺžke ochrannej lehoty.
Proti kvetárke cibuľovej sa ošetruje cibuľa v čase kvitnutia čerešní prípravkami ako Diazinon 60 EC, Basudin 60 EC (obidva 0,1 %) vo forme zálievky, alebo Metation E 50 (0,2 %) vo forme výdatného postreku. Okrem toho možno použiť aj granuláty (Basudin 10 G, alebo Diazinon 10 G), ktoré sa však musia zapraviť do pôdy ešte pred sejbou semien alebo výsadbou sadzačky tak, aby sa na bežný meter riadku dostalo 0,6 g prípravku.
V prípade premnoženia mínerky cibuľovej možno použiť prípravky povolené proti kvetárke cibuľovej vo forme postreku.
Proti hubovým chorobám pri uskladnení cesnaku sa sadivo cesnaku morí 20 minút prípravkom Rovral 50 WP. Pred morením treba sadivo starostlivo vytriediť.
Proti fúzavke cesnakovej možno použiť tie isté prípravky ako proti kvetárke cibuľovej, s tým rozdielom, že Basudin a Diazinon možno aplikovať tak vo forme zálievky, ako i postreku, Metation iba vo forme postreku. Navyše je proti fúzavke povolený aj Soldep (0,2 %) vo forme zálievky.
Vzhľadom na voskovú vrstvu, ktorá chráni listy cibule i cesnaku, treba do postrekovej tekutiny vždy pridať zmáčadlo.
Chemická ochrana proti mínerke pórovej sa robí počas náletu múch. Úspešnosť ochrany závisí od termínu aplikácie. Dôležitým signálom na ošetrenie ohrozených cibuľovín je prítomnosť vpichov na špičkách listov. Najneskôr týždeň po ich zistení prvýkrát postrekujeme a o 14 dní postrek zopakujeme. Pri ošetrení cibule proti jarnej generácii stačia dva postreky, ale pór zvyčajne treba ošetriť viackrát, najmä ak je jeseň teplá a tým aj dlhšia.
V prípade potreby chemickej ochrany proti kvetárke cibuľovej je možné použiť rovnaké prípravky ako proti mínerke.
Biologické a mechanické metódy ochrany
Na fyzické zamedzenie prístupu škodcu kvetárky cibuľovej odporúčame použiť biele netkané textílie alebo jemné ochranné siete.
Na presný monitoring náletu kvetárky cibuľovej rozmiestnite k záhonom žlté lepové doštičky, ktoré zachytia dospelé jedince skôr, než nakladú vajíčka.
Proti mínerke pórovej sa dá úspešne bojovať pomocou netkanej textílie, ktorá zabráni prenikaniu samičiek k rastlinám. Záhony cibule na jar, póru v lete, musíme zakryť ešte pred začiatkom rojenia škodcu. Pri jarnej generácii koncom marca - začiatkom apríla a pri letnej generácii koncom augusta začiatkom septembra. Okraj textílie musí byť zapustený do pôdy.
Na malých plochách možno zamedziť kladeniu vajíčok prikrývaním porastov netkanými textíliami tesne pred začiatkom kladenia vajíčok. Textília musí cibuľu, cesnak aj pór úplne uzavrieť.
Vlnovníka cesnakového možno chrániť aj pomocou biologickej ochrany, potenciálnymi prírodnými nepriateľmi sú dravé roztoče ako Amblyseius cucumeris, Cheyletus spp., Lasioseius spp.
Termické ošetrenie sadbového materiálu môže pomôcť zničiť háďatká. Skladovanie cibule v miestnosti s teplým vzduchom (teplota vzduchu 29,5-30 °C) počas 7 dní, alebo namáčanie strukov cesnaku vo vode pri teplote 25 °C počas dvoch hodín (s pridaním 5 % formaldehydu) a následne ponorenie do vody pri teplote 49 °C na 20 minút.