Každému pestovateľovi marhúľ sa už isto stalo, že jeho marhuľu „porazilo“. Tento ľudový názov popisuje stav, keď marhule (ale aj višne či čerešne) počas kvitnutia akoby náhle uschnú. Tento prechod z plného kvitnutia do úplného uschnutia kvetov je prudký, zvyčajne nastane „z večera na ráno“ a vyvoláva naozaj dojem úderu blesku alebo náhleho nočného omrznutia či spálenia mrazom. Aj preto sa toto ochorenie niekedy nazýva „spála“.
V prípade, že teplota určite neklesla pod bod mrazu, ale v noci bolo zamračené, relatívne teplo, prípadne ešte pršalo, je dôvodom jedine monilióza.
Monilióza marhúľ: Nákazlivá huba
Monilióza je výnimočne nákazlivá choroba marhúľ, konkrétne ide o rýchlo sa šíriace hubové ochorenie. Spôsobuje ho miniatúrna huba Monilia laxa. Tá preniká do stromu cez rozkvitnuté kvety a spôsobuje ich úhyn a úhyn obrastu v ich okolí. Prejaví sa počas veľmi krátkeho času a zvyčajne končí pre strom fatálne.
Huba Monilia laxa prezimuje v podobe podhubia v pletivách napadnutých rastlín, najmä v zoschnutých plodoch (tzv. múmie) visiacich na stromoch alebo pod stromami, ako aj v napadnutých častiach dreva. Na jar, keď nastanú vhodné podmienky (teplo, vlhko), napáda kvety. Poškodenie je badateľné na pohlavných orgánoch kvetu, nie na okvetných lístkoch. Piestik je v dôsledku prerastania huby do vnútra kvetu zdeformovaný.
Škodlivosť huby sa stupňuje prerastaním mycélia cez kvet do periférnych častí výhonkov, ktoré následne usychajú a tvorí sa na nich výrazný glejotok. Náchylné na moniliózu sú marhule, ktoré touto chorobou často trpia, nevyhne sa však ani čerešniam či iným kôstkovinám.
Infekcie sa šíria aj priamo cez poranenú kôru letorastov a konárikov. Patogén sa pomocou rozvinutého mycélia vyživuje čerpaním živín z infikovaných pletív, ale zároveň do nich vylučuje toxíny, usmrcujúce pletivá konárikov plodonosov a letorastov, následkom čoho hnednú. Na rozhraní zdravých a nekrotizovaných drevených pletív sa tvoria kvapky gleja. Uschnuté kvetenstvá, listy a plôdiky zostávajúce visieť na strome, sú zdrojom pre infekcie dozrievajúcich plodov.
Moníliové ochorenie spôsobené hubou Monilia laxa bolo prvýkrát opísané v roku 1897. Do tých čias sa mnohí pestovatelia domnievali, že ide o poškodenie nízkymi teplotami. Priebeh ochorenia je veľmi rýchly a má charakteristické príznaky. Po normálnom otvorení sa kvetného puku časť kvetu zhnedne a odumrie a za krátky čas (v závislosti od počasia) väčšinou odumierajú aj novovypučané prírastky v blízkom i vzdialenejšom okolí. Príčinou je huba Monilia laxa, ktorá vo forme mycélia prezimuje v mumifikovaných plodoch, visiacich na stromoch z minulého roka alebo v konárikoch napadnutých v predchádzajúcom roku.
Monilióza marhúľ či monilióza sliviek rok čo rok potrápi nejedného ovocinára. Prejavuje sa na plodoch, kvetoch aj výhonkoch. Huba spôsobujúca moniliózu kôstkovín (Monilia laxa) prezimuje v napadnutých plodoch (múmiách), ktoré ostali pod stromami a na konároch počas celej zimy. Akonáhle na jar nastanú pre patogén vhodné podmienky (teplo, vlhko), napáda kvety.
Najčastejšie sa s monilíniovou spálou stretávame naozaj pri marhuliach. Pozná sa už na jar, že marhule neprospievajú, zasychajú im listy, neskôr hnednú, na kmeni a vetvičkách sa objavuje klejotok. Marhule, najmä mladé stromčeky, môžu aj odumrieť.
Pri napadnutí kvetov prerastá huba cez bliznu, semenník a stopku až do dreva. Kvety a malé plody hnednú a zasychajú. Listy aj s letorastami vädnú a usychajú. Najnápadnejšie je poškodenie plodov. V čase dozrievania vznikajú najprv mäkké hnednúce miesta, ktoré sa rýchlo rozširujú na celý plod. Neskôr sa na povrchu tvoria typické kruhy vankúšikov krémovej farby, tvorené konídiami huby. Napadnuté bývajú len poškodené plody, napr. ľadovcom, obaľovačmi alebo popraskané po rýchlych zmenách počasia alebo silnej zálievke. Plod s neporušenou šupkou sa nemôže nakaziť. Infekcia pokračuje cez plody a ich stopky ďalej cez konáre dovnútra koruny. Vetvičky a konáre môžu byť napadnuté aj priamo, napr. cez poranenia.
Monilia laxa je vreckatá huba vyvolávajúca ochorenie predovšetkým na višniach a marhuliach. Patogén napáda aj dozrievajúce plody kôstkovín, kde vyvoláva tzv. sivú hnilobu plodov. Monilia laxa prezimuje v podobe podhubia (mycélia) na plodoch napadnutých v predchádzajúcom vegetačnom období (tzv. mumifikované plody), alebo aj ako poloparazit na povrchu a vnútri kôrových pletív odumretých a odumierajúcich konárikov. Už skoro na jar sa na miestach prezimovania vytvárajú sivomodré vankúšiky (sporodochie) drobných spór - konídií. Konídie sa vetrom, dažďom a hmyzom prenášajú na kvetné orgány, kde za priaznivých podmienok vyvolávajú infekcie. Vhodné podmienky na vývoj patogéna predstavujú denné teploty okolo 12°C a ranné mrazíky, spôsobujúce drobné, mikroskopicky pozorovateľné trhlinky, ďalej dažde a hmly zabezpečujúce vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu (nad 80 %).
V prípade, že predpoveď počasia hlási na obdobie kvitnutia (a najmä jeho záveru) dážď, hmlu a slotu, musíme chrániť stromy marhúľ aj chemicky. Teda zabojovať proti hube postrekom.
Ako rozpoznať moniliózu
Chorobu spoznáte hneď na prvý pohľad. Prezradia ju typické prejavy moniliózy:
- Odumierajúce konce konárikov.
- Opadávajúce kvety.
- Zvädnuté listy.
Huba sa do dreva dostáva najčastejšie cez kvety. Nepohrdne však ani drobnými ranami po reze, krúpach či škodcoch. Sledujte tieto 3 signály:
- Hnedé kvety: Vyzerajú ako spálené mrazom. Mrazom zničený kvet rýchlo opadne, ale ten chorý zostáva pevne visieť na strome.
- Suché končeky: Listy aj mladé výhonky náhle zoschnú a vyzerajú ako obarené vriacou vodou.
- Lepkavá živica (glej): Vyteká z napadnutých a odumierajúcich rán na konároch.
Poškodenie kvetov pripomína popálenie mrazom a výhonky bývajú glejovité, vyholené a často odumierajú.
Možnosti ochrany proti monilióze
Ochrana proti monilióze spočíva v kombinácii mechanickej a chemickej ochrany.
Nepriama - mechanická ochrana
V prvom rade je potrebná dôkladná hygiena pestovania. Znamená to, že odstránime každý hnilý plod na strome, hneď ako sa objaví. Tak isto odstránime každý jeden mumifikovaný plod aj s kusom konárika, z ktorého vyrastá. V mumifikovaných plodoch totiž huba prekonáva zimu.
Odstránené plody a konáriky bez milosti spálime. Je to jednoduchá mechanická ochrana, bohužiaľ, dnes je už často neúčinná. Stačí totiž, že niektorý zo susedov-záhradkárov zanedbá tieto opatrenia či už z nepozornosti, nevedomosti, alebo pre vysoký vek a pri veternom počasí sa spóry huby rozletia do širokého okolia.
Dôsledná likvidácia napadnutých plodov (a to na stromoch, aj na zemi), dôsledná likvidácia napadnutých vetvičiek je kľúčová.
Každý rok je nutné mechanicky odstraňovať múmie. Treba tak urobiť na jeseň, ale aj na jar, lebo sa môže stať, že na strome nejaké kusy ešte ostali. Múmie zozbierajte do vreca a vyhoďte ich do klasického odpadu, alebo spáľte.
Rezom odstráňte napadnuté výhonky až do zdravého pletiva. Nožnice vždy dezinfikujte!
Dodržujte techniku rezu, pri kôstkovinách to znamená rezať vždy na čapík.
Strom už schne. Čo teraz? Postrek nevylieči už odumreté výhonky, musíte ich okamžite vyrezať. Môže však obmedziť šírenie infekcie na ďalšie kvety a výhonky, ak zasiahnete včas a presne podľa etikety.
Režte hlboko: Suché konáre odrežte aspoň 10 až 15 centimetrov pod viditeľným napadnutím, rovno do zdravého dreva. Rany potom ošetrite Arbosanom.
Všetko spáľte: Odrezané konáre aj staré zoschnuté plody (múmie) zlikvidujte. Do kompostu nepatria, huba by tam prežila. Monilióza sa totiž môže neskôr prejaviť aj ako hniloba plodov, najmä po ich mechanickom poškodení. Preto má zmysel udržiavať prísnu hygienu sadu počas celej sezóny.
Dezinfikujte: Po každom strome pretrite nožnice alkoholom. Inak si chorobu roznesiete po celej záhrade.
V minulosti sme sa pomerne často presvedčili o nebezpečnosti moníliového usychania kvetov a výhonkov kôstkovín (skrátene monilióza). Choroba sa objavovala hlavne na dvoch najohrozenejších kôstkovinách - na marhuliach a višniach. Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorú záhradkári poznajú predovšetkým ako pôvodcu známej hniloby ovocia všetkých druhov kôstkovín (príbuzná Monilia fructigena vyvoláva hnilobu jadrového ovocia).
Počasie ovplyvniť nevieme, ale pri jarnom reze všetkých ovocných stromov môžeme moníliové múmie ovocia ľahko odstrániť. Keďže podhubie často prerastá zo zničeného ovocia aj do dreva, odporúča sa mumifikované plody odrezať aj s kúskami priľahlých konárikov a čo najskôr ich spáliť alebo hlboko zakopať do pôdy.
Napadnuté orgány, najmä mumifikované plody, konáriky a letorasty priebežne odstrihávame a spálime. Silne napadnuté stromy višní a marhúľ sa odporúča radikálne zmladiť a vypestovať novú redšiu korunu.
Priama - chemická ochrana
Huba sa šíri po napadnutom strome najmä v sychravom daždivom počasí. Ideálna vlhkosť pre jej šírenie je 85 %. Preto, ak predpoveď počasia hlási na obdobie kvitnutia (a najmä jeho záveru) dážď, hmlu a slotu, musíme chrániť stromy marhúľ aj chemicky. Teda zabojovať proti hube postrekom.
Kedy postrekovať proti monilióze: Ideálne je zasiahnuť dvakrát.
- Prvýkrát postrekujte najneskôr v štádiu ružového puku alebo priamo na začiatku kvitnutia.
- Druhýkrát aplikujte postrek na konci kvitnutia (pri opadávaní lupeňov).
Tretí postrek na marhule aplikujte dva týždne pred zberom plodov na ochranu pred moniliovou hnilobou. V tomto prípade použijeme napríklad postrek Rovral.
V minulých rokoch boli zaznamenané v mnohých oblastiach Slovenska veľmi silné výskyty tejto choroby. Pri napadnutí kvetov prerastá huba cez bliznu, semenník a stopku až do dreva. Kvety a malé plody hnednú a zasychajú. Listy aj s letorastami vädnú a usychajú.
Odborníci odporúčajú presné načasovanie postrekov.
Kedy postrekovať proti monilióze: Ideálne je zasiahnuť dvakrát. Prvýkrát postrekujte najneskôr v štádiu ružového puku alebo priamo na začiatku kvitnutia. Druhýkrát aplikujte postrek na konci kvitnutia (pri opadávaní lupeňov).
Aké postreky proti monilióze zvoliť: Z chemických fungicídov sú osvedčené prípravky ako Signum či Prolectus. Z biologickej a podpornej ochrany môžete využiť prípravky na posilnenie odolnosti stromu (napríklad na báze medi a chitosanu).
Tipy na overené prípravky:
- Prolectus: Funguje ako prevencia, no dokáže pôsobiť aj kuratívne (liečebne) na začiatku infekcie.
- Signum: Silná a overená klasika, ktorá spoľahlivo potláča moníliovú spálu pri včasnej aplikácii.
Podporná ochrana: Z biologickej a podpornej ochrany môžete použiť prípravky na posilnenie celkovej imunity stromu. Pamätajte však, že pri silnom tlaku choroby sú najspoľahlivejšie registrované chemické fungicídy.
Dôležité: Nestriekajte strom stále tou istou chémiou. Prípravky pri opakovaných postrekoch striedajte (vyberajte rôzne FRAC skupiny), inak si huba rýchlo vybuduje odolnosť.
Použiť môžeme prípravky ako Baycor 25 WP, Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW, Signum, či Sporgon 50 WP. Na každý postrek by sme mali použiť inú účinnú látku. Prípravky Horizon, Lynx a Ornament majú rovnakú účinnú látku.
Na broskyne a nektárinky je povolený aj prípravok Prolectus.
Pri silnejších infekciách možno použiť aj prípravok CuproTonic, ktorý je roztokom hnojiva na báze medi a zinku a optimalizuje výživu rastlín meďou a zinkom.
Pozor na opeľovače: Kvôli opeľovačom neaplikujte postreky počas ich aktívneho letu. Striekajte ideálne vo večerných hodinách a vždy podľa etikety.
Ako správne preberať marhule na jar?
Prevencia a ďalšie tipy
Pri výbere odrody a podpníka marhule je výhodnejšie vyberať nižšie stromy. Pomôže to pri likvidovaní mumifikovaných plodov, ale najmä pri postreku. Rovnako dôležitý je správny rez s vytváraním svetlej koruny.
Dobrou prevenciou proti chorobám vrátane moniliniovej spále je dopriať ovocným i okrasným drevinám prírodné organické hnojivo Hnojík, ktoré obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Toto hnojivo obsahuje chitín, ktorý má repelentný účinok proti škodcom, ale aj podporný účinok na imunitný systém rastliny, ktorý im potom pomáha bojovať aj s chorobami. Organické hnojivo používajte po celú vegetačnú dobu.
Chitín je prírodný biopolymér, ktorý sa nachádza v exoskelete hmyzu, kôrovcov a ďalších bezstavovcov, ale aj v bunkových stenách niektorých húb. Jedným z kľúčových spôsobov, ako chitín posilňuje rastliny, je podpora ich imunitného systému. Rastliny majú schopnosť rozpoznávať chitín ako signál prítomnosti škodcov alebo chorôb. To môže vyvolať obrannú reakciu, známu ako „indukovaná systémová rezistencia“ (ISR). Ďalší spôsob, akým môže chitín posilňovať rastliny, je jeho schopnosť podporovať rast prospešných mikroorganizmov v pôde, ako sú chitinolytické baktérie. Tieto baktérie rozkladajú chitín na jednoduchšie zlúčeniny, ktoré rastliny môžu využiť ako zdroj živín.
3 chyby, pre ktoré prichádzate o úrodu:
- Čakáte na listy: Najväčšie riziko hrozí stromu v štádiu ružového puku a v kvete. Ak vytiahnete postrekovač až pri prvých listoch, bude neskoro.
- Ignorujete počasie: Teplá a slnečná jar hubu prirodzene ničí. Zato chlad a dážď jej šírenie extrémne urýchľujú. Pri dlhotrvajúcom daždivom kvitnutí môže byť dokonca potrebný aj tretí zásah postrekom (podľa etikety a infekčného tlaku).
- Postrek riedite od oka: Vždy dodržte presné dávkovanie. Slabý roztok hubu nezabije, len zníži účinnosť vašej práce a podporí vznik odolnejších kmeňov.
Bezpečnosť a etiketa na prvom mieste:
- Pred každým striekaním si vždy pozorne prečítajte etiketu. Dodržte predpísanú ochrannú lehotu, maximálnu dávku a používajte ochranné pracovné pomôcky.
- Sledujte predpoveď počasia. Ak po aplikácii príde dážď skôr, než postrek zaschne, jeho účinnosť môže výrazne klesnúť.
V rizikových polohách sa preventívne nepestujú náchylné odrody višní a marhúľ. Na zníženie vlhkosti vzduchu presvetľujeme koruny stromov.
tags: #postrek #proti #vysychaniu #konarov #marhule