Napriek dobrej starostlivosti a optimálnemu stanovišťu občas ochorejú aj robustné odrody ruží. Okrem hubových chorôb, ako je hrdza či múčnatka, nie sú imúnne ani proti škodcom. Hubové choroby, ako je múčnatka, hrdza ružová alebo čierna škvrnitosť, ale aj napadnutie škodcami, je možno pri správnom výbere miesta a dobrej starostlivosti obmedziť na minimum.
Dobré miesta pre ruže sú slnečné, vzdušné plochy v záhrade s kyprou pôdou bohatou na humus. Dbajte na to, aby mali rastliny vyvážený prísun živín a aby boli v suchom období včas zalievané. Ďalším dôležitým opatrením je výber správnej odrody.
Najčastejšie choroby ruží
Čierna škvrnitosť ruží (Diplocarpon rosae)
Ide o najčastejšiu hubovú chorobu ruží, ktorá sa nazýva čierna škvrnitosť. Vyskytuje sa hojne najmä v rokoch s chladným a vlhkým počasím. Táto diagnóza sa dá pomerne ľahko určiť podľa tmavých škvŕn s lúčovitým okrajom, ktoré sa tvoria na listoch. V blízkosti škvŕn sú okvetné lístky ruží zvyčajne žltkastej alebo žltkasto-červenej farby.
Ruže silne napadnuté touto chorobou zhadzujú postupne listy, pričom na opadnutých listoch na zemi sa tvorí druhé vývojové štádium huby s výtrusmi, ktoré sú potom z jari novým zdrojom nákazy. Táto choroba dokáže v lete „odlistiť“ kríky za pár týždňov. Pôvodca vytvára na listoch nepravidelné tmavé škvrny so žltým lemom. Listy predčasne žltnú a opadávajú, krík slabne a menej kvitne. Huba miluje vlhké a teplé počasie (20-25 °C). Jej spóry sa šíria kvapkami vody pri daždi alebo polievaní. Náchylnosť ruží na túto chorobu vniesla do sortimentu ruža páchnuca, ktorá európskym ružiam dodala intenzívne žltú farbu. Čím viac génov má odroda z tejto, prípadne ďalších žltých botanických ruží vo svojej genetickej výbave, tým je náchylnejšia na čiernu škvrnitosť.
Mechanická a chemická ochrana
V rámci ochrany krov je účinná najmä prevencia, lebo už raz napadnuté listy spórami húb nedokážete vyliečiť. Chorobu udržíte na uzde včasnou aplikáciou fungicídov, výberom odolných odrôd a v prípade, že spozorujete celkom prvé príznaky napadnutia, tak aj včasným pozberaním prvých napadnutých listov. Na jar, ihneď po reze, pri ktorom odstránite všetky mŕtve a poškodené časti rastliny, vykonajte výdatný postrek sírnatým prípravkom. Zmeniť kyslú reakciu na povrchu mladých listov, ktorá vyhovuje rozvoju húb, pomôže postrek slabým roztokom sódy bikarbóny s pridaným zmáčadlom (saponát). Neskôr v pravidelných intervaloch urobte postrek prípravkami ako Magnicur Fungimat, Multirose, Folicur AL. Z prírodných prostriedkov osoží prasličkový vývar či spomenutý roztok sódy bikarbóny.
Okamžite odstráňte napadnuté listy a výhonky (nekompostujte „na studeno“). Dôkladné upratovanie pod kríkom je rovnako dôležité - pozbierajte všetky opadané, infikované listy zo zeme pod ružou. Všetok tento materiál bezpečne zlikvidujte - ideálne spálením alebo v komunálnom odpade. NIKDY ho nedávajte do kompostu! Po dôkladnom očistení kríka je čas ochrániť zdravé listy. Môžete použiť dostupný fungicíd na ruže z obchodu, alebo si vyrobiť jednoduchý domáci postrek, ktorý zmení pH na povrchu listov a sťaží klíčenie nových spór.
Recept so sódou bikarbónou: V 1 litri vody rozmiešajte 1 čajovú lyžičku sódy bikarbóny a pár kvapiek ekologického mydla alebo oleja (ako zmáčadlo). Dobre pretrepte. Postrekujte každých 7-10 dní, najmä po daždi. Pokryte líc aj rub listov do jemného zvlhnutia, nie do stekania. Nestriekajte na ostrom slnku ani pri teplotách nad ~25-28 °C. Najprv urobte skúšku na pár listoch; pri citlivých kultivaroch viac zrieďte. Alternatíva: hydrogénuhličitan draselný (potassium bicarbonate) 5-7 g/l + kvapka saponátu - býva k listom šetrnejší. Pri silnejšom tlaku choroby striedajte domáci roztok s povolenými prírodnými prípravkami: praslička (odvar), mydlový výluh s repkovým olejom, extrakty zo zlatovky či krvavca. Rotácia zložiek znižuje riziko zníženej citlivosti patogéna.
Pri silnom napadnutí škvrny splývajú a na spodnej strane listov vytvárajú podlhovasté spórové lôžka letných výtrusov. Z nich najskôr unikajú žltkasté, neskôr tmavé výtrusy, ktoré sa šíria vetrom ďalej. Pri silnom napadnutí ružiam opadajú listy. Huba sa šíri najmä vtedy, keď je vlhko a rastlina nie je dostatočne prevzdušnená, preto nepodceňujte ich pravidelný presvetľovací rez. Proti hrdzi môžete bojovať prípravkami Baycor 25 WP, Fungimat Magnicur, Lultirose a Syllit 65 wp.
Jesenné upratovanie je zákon: Na jeseň po opadaní lístia vyhrabte spod kríka do posledného lístka a zlikvidujte ho. Tým zničíte 99 % prezimujúcich spór. Toto je najdôležitejší preventívny krok zo všetkých. Polievajte správne: Polievajte vždy len priamo ku koreňom, nikdy nie na listy. Najlepší čas je ráno, aby prípadné ošpliechané listy stihli počas dňa rýchlo uschnúť. Vzdušný strih: Na jar urobte na ružiach presvetľovací rez. Odstráňte všetky slabé a križujúce sa výhonky, aby ste zabezpečili dobré prúdenie vzduchu vnútri kríka. Vyberajte si odolné odrody: Pri nákupe nových ruží hľadajte moderné, odolné odrody. Vynikajúcou pomôckou je napríklad nemecká certifikácia ADR, ktorá sa udeľuje len tým najzdravším a najodolnejším odrodám, ktoré preukázali vysokú odolnosť voči chorobám aj bez použitia chémie.
Múčnatka ružová (Sphaerotheca pannosa)
Ide o ďalšiu z najčastejších hubových chorôb na ružiach. Prejavuje sa bielym „múčnym“ povlakom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým na hornej strane listov, na kvetných stopkách, stonkách, ale môže byť dokonca aj na púčikoch. Rozvíja sa za priaznivého počasia pri teplotách od 16 do 27 °C. Obzvlášť silno sa šíri pri teplom a vlhkom počasí. Na múčnatku sú náchylné najmä ruže, ktoré sú príliš výdatne hnojené, pretože ich robustné, mäkké listy menej odolajú tejto hube. Z tohto dôvodu používajte dusíkaté hnojivá skôr striedmo. Múčnatka sa môže okrem listov prejaviť aj priamo na kvetných púčikoch.
Bielym povlakom voňajúcim po hubách obaľuje konce mladých výhonkov s kvetnými pukmi (neskôr v roku niekedy aj stonky) a listy. Napadnuté mladé časti spomaľujú v raste, preto ich treba odstrániť. Múčnatkou trpia najmä rastliny vysadené pri stene domu alebo na suchých pôdach, keď intenzívne rastúca ruža v dôsledku nedostatku vody slabo odoláva tlaku spór tejto huby.
Prevencia a liečba
Dobrou prevenciou proti múčnatke je dostatočne vlhká pôda, najmä v hlbších vrstvách. Čiastočne vám rastliny pomôže ochrániť aj preventívny postrek slabým roztokom sódy bikarbóny a zmáčadla, žihľavovým výluhom, prípadne vhodným chemickým prípravkom proti hubám - fungicídom. Postrek treba opakovať asi vo dvojtýždňových intervaloch. Riziko postihnutia múčnatkou môžete znížiť výberom odrôd s lesklými listami. Skvelo odolná je napríklad ‘Gloria Dei’.
Ako prevencia funguje aj postrek slabým roztokom sódy bikarbóny a zmáčadla ako v prípade čiernej škvrnitosti. Z rastlinných ochranných prostriedkov funguje pŕhľavový výluh.
Hrdza ružová
Za hrdzu ruže môžu pomerne častá hubová choroba. Presnejšie ide o žltooranžové až hrdzavočervené škvrny s tmavými okrajmi na hornej strane listov. V prípade silného napadnutia škvrny splývajú a na spodnej strane listov vytvárajú podlhovasté spórové lôžka letných výtrusov. Z nich najskôr unikajú žltkasté, neskôr tmavé výtrusy, ktoré sa šíria vetrom ďalej. Pri silnom napadnutí ružiam opadajú listy. Huba sa šíri najmä vtedy, keď je vlhko a rastlina nie je dostatočne prevzdušnená, preto nepodceňujte ich pravidelný presvetľovací rez.
Ide o menej závažnú chorobu ruží. Podobne ako mnohé iné hrdze sa prejavuje oranžovými kôpkami výtrusov na spodnej strane listov. Pri silnejšom výskyte môže ružu oslabiť, pretože napadnuté listy opadávajú. Preventívne postrekujte fungicídmi a odstraňujte napadnuté časti.
Ochrana
Proti hrdzi môžete bojovať prípravkami Baycor 25 WP, Fungimat Magnicur, Lultirose a Syllit 65 wp. Preventívne postrekujte fungicídmi a odstraňujte napadnuté časti.
Peronospóra ružová (Peronospora sparsa)
Patrí medzi málo známe hubové ochorenia ruží, pretože u nás sa zatiaľ vyskytuje iba v skleníkoch a fóliovníkoch. Na vrchnej strane infikovaných listov vytvára žltozelené až fialkasté, rýchlo zasychajúce škvrny. Tieto príznaky môžu niekedy pripomínať aj popálenie listov pesticídmi hlavne preto, lebo peronospóra ružová nevytvára na rube listov taký hustý povlak konídionosičov, ako to poznáme napr. pri peronospóre viniča, čo niekedy sťažuje jej determináciu. Výskyt choroby podporujú predovšetkým nevhodné pestovateľské podmienky, ako napr. vysoká vzdušná vlhkosť, nedostatočné vetranie a silné kolísanie teplôt v rýchliarniach.
Ochrana
V ochrane sa treba zamerať v prvom rade na zlepšenie pestovateľských podmienok. Na listoch ruže, ktoré majú čepele preložené okolo strednej žilky smerom nahor, sa nachádza niekoľko desiatok červenkastých asi 2,5 mm veľkých, beznohých larvičiek byľomora ružového (Wachtliella rosarum). Tieto larvičky prežijú celý svoj život vo vytvorenej hálke, ktorú opúšťajú až po dorastení. Vtedy zaliezajú do pôdy a zakuklia sa. Približne o 14 dní sa liahnu asi 3 mm dlhé komáriky s tmavou hruďou a červenkastým zadočkom. Byľomor ružový má do roka 2 až 3 generácie. Larvy poslednej generácie prezimujú v pôde. Hálky sa najčastejšie vyskytujú na podpníkoch, na pôvodných druhoch a na niektorých popínavých kultivaroch ruží.
V ochrane sa treba zamerať v prvom rade na zlepšenie pestovateľských podmienok. Na listoch ruže, ktoré majú čepele preložené okolo strednej žilky smerom nahor, sa nachádza niekoľko desiatok červenkastých asi 2,5 mm veľkých, beznohých larvičiek byľomora ružového (Wachtliella rosarum). Tieto larvičky prežijú celý svoj život vo vytvorenej hálke, ktorú opúšťajú až po dorastení. Vtedy zaliezajú do pôdy a zakuklia sa. Približne o 14 dní sa liahnu asi 3 mm dlhé komáriky s tmavou hruďou a červenkastým zadočkom. Byľomor ružový má do roka 2 až 3 generácie. Larvy poslednej generácie prezimujú v pôde. Hálky sa najčastejšie vyskytujú na podpníkoch, na pôvodných druhoch a na niektorých popínavých kultivaroch ruží.
Predchádzame jej preventívnym postrekom fungicídom a dostatočným vetraním, najmä počas horúcich dní.
Škodcovia ruží
Vošky
Vošky sú na ružiach veľmi časté. Vo veľkých množstvách sa vyskytujú najmä na najmladších výhonkoch a kvetných pukoch. Okrem toho, že cicajú rastlinné šťavy, prenášajú i mnohé vírusové choroby.
Ochrana
Kým ich je málo a máme málo kríkov ruží, snažte sa ich rozpučiť mechanicky - rukami v rukaviciach. Dajte pritom pozor, aby ste nezničili lienky a ich larvy, ktoré ich požierajú. Na vošky dobre zaberajú ekoprípravky na báze olejov, napríklad Karanimba Mikro, Biool, ďalej tiež rastlinný isekticíd NeemAzal T/S.
Vošky vylučujú lepkavé výlučky medovice, z ktorých príslušné rastliny veľmi trpia. Môže za to ochorenie spôsobené hubou Botrytis cinerea, ktorá je známa skôr z vinohradov. Vyskytuje sa najmä za daždivého počasia alebo pri nesprávnej zálievke postrekom na celé rastliny. Napadá kvetné puky, ktoré hnednú a odumierajú, pri rozkvitnutých kvetoch hnednú i kvetné lupene. Napadnuté časti rastlín čo najskôr odstráňte a zničte.
Proti živočíšnym škodcom použijeme Metation 0,2 %, Anthio 0,15 % a špeciálne proti voškám Pirimor 0,05 až 0,07 %.
Zvinovanie listov
Zvinovanie listov spôsobuje neveľká mucha piliarka drobná (Blennocampa pusilla). Kladie vajíčka do okrajov listu, ktoré sa následkom toho skrúcajú. Vážne škody zvyčajne nespôsobuje, stačí ručný zber skrútených listov. Piliarka prezimuje v pôde v podobe lariev, dospelé jedince sa objavujú v apríli.
Byľomor ružový (Wachtliella rosarum)
Na listoch ruže, ktoré majú čepele preložené okolo strednej žilky smerom nahor, sa nachádza niekoľko desiatok červenkastých asi 2,5 mm veľkých, beznohých larvičiek byľomora ružového (Wachtliella rosarum). Tieto larvičky prežijú celý svoj život vo vytvorenej hálke, ktorú opúšťajú až po dorastení. Vtedy zaliezajú do pôdy a zakuklia sa. Približne o 14 dní sa liahnu asi 3 mm dlhé komáriky s tmavou hruďou a červenkastým zadočkom. Byľomor ružový má do roka 2 až 3 generácie. Larvy poslednej generácie prezimujú v pôde. Hálky sa najčastejšie vyskytujú na podpníkoch, na pôvodných druhoch a na niektorých popínavých kultivaroch ruží.
Drobník ružový (Stigmella centifoliella)
Dlhé hadovité chodbičky (míny) s čiernym trusom uprostred, vyžierajú ploché, žlté, 3 až 4 mm dlhé húseničky drobníka ružového (Stigmella centifoliella), ktorého 2 generácie môžeme nájsť v listoch ruží v júli a v septembri až októbri. Dorastené húseničky opúšťajú chodbičky a zakukľujú sa v hnedých kokónoch. Kukly druhého pokolenia prezimujú. Motýliky drobníka ružového sa liahnu v máji až júni a kladú vajíčka jednotlivo na listy ruží. V jednom liste sa nachádza obyčajne iba jedna chodbička.
Piliarka ružová (Emphytus cictus)
Piliarka ružová má chrbtovú časť sfarbenú zeleno, brušnú sivožltú. Pripomína húsenicu motýľa, ale má o tri páry končatín viac. Preto sa nazýva aj nepravou húsenicou. Dospelá piliarka ružová je asi 10 mm dlhá, čierna a na piatom článku zadočku nesie charakteristický priečny belavý pásik. Do roka máva dve generácie. Prezimuje v štádiu dospelej larvy v rôznych úkrytoch, alebo v lístí. Na jar sa kuklí a v apríli vyletuje imágo. Samičky zapúšťajú vajíčka pod pokožku spodnej strany listov. Čerstvo vyliahnuté bledozelené larvičky sa spočiatku zdržujú na rube listov a vyžierajú drobné okienka v pletivách. Staršie larvy však už konzumujú (najmä vo večerných hodinách) celé listy, z ktorých sa zachová často iba nervatúra. Ochrana spočíva vo včasnom mechanickom zničení mladých larvičiek.
Čalúnnica ružová (Megachille centuncularis)
Čalúnnicu ružovú na poškodených rastlinách márne hľadáme, pretože z listov ruží iba vyhrýza charakteristické výkrojky potrebné na stavbu buniek pre svoje potomstvo. Čalúnnica ružová je včela samotárka pripomínajúca včelu medonosnú, od ktorej je však o niečo menšia. Čalúnnice si stavajú bunky najčastejšie v dutinách stromov a ukladajú ich v radoch za sebou. Každú bunku naplnia zmesou peľu a nektáru, položia jedno vajíčko a uzatvoria ďalšími výkrojkami. Hlavným obdobím letu čalúnnic je jún až september. V tomto období si postupne zhotovujú bunky, súčasne navštevujú kvety a hromadia zásoby pre budúce larvy, ktoré sa pomaly vyvíjajú a do zimy dosiahnu štádium tzv. predkukly. Škody, ktoré čalúnnice spôsobujú, bývajú málokedy veľké, skôr iba nápadné.
Iné problémy
Žltačka (chloróza)
V pôdach, ktoré obsahujú veľa vápnika, fosforu, alebo sú príliš kyslé, trpia ruže na žltačku (chlorózu). Liečime ju opakovanou zálievkou 1 % roztokom síranu železnatého (zelenej skalice). alebo ošetrením dovážaným prípravkom Sequestrene. Žltačka môže vzniknúť aj po namrznutí. Niekedy je krik taký zoslabnutý, že ani po včasnom zásahu sa nespamätá.
Vírus mozaiky
Mozaika je najbežnejším vírusovým ochorením ruží. Vyskytuje sa na rôznych druhoch i kultivaroch tak pri rýchlení, ako aj vo voľnej prírode. Jej najčastejším príznakom sú žlté kresby pripomínajúce dubový list, ale môže sa vyskytovať aj v podobe drobných pľuzgierov, chlorotických škvŕn ap. Farba kvetov infikovaných rastlín v porovnaní so zdravými býva často bledšia a rastliny majú celkove slabší vzrast. Vírus mozaiky sa prenáša očkovaním a vrúbľovaním. Prenos voškami zatiaľ nie je jednoznačne dokázaný.
Problémy s ružami: Ako identifikovať a liečiť pleseň čiernej škvrnitosti ruží, Diplocarpon rosae
Prírodné prostriedky a prevencia
V zahraničnej literatúre, napriek veľkému výberu účinných chemických ochranných prostriedkov, ponúkajú drobným pestovateľom na vyskúšanie aj staré recepty prírodných prostriedkov, ktoré nezamorujú životné prostredie.
- Výluh z rebarbory: 6 až 7 listov rebarbory aj so stonkami pokrájame na kúsky, nalejeme na ne 20 až 25 l dažďovej vody a necháme 2 až 3 dni stáť. Potom ho zlejeme a precedíme cez plátno.
- Výluh zo žihľavy (varený): 1 kg žihľavy varíme 30 minút v 10 l vody. Necháme až 15 dní kvasiť. Odvar pred použitím riedime s vodou v pomere 1:20.
- Výluh zo žihľavy (bez varenia): Čerstvú vňať žihľavy zalejeme vodou a necháme 4 až 5 dní kvasiť, občas pomiešame drevenou palicou.
- Prášok proti múčnatke a voškám: Pálené vápno polievame petrolejom, až kým sa rozhasí.
Na moderné ruže sú dnes kladené vysoké nároky. Musia byť krásne, zdravé a kvitnúť celú sezónu. Nesmú byť náročné na starostlivosť, musia byť odolné a tak nejak celkovo bezproblémové. Najväčším postrachom pestovateľov ruží bývajú choroby, ktoré rastliny znehodnocujú, uberajú im na kráse a často aj úplne decimujú. Najlepšie je predchádzať ich výskytu vhodnými preventívnymi opatreniami už od výsadby krov alebo stromčekov, no nie vždy to pomôže.
Ak vysadíte ruže na miesto zodpovedajúce ich nárokom, nepreženiete to s prihnojovaním a vyberiete si dostatočne odolné odrody, zvyčajne budú rásť a kvitnúť pre naše potešenie. V opačnom prípade sa môžu prejaviť niektoré z chorôb.
Z malospotrebiteľského balenia prípravkov firmy FLORASERVIS je proti všetkým trom chorobám ruží účinný Baycor 25 WP. Proti múčnatke možno použiť Fundazol 50 WP, Karathane LC, Rubigan 12 EC, Systhane 12 EC a Topsin M 70 WP. Proti čiernej škvrnitosti listov je povolený Dithane M 45, Dithane DG, Novozir MN 80 a Syllit 65.
Čierna škvrnitosť je vytrvalý nepriateľ, ale nie je neporaziteľný. Kľúčom k úspechu je neúprosná hygiena - neustále odstraňovanie všetkých napadnutých listov zo zeme aj z kríka. V kombinácii s preventívnymi postrekmi a správnou starostlivosťou dokážete udržať túto chorobu na uzde a tešiť sa z krásy vašich kráľovien záhrady po celú sezónu.