Pôvodná odroda zemiakov Viki a svet zemiakov

Zemiaky, vedecky známe ako Solanum tuberosum, patria medzi najobľúbenejšie a najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny na svete. Pre ľudskú výživu majú väčší význam len pšenica, ryža a kukurica. Táto skromná hľuza, neodmysliteľná súčasť kuchyne aj na Slovensku, vďačí za svoju obľubu nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom.

Zemiaky majú bohatú históriu a široké možnosti využitia, pričom existuje viac ako 4 000 druhov a tisíce odrôd, ktoré sa líšia chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Dnes sa zemiaky pestujú po celom svete a sú kľúčovým zdrojom potravy.

Pôvod a rozšírenie zemiakov

Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. Na základe archeologických nálezov a moderných molekulárnych metód sa dá usudzovať, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 až 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“, čo zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Horské oblasti Peru, Bolívie a Čile sú dnes centrom biodiverzity zemiakov s veľkým množstvom lokálnych odrôd a divokých príbuzných.

Keď ríšu Inkov v prvej polovici 16. storočia dobyli Španieli, putovali do Európy okrem mnohých ton zlata a striebra aj niektoré exotické rastliny, medzi nimi aj zemiaky. V roku 1565 dostal prvú väčšiu zásielku zemiakov z Cusca ako dar španielsky kráľ Filip II. Neskôr začali španielski námorníci používať zemiaky ako hlavnú potravinu, čo im nevdojak pomáhalo ako prevencia proti skorbutu.

Nezávisle od španielskych dobyvateľov sa zemiaky v roku 1585 dostali do Anglicka na palube slávnej lode Golden Hind Francisa Drakea. V Británii a predovšetkým v Írsku, ktoré má podobné prírodné podmienky ako horské oblasti Peru, sa zemiaky začali bežne pestovať v druhej polovici 17. storočia. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu.

Na Slovensko sa zemiaky dostali neskôr, pravdepodobne okolo roku 1754. Prvýkrát sa o nich zmienil mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Ďalšia zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej, odkiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“.

Botanické a genetické vlastnosti

Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, porastenou krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená.

Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48), čo znamená, že zemiaky majú v každom lokuse 4 nezávislé gény. Zo všetkých kultúrnych plodín má zemiak najbohatšie genetické zdroje. Zemiak má dve centrá biodiverzity: tzv. andské centrum v okolí jazera Titicaca (kultivary adaptované na podmienky krátkeho dňa) a čilské centrum v oblasti okolo 40° južnej geografickej šírky (adaptácia na dlhý deň). Z čilského centra pravdepodobne pochádzajú predchodcovia európskych kultúrnych odrôd. V týchto oblastiach sa vyskytujú mnohé lokálne kultúrne a polokultúrne odrody a tiež mnoho divokých príbuzných druhov s rôznym stupňom ploidie, ktoré sa dajú so zemiakom krížiť, čím je možné získavať požadované vlastnosti (skoré dozrievanie, odolnosť voči chorobám).

Zemiaky na komerčné účely sa rozmnožujú vegetatívne z hľúz. Pravé semeno sa používa predovšetkým na šľachtiteľské účely.

Výživová hodnota a obsah látok

Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý v závislosti od doby a spôsobu uskladnenia zemiakov a obvykle sa pohybuje v rozmedzí 9 - 25 mg/100g. Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín robí zo zemiakov tzv. ochrannú potravinu proti skorbutu. Vo výžive plnia zemiaky aj ďalšie funkcie, a to objemovú (dostatočne zapĺňajú tráviacu sústavu) a sýtiacu (poskytujú dostatok energie vo forme sacharidov).

V hľuzách je najväčšia koncentrácia alkaloidov pod šupkou a zvyšuje sa, ak sú zemiaky vystavené svetlu. Zemiaky na svetle tiež zelenajú, obsah alkaloidov však nemusí so zelenou farbou hľúz priamo súvisieť. Vyšší obsah alkaloidov je v okolí očiek (púčiky na hľuze) a v blízkosti poranenia hľuzy. Pri predávkovaní môže dôjsť aj k smrteľnej otrave, napriek tomu sa však otravy zemiakmi vyskytujú len vzácne. Dochádza k nim spravidla v prípadoch, keď dieťa zje väčšie množstvo plodov (nie hľúz), ale s ohľadom na ich nepríjemnú chuť a neveľký počet na jednej rastline ide o veľmi nepravdepodobnú udalosť. Šľachtitelia sa snažia neprekročiť koncentráciu solanínu 0,2 mg/g, no aj u moderných odrôd môže po osvetlení dôjsť k jej zvýšeniu nad 1 mg/g solanínu.

Pestovanie a globálna produkcia

Zemiakom vyhovuje chladnejšie vlhké podnebie, aké prevláda na severe Európy a USA, v Rusku a prípadne aj vo vyšších polohách teplejších klimatických oblastí. Zemiaky však neznášajú mrazy; pri dlhotrvajúcich teplotách mierne pod bodom mrazu hľuzy zmrznú. Teplota je veľmi dôležitá pre klíčenie hľúz. Hľuzy sa prebúdzajú pri teplotách okolo 6 °C, pre ďalší rast sú optimálne denné teploty okolo 20 °C a nočné teploty okolo 15 °C.

Podľa ročenky FAO sa svetová plocha, na ktorej sa zemiaky pestujú medzi rokmi 1970-2008, zmenšila z pôvodných 20,8 miliónov ha na 18,2 miliónov ha. Priemerný výnos však v tomto období vzrástol zo 14,3 t/ha na 17,3 t/ha. Najvyššie hektárové výnosy presahujúce 50 t z hektára dosahujú pestovatelia na Novom Zélande, v Holandsku výnosy presahujú 45 t z hektára, v USA, Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Dánsku a Spojenom kráľovstve hektárové výnosy presahujú 40 t (údaje za rok 2008).

Približne 52 % svetovej produkcie zemiakov sa využíva ako potravina, 34 % ako krmivo, 11 % tvoria sadbové zemiaky a 3 % sa spracúvajú v priemysle na škrob a lieh (údaje za rok 2005). Väčšina produkcie zemiakov v rozvinutých krajinách sa ďalej priemyselne spracúva (udáva sa približne 75 %), vyrába sa z nich predovšetkým škrob a etanol či už na potravinárske alebo priemyselné účely. Značnú časť zemiakov spracováva potravinársky priemysel na výrobu potravinových polotovarov a hotových výrobkov, ako sú hranolčeky, lupienky, krokety a podobne.

Choroby a škodcovia

Zemiaky sú napádané mnohými chorobami a škodcami. Zrejme najznámejším dôkazom je tzv. Veľký hlad v Írsku, kde bola v rokoch 1845 až 1849 plesňou zemiakovou (Phytophtora infestans) zničená celá úroda zemiakov, čo viedlo k obrovským stratám na životoch a masovej emigrácii. Medzi ďalšie významné choroby patria:

• pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)
• čierna noha (Erwinia carotovora var. atroseptica)
• bakteriálna krúžkovitosť zemiakov (Clavibacter michiganehsis subsp. sepedonicus)
• vírusové choroby (napr. Y-vírus zemiakov alebo PVS-vírus zemiakov)

Význam vírusových chorôb je u zemiakov znásobený faktom, že sa zemiaky bežne množia vegetatívne, a preto neprechádzajú očistným štádiom semena. Medzi najvýznamnejších škodcov patrí háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis a G. pallida), ktoré je tiež karanténne. Tento škodca dokáže v pôde prežívať pomerne dlho, takže pozemky ním zamorené nie je možné používať na pestovanie zemiakov po dobu 20 - 25 rokov, aj dlhšie.

Klasifikácia zemiakov podľa obdobia zberu a varných typov

Pri výbere zemiakov je dôležité zohľadniť ich vlastnosti, ako je skorosť dozrievania, účel použitia v kuchyni a dĺžka skladovania. Zemiaky sa delia podľa obdobia zberu na:

• Veľmi skoré odrody: Dozrievajú najrýchlejšie, úroda už v júni a júli.
• Skoré odrody: Vegetačná doba 100 až 110 dní.
• Stredne skoré odrody: Vegetačné obdobie 110 až 120 dní.
• Stredne neskoré a neskoré odrody: Dozrievajú viac ako 120 dní, vhodné na dlhodobé skladovanie.

Ďalej sa delia podľa varného typu, ktorý určuje ich spracovanie v kuchyni a je kľúčový pre dosiahnutie optimálnych výsledkov pri varení.

Varné typy zemiakov

• Varný typ A: Hľuzy s pevnou, lojovitou dužinou, ktoré sa po uvarení nerozvaria. Ideálne na prípravu zemiakových šalátov a ako príloha, kde si majú zachovať svoj tvar.
• Varný typ B: Univerzálne zemiaky s polopevnou, po uvarení jemnou až hrubšou dužinou, ktorá má miernu tendenciu sa rozpadať. Vhodné na bežné kuchynské použitie, ako príloha, na halušky či polievky.
• Varný typ C: Múčnaté zemiaky s polomúčnou dužinou, ktorá sa po uvarení ľahko rozvarí a zmäkne. Ideálne do polievok, na prípravu kaší a výrobkov zo zemiakov (napr. zemiakové placky).

Existujú aj kombinované označenia, ako napríklad AB alebo BC, ktoré naznačujú vlastnosti na rozhraní dvoch typov a ponúkajú flexibilitu pri varení.

Pôvodná odroda zemiakov Viki

Pri pestovaní zemiakov je výber správnej odrody kľúčový pre úspešnú úrodu. Jednou z odrôd, ktorá si získava popularitu vďaka svojej odolnosti a výnosnosti, je povodňová odroda zemiakov Viki. Táto odroda je známa svojou schopnosťou znášať vlhké podmienky a krátkodobé záplavy, čo ju robí ideálnou pre oblasti s vyšším rizikom povodní alebo pre pestovateľov, ktorí majú problémy s odvodnením pôdy.

Charakteristika odrody Viki

• Odolnosť voči chorobám: Viki je relatívne odolná voči bežným zemiakovým chorobám, čo znižuje potrebu chemických postrekov.
• Vysoká výnosnosť: Pri správnych podmienkach pestovania dosahuje Viki vysoké výnosy kvalitných hľúz.
• Dobrá skladovateľnosť: Hľuzy odrody Viki sa dobre skladujú, čo umožňuje ich dlhodobé uchovanie.
• Chuťové vlastnosti: Zemiaky Viki majú príjemnú chuť a sú vhodné na rôzne kulinárske účely.

Pestovanie odrody Viki

Pestovanie odrody Viki sa nelíši zásadne od pestovania iných odrôd zemiakov, ale je potrebné zohľadniť jej špecifické požiadavky a vlastnosti:

Príprava pôdy

Pred výsadbou je dôležité pripraviť pôdu. Odroda Viki preferuje dobre priepustnú pôdu s dostatkom živín. Odporúča sa pôdu zrýľovať alebo preorať a pridať kompost alebo iné organické hnojivo.

Výsadba

Zemiaky Viki sa vysádzajú na jar, keď už nehrozí riziko mrazov. Hľuzy sa vysádzajú do riadkov s rozostupom približne 70-80 cm a vzdialenosťou medzi hľuzami 30-40 cm. Hĺbka výsadby by mala byť okolo 10-15 cm.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetácie je dôležité zemiaky pravidelne okopávať a zbavovať buriny. V období sucha je potrebné zabezpečiť dostatočnú závlahu. Odroda Viki dobre reaguje na prihnojovanie, najmä v období tvorby hľúz.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Hoci je odroda Viki relatívne odolná voči chorobám, je potrebné ju pravidelne kontrolovať a v prípade potreby použiť vhodné prípravky na ochranu pred chorobami a škodcami.

Zber

Zemiaky Viki sa zberajú na jeseň, keď sú hľuzy dostatočne vyvinuté.

Populárne odrody zemiakov a ich charakteristika

Na trhu je k dispozícii široká škála odrôd zemiakov, pričom každá má svoje špecifické vlastnosti a využitie. Pri výbere je vhodné zvážiť nielen varný typ, ale aj farbu šupky a dužiny, veľkosť hľúz a odolnosť voči chorobám.

Veľmi skoré odrody

Tieto odrody dozrievajú najrýchlejšie, čo umožňuje získať vlastnú úrodu chutných nových zemiakov už v júni a júli. Preteplenie a predklíčenie sadby zabezpečí skorší zber.

• Adora: Holandská odroda s mimoriadne rýchlym nárastom hľúz. Oválne hľuzy so žltou šupkou a svetložltou dužinou. Citlivá na pleseň zemiakovú, ale odolná proti háďatku zemiakovému Ro1 + 4.
• Carrera: Vysokoúrodná odroda s veľkostne a tvarovo vyrovnanými hľuzami, jasnou zlatožltou šupkou, vhodná pre skorý zber.
• Red Scarlett: Charakteristická červenou šupkou a pravidelným tvarom hľúz, vysoká úroda.
• Volumia: Pekné oválne hľuzy s hladkou, jasne žltou šupkou, dobre sa skladuje.
• Annabelle: Vynikajúcej chuti, nerozvára sa, vysoký počet hľúz pod trsom.
• Riviera: Hladká šupka, výborná odolnosť na vírusové choroby, veľmi skoré vysoké úrody.
• Anuschka: Vysoko akostná šalátová odroda príťažlivého tvaru s vysokým podielom tržných hľúz. Varné typy AB.
• Colette: Pekný oválny predĺžený tvar, hladká šupka, žltá dužina. Nemá sklon k černeniu dužiny. Varný typ AB.
• Bellarosa: Červená šupka, vysoká dormancia (dobrá skladovateľnosť).
• Impala: Určená najmä na priamy konzum.
• Sanibel: Veľmi skorá konzumná odroda univerzálneho využitia so žltou dužinou, vhodná na dlhodobé skladovanie.

Skoré odrody

Tieto odrody majú vegetačnú dobu 100 až 110 dní a sú populárnou voľbou pre záhradkárov.

• Vivaldi: Vysokoúrodná odroda vhodná aj pre skoré letné zbery. Hľuzy sa nerozvárajú, vhodné do šalátov.
• Sylvana: Skorá až poloskorá vysokokvalitná konzumná odroda varného typu B s výbornou skladovateľnosťou.
• Talentine: Šalátová odroda, ktorej hľuzy sa nerozvárajú. Vysoká úrodnosť, dobrá skladovateľnosť.
• Bohémia: Vysoký výnos a výborná chuť.
• Sunita: Vysokoúrodná skorá odroda s tmavožltou dužinou a veľmi dobrou chuťou.
• Malvina: Slovenská odroda s dobrou odolnosťou voči suchu.
• Adela: Jedna z odrôd tejto kategórie.
• Madelaine: Vysokoúrodná skorá odroda varného typu AB, veľmi odolná proti vírusovým chorobám.
• Julinka: Novinka s rýchlym nástupom do vegetácie, tvorí veľké hľuzy, odolná proti chorobám a mechanickému poškodeniu.

Stredne skoré odrody

Tieto odrody majú vegetačné obdobie 110 až 120 dní a často vynikajú solídnou skladovateľnosťou.

• Cicero: Úrodná odroda s oválnymi hľuzami, výbornou odolnosťou proti plesni zemiakovej a výbornou skladovateľnosťou. Vhodná pre bio pestovanie.
• Monalisa: Dlhooválne hľuzy, výborná konzumná kvalita, vysoká úrodnosť.
• Agria: Patrí medzi najžiadanejšie odrody s oválnymi, veľmi veľkými hľuzami a tmavožltou dužinou. Vysokoúrodná, vhodná na hranolky, čipsy.
• Desiree: Úrodná odroda so svetločervenými hľuzami. Dobre sa skladuje a znáša sucho.
• Gioconda: Veľmi atraktívna odroda s jasnou šupkou, pevnou dužinou po uvarení.
• Mozart: Veľké oválne hľuzy, červená šupka. Dobre znáša sucho a teplo.
• Noblesse: Perfektná veľkostná vyrovnanosť a atraktívna šupka, vysoké úrody.
• Orlena: Vysoko úrodná odroda s tmavožltou dužinou, vhodná pre dlhodobé skladovanie.
• Victoria: Oválne až dlhooválne hľuzy, žltá šupka, svetložltá dužina. Vhodná na hranolky a konzum. Varný typ B.
• Manitou: Pod ružovo-červenou šupkou sa ukrýva svetložltá dužina s výbornými chuťovými vlastnosťami.
• Soraya: Stredne skoré až neskoré zemiaky s vysokým výnosom. Varný typ B.
• Megan: Odroda dosahuje vysoké úrody s potenciálom 70-75 t.ha-1.
• Laura: Stredne skorá konzumná odroda s červenou šupkou. Varný typ B.
• Annalena: Stredne skorá šalátová odroda zemiakov s veľmi dobrou konzumnou kvalitou.
• Red Fantasy: Poloskorá odroda s hladkou červenou šupkou, sýtožltou dužinou, varný typ B.
• Bosco: Stredne skorá odroda z Rakúska, veľké hľuzy, sýtožltá dužina. Varný typ BBC.

Stredne neskoré až neskoré odrody

Tieto odrody dozrievajú viac ako 120 dní a často sú vhodné na dlhodobé skladovanie.

• Jelly: Vytvára väčšie hľuzy a je vhodná na varenie aj pečenie.
• Picasso: Odroda výnimočná na skladovanie. Pravidelné, veľké hľuzy s žltou šupkou a červenými očkami. Výborná odolnosť na choroby.
• Spinela: Stredne skorá konzumná odroda s predpokladom vysokých výnosov. Odolná proti plesni zemiakovej.
• Wega: Skorá, konzumná odroda, prevažne pevný varný typ B. Veľmi dobrá skladovateľnosť.
• Satina: Stredne skorá - neskorá odroda predurčená na ekologické pestovanie. Varný typ BC.
• Tosca: Stredne skorá až stredne neskorá odroda s vyrovnanými hľuzami, žltou dužinou. Odolná proti háďatku zemiakovému a vírusom.

Farebné odrody zemiakov

Okrem tradičných bielych a žltých zemiakov existujú aj farebné odrody, ktoré sú nielen vizuálne atraktívne, ale často aj bohaté na živiny (antioxidanty, vitamín C).

• Fialové zemiaky: Patria sem odrody ako Purple Majesty, Purple Viking alebo Purple Peruvian. Svojou chuťou pripomínajú bežné biele zemiaky, sú však o niečo krémovejšie. Odporúča sa variť ich v šupke, aby si udržali vlhkosť aj živiny.
• Zemiaky s ružovou šupkou (Ružiaky): V Anglicku známe ako „Pink Fir Apple“. Sú to staršie lojovité odrody so žltou dužinou a ružovou šupkou. Nerozpadávajú sa počas varenia, vhodné do šalátov, gulášov.
• Mulberry Beauty: Novinka medzi farebnými zemiakmi s krásnym červeným zafarbením a unikátnou chuťou. Varný typ A, obsahuje 17 % sušiny. Červená šupka i dužina sú bohatým zdrojom antokyánov (antioxidanty).

Výber a nákup sadbových zemiakov

Pri nákupe sadbových zemiakov je dôležité dbať na ich kvalitu a pôvod. Certifikát, ktorý je priložený k etikete, zaručuje bezviróznosť sadivového materiálu a jeho zdravotný stav. Certifikát je potvrdením, že sadba prešla skúšobným ústavom a neobsahuje zárodky hubových a vírusových chorôb, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť úrodu.

Na etikete by ste mali nájsť informácie o názve odrody, pôvode sadby, veľkosti triedenia a stupni rozmnožovania. Dôležité sú aj fyzické aspekty sadbových zemiakov - mali by byť pevné, bez zelených alebo čiernych škvŕn či klíčkov. Vyhnite sa sadbe z minulej úrody, pokiaľ nie je vo výbornom stave, a tiež konzumným zemiakom z obchodu, ktoré sú často chemicky ošetrené proti klíčeniu.

Pri výbere je vhodné zvážiť:

• Skorosť dozrievania: Veľmi skoré a skoré odrody umožnia skoršiu úrodu.
• Účel použitia: Zvážte, či preferujete zemiaky na šaláty (typ A), univerzálne (typ B) alebo múčnaté (typ C).
• Dĺžka skladovania: Niektoré odrody majú lepšiu skladovateľnosť.
• Odolnosť voči chorobám: Vyberajte odrody s vyššou toleranciou k bežným chorobám, ako je pleseň zemiaková.
• Typ pôdy: Niektoré odrody lepšie prosperujú v ľahších piesočnatých pôdach, iné v ťažších ílovitých pôdach.

Rada odborníka: Ing. Andrea ŽITŇANSKÁ, predajca zemiakov, zdôrazňuje, že zdravé sadivo je základnou podmienkou pestovateľského úspechu. Práve certifikát zaručuje bezviróznosť sadivového materiálu.

Zemiaky v kuchyni a ich využitie

Zemiaky sú mimoriadne všestranné a dajú sa pripravovať na mnoho spôsobov: vyprážané, varené, pečené, dusené, do šalátov či na kašu. Obsahujú viac vitamínov a minerálov ako ryža, pričom si udržiavajú nízku kalorickú hodnotu a nízky glykemický index.

Pri príprave rôznych jedál je dôležité vedieť, aké varné typy použiť. Napríklad na zemiakový šalát sú ideálne varné typy A, ktoré sa nerozvárajú. Na prípravu hranoliek sú zase vhodnejšie múčnejšie odrody s vyšším obsahom škrobu, najmä typy B - C alebo C. Medzi obľúbené jedlá patria francúzske zemiaky, gratinované zemiaky so syrom či zemiaky na kyslo.

Pred koncom 16. storočia rodiny baskických námorníkov začali s pestovaním tejto plodiny na severnom pobreží Španielska. Sir Walter Raleigh priniesol túto plodinu do Írska v roku 1589. Pôvodne sa ľudia pozerali na zemiaky ako pokrm pre zvieratá. O zásadné vylepšenie ich renomé vo Francúzsku sa zaslúžil Antoine Augustin Parmentier, ktorého meno je dodnes spájané so zemiakmi. Hranolky ako ich dnes poznáme vznikli viac menej omylom, ktorý sa stal kráľovskému kuchárovi Collinetovi.

Skladovanie zemiakov

Pre správne skladovanie zemiakov je dôležité dodržiavať vhodné podmienky. Ideálna teplota je približne 7 až 10 °C a vlhkosť vzduchu 90 až 95 %. Zemiaky by nemali byť vystavené priamemu slnečnému žiareniu, aby nezozeleneli a nestali sa jedovatými. Skladujte ich na tmavom mieste, napríklad v zásuvke, košíku či papierovom vrecku.

Vyhnite sa plastovým vreckám, ktoré môžu spôsobiť vlhkosť a rýchlejšie kazenie. Cibuľu ani jablká neskladujte spolu so zemiakmi, pretože produkujú etylén, ktorý urýchľuje klíčenie zemiakov. Namiesto toho ich skladujte oddelene na mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu. Zemiaky pravidelne kontrolujte. Hľadajte príznaky, ako je pleseň, čierne alebo mäkké škvrny a klíčky.

Mráz ničí zemiaky, pretože v nich dochádza k hydrolýze škrobu na nízkomolekulárne oligosacharidy a poškodené hľuzy potom ľahko podliehajú hnilobe. Aby sa zabránilo predčasnému klíčeniu a súčasne kvôli ničeniu spór plesní, používa sa v niektorých krajinách rádioaktívne ožarovanie zemiakov.

tags: #povodna #odroda #zemiakov #viki