Všetko o postreku spevnených plôch

V oblasti ochrany ovocných a okrasných drevín zohráva predjarné ošetrenie kľúčovú úlohu v celoročnej starostlivosti. Cieľom je zlikvidovať škodcov v štádiu vajíčok alebo lariev, čím sa predíde ich ďalšiemu množeniu a potenciálnym škodám. V minulosti sa na tento účel používali prípravky s obsahom DNOK, ktoré sú však momentálne nedostupné. Nahradili ich moderné prípravky kombinujúce insekticídnu a olejovú zložku.

Kombinácia prípravkov Mero Stefes a Karate Zeon 5 CS je určená práve na toto predjarné ošetrenie ovocných a okrasných drevín, vrátane stromov a kríkov. Tieto prípravky sú povolené aj na ošetrovanie ďalších plodín.

Mechanizmus účinku a aplikácia

Insekticídna zložka prípravku Karate Zeon 5 CS pôsobí na škodcov ako dotykový, dýchací a požerový jed. Doplnená olejová zložka prípravku Mero Stefes vytvára na povrchu zasiahnutých škodcov súvislý olejový film, ktorý im bráni v dýchaní. Spoločný účinok týchto zložiek je intenzívnejší pri vyšších teplotách, kedy škodcovia intenzívnejšie dýchajú.

Príprava postrekovej kvapaliny sa začína vliatím odmeraného množstva prípravku Mero Stefes do nádrže postrekovača naplnenej do polovice vodou. Následne sa pridá Karate Zeon 5 CS.

Aplikácia postrekovej kvapaliny sa vykonáva zásadne až po vypučaní drevín. Ideálne je ošetrenie v štádiu "myšieho uška", ale najneskôr tesne pred kvitnutím jednotlivých druhov drevín. Pri jabloniach je vhodné aplikovať postrek v štádiu ružových kvetných pukov. V oblastiach s výskytom kvetovky jabloňovej sa odporúča ošetrenie jabloní v štádiu zelených kvetných pukov.

Spevnené plochy v exteriéri

Spevnené plochy zohrávajú v exteriéri dôležitú úlohu nielen z praktického, ale aj z dekoratívneho hľadiska. Podčiarkujú celkový vzhľad domu a jeho okolia a umožňujú vytváranie rôznych architektonických prvkov, ako sú voľné plochy na umiestnenie kvetinových záhonov či solitérnych drevín.

Sortiment výrobcov zámkovej dlažby a záhradných platní je široký a ponúka množstvo doplnkového tovaru pre riešenie problémov so strmými svahmi či okrajmi spevnených plôch. Svahové oporné tvárnice sú ideálnym riešením pre strmšie svahy, sú účelné a zároveň dekoratívne, umožňujú vysádzanie zelene.

Pri výbere spevnených plôch je možné pohrať sa s možnosťou ich uloženia a cielene v nich vytvoriť napríklad voľné plochy na umiestnenie kvetinových záhonov alebo rôznych solitérnych drevín. Ponuka doplnkových výrobkov je bohatá a ich použitie prináša variabilné riešenia.

Riešenia pre problematické svahy a okraje

Problematický svah vám pomôžu vyriešiť svahové tvárnice. Sú dostupné v rôznych tvaroch a farebných vyhotoveniach, s rôznymi možnosťami uloženia, čo pôsobí efektne. Najzaujímavejším riešením je ich vysadenie vhodnou zeleňou, čo dodá exteriéru atraktivitu a premení problematický svah na vizuálnu dominantu.

Zaujímavým variantom je aj využitie plotových či múrových prvkov na vybudovanie vyvýšených kvetinových záhonov.

Dlažba imitujúca lámaný kameň vnesie do exteriéru prirodzený charakter.

Palisády nemusia slúžiť len na ukončenie okrajov spevnených plôch.

Úloha múrikov v záhrade nemusí súvisieť len s ohraničením priestorov.

Trávnikový lem predstavuje praktického pomocníka na ukončenie trávnatých plôch. Jeho výhodou je, že nevyčnieva nad úroveň ohraničenej plochy a umožňuje pohodlné kosenie až po okraj.

Jednoduché chodníky a spevnené plochy

Jednoduchý chodníček z nášľapných kameňov alebo platní, ktorý umožňuje pohodlný prechod po trávniku bez jeho pošliapania, je v záhrade praktickým riešením.

Výsadba a ošetrovanie drevín

Obdobie vysádzania drevín závisí od rôznych faktorov. Z hľadiska postupu prác pri založení sadovníckej úpravy sa dreviny vysádzajú najčastejšie po dokončení terénnych úprav, na vážkach ornice, spracovaní a urovnaní pôdy. Pri vysádzaní možno použiť kvalitnú zeminu a vyplniť ňou jamu.

Často sa vysádza do vopred založeného trávnika, najmä ak predchádzajúce práce nemohli byť včas dokončené a na vysádzanie je už neskoro. Tento spôsob umožňuje lepšiu mechanizáciu prác, prehľadnosť a prístupnosť plochy. Nevýhodou môže byť potreba väčšieho prísunu a odvozu zeminy a možnosť poškodenia trávnika. Preto má byť porast tráv prekorenený, dobre zapojený a krátko pokosený.

Plochy pre zahustené výsadby krov, ak boli zatrávnené, sa musia znova spracovať alebo trávny porast chemicky zničiť.

Výber obdobia pre výsadbu

S ohľadom na ročné obdobie sa vysádza v jeseni alebo na jar. Jesenné vysádzanie býva väčšinou lepšie, pretože šetrí pôdnu vlahu, rastliny lepšie zakoreňujú a rastú.

• Opadavé listnáče sa vysádzajú od októbra do zamrznutia.
• Na jar sa vysádzajú až do vypučania (marec, apríl).
• Kratší čas pred pučaním sa odporúča sadiť dreviny s tvrdým drevom, pokiaľ nemajú dobré koreňové baly (napr. duby, buky, hraby, gaštany, brestovce).
• Brezy a ľaliovníky rastú najlepšie na začiatku pučania, najmä väčšie sadence a rastliny s nedokonalým koreňovým balom.
• Ihličnany a vždyzelené kry je vhodnejšie sadiť v jeseni skôr (september, október), aby sa do zimy zakorenili a mohli prijímať vodu.
• Sadivo v kontajneroch sa môže vysádzať aj v období vegetácie. Tento progresívny spôsob odstraňuje sezónnosť práce a umožňuje dokončenie úprav kedykoľvek od jari do jesene. Rastliny sa tiež lepšie ujímajú. Nevýhodou sú vyššie náklady a obmedzená dostupnosť druhov a veľkostí drevín.

Hĺbenie jám a príprava pôdy

Jamy sa hĺbia hneď po vykolíkovaní miest vysádzania. V priaznivých pôdnych podmienkach majú byť aspoň tak veľké, aby sa korene pri sadení mohli voľne rozložiť a tak hlboké, aby sa pod nimi zemina prekyprená.

• Pre kry obyčajne stačí veľkosť do 0,50/0,50/0,50 cm (0,125 m³).
• Pre ostatné dreviny asi 0,70/0,70/0,60 cm (0,25 m³).
• V horších podmienkach a pre väčšie bálové rastliny sa rozmery primerane zväčšia.

Steny jám majú byť kolmé a horšia zemina sa dáva na osobitnú hromadu. Ak je na spodku vrstva stavebnej sutiny alebo podobného materiálu, kopú sa jamy pokiaľ možno až k pôvodnej zemine, aby sa obnovilo kapilárne spojenie. V nepriaznivých podmienkach je potrebné vykopanú zeminu sčasti alebo úplne vymeniť a nahradiť dobrou ornicou.

Na mechanizáciu hĺbenia jám možno využiť nesené traktorové jamkovače, presádzače i menšie pojazdné rýpadlá.

Požiadavky na rastlinný materiál

Sadivo má zodpovedať príslušným normám (napr. ČSN). Od vybratia rastlín v škôlke cez dopravu až do vysádzania môžu sa rastliny znehodnotiť zaschnutím, mechanickým poškodením, mrazom i zámenami. Najviac škodí slnko a vietor, koreňom aj mráz.

Prostokorennné dreviny sú najcitlivejšie. Vybraté rastliny, ktoré sa budú sadiť v priebehu niekoľkých dní, sa uskladnia na tienistom a záveternom mieste, pokropia sa vodou a prikryjú fóliou alebo rohožami. Ak sú rastliny zavädnuté, ponoria sa korene po odrezaní na 2-3 dni do vody. Ak sa dreviny nevysadia včas, musia sa prehľadne založiť do pôdy.

Ak zostanú rastliny v zakládke cez zimu, musia sa založiť jednotlivo, nie vo zväzkoch, aby bolo možné korene dobre presypať zeminou. Pri chúlostivejších druhoch rastlín sa spodná časť prikryje lístím. Zakládka má byť oplotená. Na jar býva niekedy potrebné zabrániť predčasnému pučaniu, preto sa rastliny v zakládke ľahko povytiahnu a zakryjú rohožami.

Ideálne by bolo uchovávať rastliny v klimatizovaných skladoch.

Namáčanie koreňov do Agrikolu, či už priamo v škôlke alebo pred vysádzaním, môže byť i náhradou za zemný bal pri dobrom ošetrení.

Dreviny so zemným koreňovým balom sa môžu voľne ponechať postavené v zakládke i dlhší čas, musia sa však častejšie rosiť. Cez zimu sa baly presypú rašelinou alebo lístím, zalejú a nadzemné časti ľahko prikryjú čečinou. Zakladanie cez zimu nie je príliš vhodné, pretože sa baly porušujú. Pri akejkoľvek manipulácii sa musí dbať, aby sa baly nerozbili. Prenášajú sa za obal a nehádže sa s nimi.

Spôsoby vysádzania okrasných drevín

Vysádzanie okrasných drevín bez koreňového balu (prostokorenné)

Bez zemného koreňového balu sa sadí väčšina opadavých listnáčov bežnej škôlkárskej veľkosti. Najskôr sa hladko odrežú silnejšie poranené korene, ostatné sa zbytočne neskracujú.

K stromom sa dáva silnejší impregnovaný kôl, ktorý sa zatlčie do dna jamy ešte pred vlastným vysádzaním. Kôl má siahať pod korunku. Umiestňuje sa buď zo strany prevládajúcich vetrov alebo z juhozápadnej strany (stromy s hladkou slabšou kôrou ako ľaliovníky, americké duby, stromovité magnólie a pod.), či smerom k vozovke. Po vysadení sa sadence priviažu ku kolu voľne úväzkom vo tvare osmičky.

Vlastné vysádzanie robia najmenej dve osoby. Jedna drží stromček a potriasa ním, pričom dbá na správnu hĺbku a zeminu okolo koreňov ušliapava. Druhý pracovník zapĺňa jamu zeminou, pričom ku koreňom dáva dobrú kyprú zeminu s prídavkom uležaného kompostu.

• Stromy sa sadia tak hlboko, ako rástli v škôlke alebo trocha hlbšie.
• Kry sa sadia tak, aby celé základné rozkonárenie bolo v zemi. Ponorená časť sa dodatočne zakorení a rastliny sú odolnejšie proti suchu i aplikácii herbicídov.
• Menšie dreviny v záhonových zahustených výsadbách, kde bola pôda vopred dobre pripravená a vyhnojená, sa sadia za rýľ.

Vysádzanie okrasných drevín s koreňovým balom

S koreňovým balom sa sadia ihličnany a vždyzelené listnáče, pretože aj v čase vysádzania sú olistené a nepretržite musia uhrádzať stratu vody výparom. Pri ihličnanoch netvoria výnimku ani opadavé druhy, predovšetkým kvôli nevhodnosti rezu po vysadení a citlivosti symbiotickej huby na koreňoch na zaschnutie.

Z opadavých listnáčov sa s balom sadia väčšie sadence briez, dubov, bukov, hrabov, gaštanov, brestovcov, vzácnejšie dreviny ako magnólie, ľaliovníky, japonské javory, ďalej azalky, zanoväte, kručinky, cennejšie kaliny, nízke skalníky a dreviny predpestované v nádobách (kontajneroch). S balom treba presádzať aj všetky odrastené dreviny.

Spôsob vysádzania je odlišný od sadenia prostokorenných sadencov. Jama musí byť relatívne väčšia. Najprv sa na spodok hodí trochu dobrej zeminy, ktorú ušliapeme, aby bol bal v správnej hĺbke. Až po usadení rozviažeme úväzok, obal rozprestrieme a ponecháme v jame. Len obaly z nedegradovateľného materiálu treba opatrne vytiahnuť alebo ich pred uložením sadenca niekoľkokrát zospodu prerezať.

Balom sa netrasie, ale zemina sa okolo neho len obsypáva a zašliapava. Odporúča sa prídavok rašeliny a kompostu. Vyššie dreviny sa vyviažu ku kolu zapichnutom šikmo vedľa balu. Sklon kolov má byť v celej výsadbe pokiaľ možno jednotný.

Ošetrovanie po vysadení

Po vysadení sa rastliny zalejú. Dôkladné a opakované zalievanie je potrebné najmä pri jarnom vysádzaní a pri porušených baloch u ihličnanov a vždyzelených krov. Zalieva sa často menej, ale dôkladne.

Okolo osamotených drevín v trávniku sa zhotovujú misy. Majú ten význam, že sadence nepotiáča tráva a môžu sa lepšie zalievať a hnojiť. Misy majú byť aspoň 0,75 m široké. Od trávnika sa po obvode oddelia brázdičkou. Pre zalievanie sa robia okraje zvýšené a spevnené. Na svahu je spodný okraj vyšší.

• Pri stromoch a nenáročných kroch sa misy ponechajú len niekoľko rokov.
• Pri cennejších a náročnejších kroch sa robia trvalé.

Keď sa dreviny už nezalievajú, udržuje sa povrch pôdy rovinný a pri kraji misy zaoblený. Misy však bránia mechanizovanej údržbe trávnika a zvyšujú náklady. Nezarastenú kruhovú plochu možno po zakorenení dreviny udržať bez oddeľujúcej brázdičky pomocou herbicídov.

Záhonové výsadby krov (zahustené skupiny) sa odpichnú od trávnika rýľom a povrch sa uhrabe do roviny. Zalieva a hnojí sa plošne. Je veľmi vhodné, keď sa na povrch pôdy mís i skupín rozprestrie nástielka z drvenej stromovej kôry alebo konárov, trávy alebo iného substrátu.

Rezy a tvarovanie drevín

Rez nadzemnej časti

Pri opadavých drevinách je dôležitý rez nadzemnej časti. Uľahčí sa tým ujatie sadenca, pretože sa veľmi zmenší odparovacia plocha. Okrem toho sa upraví tvar a podporí zosilnenie a rozkonárenie kostrových konárov.

• Pri jesennom vysádzaní sa reže radšej na jar.
• Len vyššie stromy, kde by to bolo obťažné, sa zrežú pred vysádzaním.
• Rastliny vysadené na jar sa režú hlbšie než pri vysádzaní v jeseni.

Pri stromoch s normálnou korunkou sa najskôr zredukuje počet konárov na 3-4 bočné výhonky. Pritom sa predovšetkým odstraňujú konkurenčné výhonky. Hlavný výhonok sa vždy ponecháva dlhší, bočný sa skracuje na vonkajší púčik.

Stromom odspodku rozkonáreným, tzv. pyramídam (duby, buky, hraby, turecké liesky a i.) sa bočné výhonky zosadzujú na spodný konárik smerujúci von a ten sa podľa potreby ešte skráti. Ak majú stromy dobré koreňové baly, nemusia sa korunky zrezávať.

Väčšine krov, najmä pri hlbšom vysadení, sa konáre príliš neskracujú. Len sadence s dlhými výhonkami a nedostatočne rozkonárené sa primerane zrežú do tvaru širokého kužeľa. Predtým sa tiež odstránia prebytočné výhonky (slabé, zahusťujúce, rastúce nesprávnym smerom).

Rezy ihličnanov a vždyzelených krov

Ihličnany a vždyzelené kry sa po vysadení väčšinou nerežú. Len pri cyprusovitých druhoch, najmä väčších krových borievkach a tiež pri tisoch sa môžu bočné konáre skrátiť, najmä pri zlých baloch. Konkurenčné výhonky jednoosových ihličnanov (smreky, jedle a pod.) sa odrezávajú tesne pri kmieniku.

Vždyzelené listnáče znášajú rez rovnako dobre ako opadavé.

Údržbové práce a tvarovanie

Z údržbových prác je najdôležitejší rez. Robí sa mechanickými lištami alebo ručnými plotovými nožnicami podľa napnutého motúza alebo laty.

• Ihličnany a vždyzelené listnáče sa tvarujú raz ročne, a to najlepšie koncom leta až v jeseni alebo na jar.
• Opadavé listnáče vyžadujú rez dvakrát za rok, a to v období vegetačného pokoja a koncom júna až začiatkom júla.

Pretože horná časť obrastá bujnejšie, tvarujú sa bočné steny mierne šikmo - na 1 m výšky sa ráta s rozšírením spodnej základne asi o 10 cm na každej strane. Nízke plôtiky sa strihajú kolmo.

Uhynuté sadence sa musia čo najskôr dosadiť. Menšie medzery sa zaplnia prihrnutím konárov. Pravidelne sa ničia burinové dreviny.

Odnožujúce druhy drevín sa na tvarované ploty nemajú používať, pretože zvyšujú pracovné náklady odstraňovaním koreňových výmladkov. Podľa potreby sa rastliny prihnojujú a zalievajú.

Staré a odspodu holé listnáče sa môžu tesne nad zemou zmladiť. Z ihličnanov možno zmladzovať len tis.

Výsadba a ošetrovanie živých plotov

Vysádzanie a ošetrovanie tvarovaných živých plotov

Najlepšie sa rastliny vyvíjajú v jednoradových, najviac v dvojradových plotoch. Pred vysádzaním sa spracuje, prípadne zlepší pôda v páse aspoň 0,50 m širokom. Podľa veľkosti sadencov sa potom sadí podľa šnúry, buď za rýľ alebo do vykopanej ryhy.

Vzdialenosť sa riadi veľkosťou sadeníc a mohutnosťou rastu. V príliš hustých výsadbách trpia rastliny nedostatkom svetla a skôr preschýňajú.

• Pri vyšších plotoch (kry veľkosti vtáčieho zobú obyčajného) sa vysádzajú asi 2-3 rastliny na 1 m dĺžky.
• Pri nízkych plotoch 4-6 kusov.
• Ihličnany sa sadia o niečo dlhšie, asi na 0,40-0,80 m.

Sadence sa majú aspoň spodnými konármi ľahko dotýkať. Po vysadení sa rastliny rovno zastrihnú (listnáče asi o polovicu, ihličnany sa len zarovnajú) a zalejú.

Výsadba a ošetrovanie ruží

Záhradné ruže (záhonové - kríkové a stromčekové, popínavé) potrebujú slnečnú polohu. Pretože vyžadujú dobrú priepustnú pôdu, býva potrebné jej zlepšenie a vyhnojenie kompostom. Hnojivá, ktoré obsahujú chlór a kyslé hnojivá, nie sú vhodné.

Vysádzanie ruží

Ruže sa vysádzajú najčastejšie na jar. Korene sa skrátia a nadzemná časť sa krátko zostrihne. Miesto očkovania má byť asi 30 mm pod úrovňou povrchu.

• Kríkové ruže sa vysádzajú na vzdialenosť 0,50 m (bujnejšie rastúce veľkokveté ruže o niečo ďalej).
• Stromčekové ruže najmenej na 1 m.
• Popínavé ruže na 2-3 m.

Po vysadení je vhodné sadence nakopcovať a dôkladne zaliať.

Ošetrovanie ruží počas roka

Ošetrovanie počas roka je podobné ako pri kvetinových záhonoch, ruže sú však menej náročné, najmä na vlahu. Asi po 5 rokoch sa odporúča vápnenie.

Ruže často trpia chorobami a škodcami (vošky, múčnatka, škvrnitosť), a preto sú potrebné postreky. Pri stromčekových ružiach sa podľa potreby vymení kôl, ku ktorému sa vysádzajú vždy v korunke.

Prikrývanie ruží na zimu

Záhradné ruže sa prikrývajú koncom októbra alebo začiatkom novembra. Pred vlastnou prácou sa pri záhonových ružiach trocha pristrihne nadzemná časť plotovými nožnicami, aby sa lepšie pracovalo.

• Kríkové ruže sa nakopcujú, a len v prípade, že predčasne zmrzne pôda, prikryjú sa lístím.
• Stromčekové ruže sa chránia tak, že sa korunka zohne do vyhĺbenej jamky a potom zasype zeminou. V ťažkých pôdach alebo pri starších rastlinách je lepšie korunku pripevniť k zemi, zasypať lístím a prikryť čečinou. Staré ruže sa musia ohýbať každoročne na rovnakú stranu. Ohrnutie sa uľahčí odrýpnutím zeminy pri kmieniku na príslušnej strane.
• Popínavé ruže sú otužilejšie. Odporúča sa však chrániť ich spodnú časť lístím. Ak v osobitne tuhých zimách namrznú, musia sa zmladiť. Podobne sa ošetrujú aj lambertianky (remontujúce kríkové ruže).

Rez ruží

Záhonové ruže kvitnú na novovytvorených výhonkoch, a preto vyžadujú každoročný krátky rez. Robí sa hneď po odokrytí. Nakopcované kry sa opatrne odhrnú motyčkou a zostávajúca zemina sa dôkladne odstráni dlhším dlátovite zrezaným kolíkom.

Pri vlastnom reze sa postupuje takto:

• Odstráni sa suché alebo polámané drevo, suché čapíky, príliš slabé výhonky a tesne pri koreňovom kŕčiku planina z podpníkov.
• Príliš husté korunky sa presvetlia odstránením slabých výhonkov a konárov, ktoré sa križujú, alebo rastú súbežne blízko seba alebo dovnútra korunky (pritom sa dbá na zosadzovanie starších rozkonárených konárov až na najspodnejší jednoročný výhonok).
• Jednoročné výhonky sa skrátia pokiaľ možno na púčik smerujúci von a asi 10 mm nad ním; reže sa priemerne na 3 púčiky (slabšie výhonky na menší počet a hrubšie na väčší počet púčikov). Trocha väčší rez sa robí pri bujnejších veľkokvetých ružiach a najmä pri lambertiankach.

Dôležitý je letný rez. Spočíva v odrezávaní odkvitnutých súkvetí až po normálny list. Ruže sa potom nevysiľujú tvorbou plodov a v ďalšom období lepšie kvitnú. Súčasne je vhodné odstrániť planinu z podpníkov, pretože sa lepšie odlíši než v období vegetačného pokoja.

Popínavé ruže sa režú odlišne. Najskôr sa odstránia prestarnuté konáre a prebytočné a slabé výhonky. Silné jednoročné výhonky vyrastajúce odspodku sa skrátia, aby vytvorili bočný obrast. Najlepšie obrastajú výhonky vyviazané do šikmej alebo dokonca do vodorovnej polohy. Pri väčšine kultivarov sa tvoria kvety na letorastoch z vlaňajších výhonkov, ktoré vyrastajú z...

Moderné prístupy k spevneným plochám

Spevnené plochy v mestskom prostredí, či už v rezidenčnej alebo komerčnej výstavbe, sa v posledných rokoch stávajú predmetom záujmu z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Pojmy ako „klimatická zmena“ a „prívalové dažde/záplavy“ poukazujú na potrebu hľadať riešenia, ktoré nepodporujú negatívne trendy.

Medzi takéto riešenia patria požiadavky na budovanie tzv. drenážnych vrstiev, ktoré odvádzajú zrážkovú vodu a prispievajú k prirodzenému ochladzovaniu prostredia.

Spoločnosť COLAS Slovakia ponúka drenážny asfalt Coldraine®, ktorý spĺňa požiadavky na odvádzanie vody zo spevnených plôch do zelených pásov, retenčných nádrží a jazierok. Na rozhraní s podkladom sa aplikuje spojovací postrek s hydroizolačnou funkciou. Tento typ asfaltu sa vyznačuje aj zníženou hlučnosťou v okolí.

Architektonické a funkčné aspekty spevnených plôch

Tradičné riešenia ako asfaltové vozovky alebo betónové a dláždené plochy môžu pôsobiť umelo a neprirodzene. Tmavé povrchy navyše absorbujú viac slnečnej energie a prehrievajú mestské prostredie.

Pre plochy, ktoré majú dotvárať prostredie a "podčiarknuť" istý architektonický zámer, je potrebné hľadať produkty využívajúce synergiu. Cieľom vývoja bolo skombinovať výhody tuhých a netuhých krytov vozoviek - priniesť tvrdosť povrchu a nízku citlivosť na teplotu.

Osvedčil sa koncept kombinácie tzv. kostry (z asfaltom obaleného kameniva) a zálievky (z malty na báze cementu). Laik si takýto produkt môže predstaviť ako dielo zhotovené v dvoch technologických krokoch:

1. Najskôr sa uloží a zhutní asfaltová kostra, ktorá sa vyznačuje podľa STN 73 6127-3 veľkou medzerovitosťou (18 - 26 %).
2. Vďaka vysokej medzerovitosti a vzájomnému prepojeniu medzier kostry možno v druhom kroku vyplniť medzery zálievkou/maltou na báze cementu.

Asfaltová vrstva tak stráca drenážnu schopnosť, ale získava vysokú mechanickú odolnosť. Na slovenskom a českom trhu existuje niekoľko variantov tohto produktu, ktoré sa líšia zrnitosťou, použitým asfaltovým spojivom a výplňovou maltou, čo ovplyvňuje ich vlastnosti a citlivosť na technologickú disciplínu.

Mnohé firmy už ponúkajú riešenia, ktoré umožňujú lepšie využívať potenciál verejných priestorov a kumulovať ich funkciu. Verejné priestory by nemali byť vnímané ako nutné zlo.

Letná údržba spevnených plôch, trávnika a zelene

Letná údržba plôch je rozdelená do dvoch skupín, ktoré spoločne tvoria súbor služieb a výkonov pre komplexnú starostlivosť o spevnené plochy, trávnik a zeleň.

Starostlivosť o spevnené plochy

Starostlivosť o spevnené plochy znamená zabezpečiť, aby boli chodníky, parkoviská a cestné komunikácie čisté a bezpečné.

Starostlivosť o trávniky a rastliny

Pri výkone služieb údržby zelene sa pracovníci zameriavajú na údržbu trávnikov a rastlín.

• Najdôležitejším parametrom pri údržbe trávnikov je jarné vyhrabanie suchej trávy, prevzdušnenie a pravidelné kosenie s vhodným typom zariadenia.
• Starostlivosť o rastliny zahŕňa všetko, čo rastie nad úrovňou trávnika: kvety, kry, stromy, rôzne skalky a záhradné záhony. K týmto rastlinám je potrebné pristupovať s odbornou starostlivosťou.

tags: #postrek #spevnenych #ploch