Rosičky, po slovensky Drosera, patria medzi najrozšírenejšie a najľahšie pestovateľné mäsožravé rastliny. Vďaka svojmu jedinečnému vzhľadu a spôsobu lovu hmyzu fascinujú mnohých pestovateľov. Ich listy pokrývajú jemné chĺpky s lepkavými kvapkami, ktoré pripomínajú kvapky rosy, odtiaľ pochádza aj ich názov.
Charakteristika a spôsob lovu
Rosičky sa vyznačujú listami pokrytými žliazkatými chĺpkami (tentakulami), ktoré vylučujú lepkavú, slizovitú tekutinu. Táto tekutina nielenže láka hmyz svojím leskom a vôňou, ale slúži aj ako tráviaci enzým. Keď sa hmyz prilepí na listy, tentakuly ho obopnú, čím sa korisť stáva nehybnou. Následne sa list pomaly ohýba smerom do stredu, čím rastlina hmyz uškrtí a začne ho tráviť. Tento proces, pri ktorom rastlina získava potrebné živiny, je však pomerne pomalý.
Počet druhov rosičiek patrí medzi najrozšírenejšie rody mäsožravých rastlín. Dorastajú do rôznych veľkostí, od priemeru niekoľkých milimetrov až po desiatky centimetrov, a vyznačujú sa rozmanitými tvarmi a sfarbeniami. Na svoje lepkavé listy lákajú komáre, mušky, motýle a chrobáky.
Nároky na pestovanie a rozdelenie
Vzhľadom na pestovateľské nároky môžeme rosičky rozdeliť do viacerých skupín, ako sú svetlomilné (tropické), tieňomilné (pralesové), druhy z južnej Afriky, hľuznaté, trpasličie a podobne. Väčšina druhov patrí k nenáročným, ak dodržíme základné podmienky.
Substrát a svetlo
Vhodným substrátom je vláknitá rašelina s kremičitým pieskom v pomere 1:1 až 1:2. Rastliny vyžadujú maximálny dostatok slnka, preto sú ideálne východná alebo západná strana. Môžu byť umiestnené na okennom parapete, ale darí sa im aj vonku na chránenom mieste.
Teplota a zálievka
Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje od 15 do 35 °C, pričom niektoré druhy preferujú špecifické teplotné rozsahy. Zalievame priebežne odspodu mäkkou (destilovanou, dažďovou alebo demineralizovanou) vodou tak, aby substrát nikdy úplne nevyschol, ale zároveň nebol premokrený. Vždy používajte mäkkú vodu, pretože minerály z tvrdej vody môžu neutralizovať kyslý rašelinový substrát.
Rozmnožovanie
Rosičky sa rozmnožujú vegetatívne alebo semenami.
- Vegetatívne rozmnožovanie: Zahŕňa delenie trsov, koreňové a listové odrezky. Listové odrezky sa často používajú u bežnejších druhov, ako je rosička kapská. Lístok sa odstrihne s časťou stopky, položí na vlhký substrát a prikryje sa machom alebo umiestni do skleníčka. Nové rastlinky vyrastajú z rozšírenej časti listu.
- Semená: Semená sa vysievajú na jar na povrch substrátu. Pri vhodnej teplote (10-28 °C) a dostatku svetla vyklíčia do šiestich týždňov. Semenáčiky môžeme neskôr presádzať.
Skupiny rosičiek a ich špecifiká
Rosičky môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich pôvodu a nárokov na pestovanie:
Nezaťahujúce svetlomilné rosičky
Tieto druhy rastú v tropických a subtropických oblastiach s celoročne stabilnou klímou. Rastú od nížin až po vyššie polohy horských oblastí. Charakteristické sú pre ne trvalo vlhké rašeliniská a machové skaly s dostatkom svetla.
Africké druhy
Rastú v oblastiach so suchým letom a vlhkou zimou, v prameňoch a pri brehoch potokov s kyslou a pieskovo-štrkovitou pôdou. Denné teploty môžu dosahovať až 40 °C, nočné môžu klesnúť k 0 °C.
Stále rastúce druhy
Tieto druhy si vytvárajú prízemné listové ružice. Listy majú rôzne tvary a sú husto pokryté tentakulami. Koreňový systém je zvyčajne len slabo rozkonárený. Celková veľkosť týchto rosičiek sa pohybuje od 2 cm do 70 cm.
Pestovanie stále rastúcich druhov
V letných dňoch krátkodobé vyššie teploty neškodia. Rastlinám vyhovuje stredná a vyššia vlhkosť vzduchu. Nevyhnutné je pravidelné vetranie. Zálievka je optimálna dažďovou alebo destilovanou vodou. Občas je vhodné nechať substrát pár dní bez zálievky, ale nemal by úplne preschnúť.
Druhy vyžadujúce vegetačný pokoj (zaťahujúce)
Tieto rosičky v období nepriaznivej vegetácie prežívajú silným obmedzením rastu alebo vytváraním prezimovacieho púčňa (hibernakulum). Väčšinou rastú na vlhkých stanovištiach s minimálnou konkurenciou iných rastlín. Do tejto skupiny patria aj naše domáce druhy, ako rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a rosička anglická (D. anglica).
Pestovanie zaťahujúcich druhov
Pri splnení základných podmienok nie je ich pestovanie náročné, s výnimkou druhov ako D. linearis a D. stenopetala. V lete vyššie teploty väčšine druhov neškodia, s výnimkou spomínaných. Vyhovuje im stredná až vyššia vlhkosť vzduchu. V zimnom období je nutné zálievku obmedziť, najmä pri druhoch ako D. binata a D. filiformis, ktoré sa v tomto období pripravujú na dormanciu.
Trpasličie rosičky
Tieto rosičky majú priemer ružice len okolo 2 cm, najväčšie dorastajú do 5 cm. Obdobie sucha prežívajú vytvorením množstva drobných listov v ružici, ktoré chránia vrchol pred silným slnkom. Po dažďoch vytvárajú v strede ružíc tzv. gemmy - zárodky nových rastlín. Existuje viac ako 30 druhov trpasličích rosičiek.
Pestovanie trpasličích rosičiek
Vyžadujú maximálne možné osvetlenie počas celého roka, v zime je vhodné prisvietenie umelým osvetlením. Nie sú náročné na vlhkosť vzduchu. Zalievame dažďovou alebo destilovanou vodou, pričom trvalé vyschnutie substrátu neprežijú. Rozmnožujú sa semenami alebo pomocou gemiem, ktoré sa vysievajú ihneď po dozretí.
Hľuznaté rosičky
Tieto rosičky sa vyskytujú najmä v Austrálii, kde sa prispôsobili obdobiam so suchom a častými letnými požiarmi. Prežívajú vďaka podzemnému zásobnemu orgánu - hľuze. Radia sa do štyroch skupín podľa rastu: vzpriamené, popínavé, vytvárajúce prízemné ružice a s drobnými vejárovitými listami.
Pestovanie hľuznatých rosičiek
Vyžadujú obdobie kľudu trvajúce 3 až 6 mesiacov. Počas rastu môžu kvetináče stáť vo vode, ale keď rastliny vädnú a schnú, nechávame substrát postupne preschnúť. Substrát je vhodné zvlhčiť až pri prebúdzaní rastliny. Rastliny bezpodmienečne potrebujú obdobie kľudu.
Rosičky zo sekcie Lasiocephala
Tieto rosičky rastú na severe Austrálie a prežívajú suchú zimu a vlhké leto. Minimálne teploty sa pohybujú okolo 17 °C a maximálne 45 °C. Vlhké obdobie rastu trvá od decembra do apríla. Pestovanie týchto druhov je náročné a vyžadujú maximálne osvetlenie počas celého roka.
Zazimovanie mäsožravých rastlín
S príchodom jesene a poklesom nočných teplôt je čas na zazimovanie hmyzožravých rastlín, ktoré nie sú prispôsobené našim klimatickým podmienkam. Niektoré druhy, ako napríklad rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a mnohé druhy rodu Saracenia, zvládnu i silnejšie mrazy a môžu prezimovať vonku v rašeliniskách.
Príprava rašelinísk
Ak pestujete tieto druhy v umelo vytvorených záhradných rašeliniskách, je potrebné ich najprv zbaviť konkurenčných rastlinných druhov. Následne odstráňte staré, odumierajúce listy, aby sa predišlo infekciám. Celú plochu a rastliny ošetrite fungicídnym postrekom.
Obdobie pokoja
V zime mäsožravé rastliny oddychujú a pripravujú sa na jarný rast. Pri mucholapke podivnej (Dionaea muscipula) je viditeľný útlm rastu, zmena farby listov a zastavenie lovenia potravy. Rastlina sa "zaťahuje" a pripravuje na zimný spánok.
Ako zazimovať
Najjednoduchším spôsobom je umiestniť hmyzožravé rastliny na chladné, ale dostatočne osvetlené miesto s optimálnou teplotou od 10 °C do 15 °C. Rastliny potrebujú svetlo, preto nie sú vhodné tmavé pivnice.
- Mucholapka podivná (Dionaea muscipula): Vyžaduje chladné obdobie pokoja. Pasce hnednú, vysychajú a odumierajú. Tieto časti odstráňte. Rastlinu umiestnite na svetlé, chladnejšie miesto (5-10 °C).
- Saracénia (Sarracenia): Podobne ako mucholapka, aj saracénie prejavujú prípravu na zimu hnednutím a vysychaním pascí. Pasce odstráňte, povrch substrátu očistite a rastlinu umiestnite na svetlé, chladné miesto. Väčšina druhov dobre znáša teploty okolo bodu mrazu, optimum je 5-10 °C.
- Krčiažnik (Nepenthes) a Rosička kapská (Drosera capensis): Tieto druhy dokážu rásť celoročne aj bez špeciálneho zazimovania. Dôležité je však dbať na dostatočnú vlhkosť vzduchu a substrátu, najmä v zimnom období, keď vzdušná vlhkosť v bytoch klesá.
Pravidlá správneho zazimovania
- Rastliny zbavte odumretých listov.
- Všetky rastliny určené na zimovanie ošetrite fungicídnymi prípravkami.
- Substrát počas zimovania nesmie preschnúť, ale ani byť premokrený.
- Zabezpečte rastlinám dostatok svetla.
Špeciálne zazimovanie mucholapky v chladničke
Tento spôsob zazimovania uvádza mucholapku do stavu hlbokej dormancie. Rastlinu vyberte zo substrátu, dôkladne umyte, odstráňte odumreté časti a ošetrite fungicídom. Korene obalte živým rašelinníkom a rastlinu vložte do hermeticky uzavretého igelitového vrecka s vysokou vlhkosťou. Následne ju uložte do chladničky (5-6 °C) na 4-5 mesiacov. Počas tohto procesu nie je potrebné svetlo.
Ako lovia mäsožravé rastliny (How Carnivorous Plants Hunt)
Rosička kapská (Drosera capensis)
Rosička kapská je obľúbená mäsožravá rastlina, známa svojimi lepkavými listami, ktoré slúžia na lov hmyzu. Vyznačuje sa nenáročnosťou a schopnosťou rásť celoročne. Jej listy sa okolo väčšej koristi dokážu stočiť.
Pestovanie rosičky kapskej
Vyžaduje dostatok slnka (4-6 hodín denne priameho slnka alebo veľmi jasné rozptýlené svetlo). Umiestnite ju na parapetnú dosku okna alebo na chránené miesto vonku. Vyhovuje jej teplota 15 až 25 °C. Zalievame priebežne odspodu mäkkou vodou tak, aby v miske nikdy nevyschla. Každoročne koncom zimy sa odporúča presadiť rastlinu do čerstvej rašeliny. Nikdy ju nehnojíme.
Rozmnožovanie rosičky kapskej
Okrem semien, ktoré sa vysievajú na povrch rašeliny a klíčia pri teplote 10-28 °C, je populárne aj vegetatívne rozmnožovanie pomocou listových odrezkov. Lístok sa odstrihne, položí na vlhký substrát a prikryje machom. Nové rastlinky vyrastajú z rozšírenej časti listu.
Problémy a škodcovia
Pri pestovaní rosičiek sa môžu vyskytnúť problémy s nedostatočným osvetlením, najmä v zimnom období, alebo napadnutie plesňami v zle vetraných miestnostiach. Niektoré druhy v období sucha nad zemou uschnú a prežívajú len vďaka dužinatému koreňu, čo je prirodzený proces.
Z hľadiska škodcov môžu rastliny napadnúť vošky. V nevetraných skleníkoch a akváriách sa môžu objaviť plesne. Na ochranu pred škodcami a chorobami sa odporúča používať vhodné fungicídne a insekticídne prípravky.
tags: #potrebuje #rosicka #kapska #zazimovanie