Nemecký farmaceutický a chemický koncern Bayer čelí v Spojených štátoch rozsiahlej vlne súdnych sporov, ktoré súvisia s používaním pesticídu na báze glyfosátu. Spoločnosť Bayer zdedila tieto právne komplikácie po akvizícii americkej agrochemickej firmy Monsanto, ktorú kúpila v roku 2018 za viac ako 63 miliárd USD. Spor sa sústredí na otázku, či tento herbicíd spôsobuje rakovinu a či výrobca dostatočne varoval používateľov pred rizikami.

Súdne spory a finančné dopady
Bayer uzavrel v USA dohodu o urovnaní žalôb, ktorá počíta s vytvorením masívneho fondu na odškodnenie súčasných aj budúcich žalobcov. Ak by dohoda prešla, celkové náklady spoločnosti na právne spory spojené s produktom Roundup by dosiahli závratných 14 miliárd dolárov. Napriek snahe o mimosúdne vyrovnania, niektoré prípady pred porotou končia verdiktmi v stovkách miliónov dolárov. Jedným z významných prípadov bol spor bývalého školníka Dewayna Johnsona, ktorému súd priznal odškodné za to, že mu mal Roundup spôsobiť Non-Hodgkinov lymfóm.
Investori pozorne sledujú kroky generálneho riaditeľa Billa Andersona, ktorý sa snaží nastoliť poriadok v právnych sporoch. Po oznámení snahy o urovnanie akciový trh neraz reagoval pozitívne, no spoločnosť stále čelí kritike a hromadným žalobám zo strany investorov, ktorí sú nespokojní s rizikami spojenými s prevzatím Monsanta.
Vedecký pohľad na glyfosát
Vedecká obec a medzinárodné inštitúcie sa na bezpečnosť glyfosátu dívajú rozdielne:
- Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC): Zaradila glyfosát medzi látky s pravdepodobne karcinogénnymi účinkami.
- Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska chemická agentúra (ECHA): Na základe hodnotení z rokov 2015 - 2017 dospeli k záveru, že glyfosát by nemal byť klasifikovaný ako karcinogén.
Odborníci vysvetľujú, že rozdiely vo výsledkoch môžu vyplývať zo skutočnosti, že IARC okrem samotnej účinnej látky posudzoval aj kompletné formulácie prípravkov, ktoré obsahujú aj iné zložky, napríklad tallowamíny. V reakcii na identifikáciu nežiaducich zložiek boli v EÚ zavedené prísnejšie pravidlá a Slovensko bezodkladne zrušilo autorizácie prípravkov, ktoré tieto látky obsahovali.

Alternatívy a budúcnosť poľnohospodárstva
Ekológovia a odborníci na trvalo udržateľné hospodárenie upozorňujú na externé náklady spojené s masívnym používaním herbicídov, ako sú strata opeľovačov, znečistenie vôd či degradácia pôdy. Podľa niektorých názorov existujú overené bezchemické alebo nízkochemické formy hospodárenia.
Hoci je glyfosát dnes považovaný za nahraditeľný inými látkami, problémom zostáva absencia takzvaných „totálnych herbicídov“, ktoré by zničili všetky buriny rovnako efektívne ako prípravky na báze glyfosátu. Poľnohospodári sú preto často nútení zmiešavať viacero prípravkov, aby dosiahli požadovaný efekt, čo vyvoláva otázky o celkovej ekonomickej a environmentálnej efektivite.