Bohatstvo slovenskej flóry a dôvody ohrozenia
Flóra Slovenska je bohatá na počet, ako aj na druhy rastlín. Mnohé z rozmanitých kvetov a drevín, ktoré v prírode nájdeme, radíme medzi zákonom chránené rastliny. V lesoch a na lúkach Slovenska sú bohato zastúpené karpatské horské druhy, ale aj teplomilné rastliny, ktorým sa darí v nížinách na juhu. Na Slovensku máme množstvo druhov rastlín, ktoré sú zákonom chránené. Okrem tradičných rastlín, ako plesnivec alpínsky a hlaváčik jarný, sem patrí viac ako 1 000 druhov.
Dôvodov, prečo rastlín z voľnej prírody ubúda, môže byť viac. Človek zasahuje do ich prirodzeného prostredia, rastliny sa ničia trhaním a vykopávaním, príčinou sú aj klimatické zmeny.
Právna ochrana a medzinárodné dohovory
Druhy rastlín národného významu sú ustanovené za chránené rastliny vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z.z. V súčasnosti sú našou legislatívou chránené aj druhy európskeho významu. Legislatíva upravuje podmienky na dovoz, vývoz, opätovný vývoz, tranzit a komerčné využívanie exemplárov druhov živočíchov a rastlín a ďalšie opatrenia na zabezpečenie kontroly ich držby, preukazovania pôvodu, vedenia evidencie, nezameniteľného označovania, či vymáhania práva na území Slovenskej republiky.
Dovoz rastlín zo zahraničia je v súčasnosti riadený legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie proti privezeniu inváznych druhov na územie EÚ. V malých množstvách je možné na Slovensko dovážať rastliny alebo rastlinné produkty určené na okamžitú spotrebu.
Dohovor CITES
CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) je medzinárodný dohovor, ktorý bol podpísaný v roku 1973 vo Washingtone. Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, tak aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania pre obchodné účely. V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 180 krajín sveta. Na Slovensku je dohovor CITES uplatňovaný od roku 1992.
Ohrozené druhy rastlín a živočíchov sú podľa stupňa ohrozenia rozdelené do 4 príloh (A, B, C, D). Režim obchodovania je pre druhy zaradené v jednotlivých prílohách odlišný. Najprísnejšie je regulovaný obchod s druhmi zaradenými do prílohy A.
Invázne druhy rastlín - hrozba pre biodiverzitu
Nepôvodné a invázne druhy rastlín sú také druhy, ktoré na území Slovenska nemajú pôvodný areál rozšírenia a boli na naše územie dovezené alebo sa sem rozšírili z iných krajín. Majú potenciál sa rýchlo šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie našich pôvodných druhov a pôvodné biotopy. Invázne druhy rastlín boli najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy.
Tieto druhy majú vysoký reprodukčný potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkami) alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov, ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy. Niektoré sú známe ako alergény (zlatobyle, ambrózia palinolistá), iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia (boľševník obrovský).
Povinnosti vlastníkov pozemkov a informačné zdroje
Na Slovensku sa vyskytujú invázne druhy rastlín, ktoré je vlastník, užívateľ alebo správca pozemku povinný odstraňovať zo svojho pozemku a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich opätovnému šíreniu. Výsadba alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín mimo zastavaného územia obce je možná len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na pestovanie poľných a poľnohospodárskych plodín, pestovanie zeleniny a vybraných druhov drevín.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) spracovala Informačné letáky v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. s informáciami o jednotlivých inváznych druhoch rastlín, vyskytujúcich sa na území Slovenska, vrátane ich popisu, zobrazenia a informácie o spôsobe odstraňovania druhu. Od roku 2002 postupne vydala niekoľko typov informačných materiálov (skladačiek, príručiek), ktoré sa týkali problematiky nepôvodných inváznych a invázne sa správajúcich druhov. V spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia boli pripravené aj 2 určovacie príručky na determináciu inváznych druhov, napríklad "Invázne rastliny vzbudzujúce obavy EÚ a Slovenska - určovacia príručka".
Príklady inváznych druhov rastlín na Slovensku
Niektoré z najznámejších inváznych druhov rastlín, s ktorými sa stretneme na Slovensku, zahŕňajú:
- Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
- Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)
- Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera)
- Pohánkovec japonský (Fallopia japonica)
- Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)
- Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides)
- Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa)
- Agát biely (Robinia pseudoacacia)
- Sumach pálkový (Rhus typhina)
- Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) - silne alergénna rastlina.
Medzi ďalšie, ktoré vykazujú vysoký invázny potenciál, patria rudbekia strapatá (Rudbeckia laciniata), astra kopijovitolistá (Aster lanceolatus), ježatec laločnatý (Echinocystis lobata), roripovník východný (Bunias orientalis), lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus), glejovka americká (Asclepias syriaca), astra novobelgická (Aster novi-belgii), hviezdnik ročný (Stenactis annua), iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia), čremcha neskorá (Padus serotina), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium), hlošina úzkolistá (Eleagnus angustifolius) a pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia).
Biomasa, ktorá vznikne pri odstraňovaní inváznych druhov rastlín, predstavuje u väčšiny druhov stále vysoké riziko ich rozšírenia na nové lokality. Viaceré druhy sa dokážu vysemeniť pri ich ponechaní na mieste, kde boli odstraňované, alebo sa dokážu rozmnožiť vegetatívne z odrezkov a častí koreňov.
Praktické aspekty ochrany chránených rastlín
Základom ochrany chránených rastlín je ochrana ich biotopu, teda prostredia, v ktorom sa prirodzene vyskytujú. Chránené rastliny je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať, vyrezávať alebo inak zbierať. Okrem toho, že chránené rastliny nebudeme trhať, v území ich výskytu by sme mali chodiť výlučne po vyznačených trasách a nestúpať na miesta, kde sa tieto rastliny nachádzajú, aby sme ich nepošliapali.
Pestovanie chránených rastlín v záhradách
Chránené rastliny nemôžeme priniesť z lesa do záhrady. Ak však chcete obdivovať ich krásu aj u vás doma, môžete pestovať dovážané druhy, ktoré nie sú invázne. Zoznámte sa s trojicou chránených kvetov Slovenska, ktoré vyniknú aj vo vašej záhrade.
Šafran karpatský (Crocus heuffelianus)
Šafran karpatský je u nás mimoriadne vzácny. Ide o druh chránenej horskej rastliny, ktorá vás očarí svojimi fialovými kvetmi. Kvitne od marca do mája a je tak jedným z prvých kvetov, ktoré rozkvitnú po roztopení snehu. Najčastejšie sa vyskytuje na vlhkých lúkach a lesných čistinkách. Krokusy môžu veselo kvitnúť aj vo vašej záhrade. Na výber máte z viac než 80 druhov, pričom niektoré kvitnú na jeseň, iné na jar. Tie jesenné sú najodolnejšie, kvitnú od septembra do októbra. Tie jarné vysádzame v tomto období.
Bleduľa letná (Leucojum aestivum)
Bleduľa letná má jemné voňavé zvončeky bielej farby, pripomína snežienku. Kvety s drobnými zelenými bodkami na okvetných lístkoch dorastajú do výšky 30 až 90 cm. Na Slovensku nachádzame niekoľko miest výskytu, najmä na vlhkých lúkach a lužných lesoch v pásme nížin. Cibuľky bledúľ sadíme na jeseň, na jar nám vykvitnú krásne snehobiele kvety. Aj napriek svojmu názvu kvitne bleduľa letná len o niekoľko týždňov neskôr, než bleduľa jarná.
Snežienka jarná (Galanthus nivalis)
Obľúbená záhradná trvalka, snežienka jarná, rastie aj voľne v prírode. Skoro na jar ju môžeme objaviť na okraji krovísk a lesov. Jej trhanie je v chránených oblastiach zakázané. V priaznivých podmienkach môže snežienka dorásť aj do výšky 20 cm. Rozkvitnuté dokážu odolať aj 10 °C mrazom. Na snežienky si treba dávať pozor, pretože celá rastlina je jedovatá. Snežienky pestujeme podobne ako ostatné jarné cibuľoviny. Vysádzame v októbri až v prvej polovici novembra. Cibuľky ukladáme do hĺbky 5 - 10 cm, krásne vyniknú v menších alebo väčších skupinkách.
Motýle Slovenska - Mestá a záhrady
Podpora udržateľného hospodárenia a ochrany biodiverzity
Slovenskí poľnohospodári a farmári majú možnosť každoročne žiadať o priame podpory na svoje poľnohospodárske aktivity. Tieto podpory sú regulované legislatívou Európskej únie a Slovenskej republiky a sú financované zo štátneho rozpočtu SR s refundáciou z rozpočtu EÚ. Všetky relevantné informácie, legislatívu, formuláre a príručky pre žiadateľov sú dostupné na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) - apa.sk.
Medzi podporné schémy, ktoré prispievajú k ochrane biodiverzity a udržateľnému hospodáreniu, patria:
- Podpora formou celofarmovej eko-schémy, ktorá je určená pre prijímateľov oprávnených na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti a ktorí dodržiavajú špecifické podmienky týkajúce sa ekologického poľnohospodárstva.
- Podpory v rámci sústavy Natura 2000 na trvalom trávnom poraste a lesnom pozemku, ktoré sa poskytujú na plochy v územiach európskeho významu vo štvrtom alebo piatom stupni ochrany.
- Podpora na ochranu a zachovanie biodiverzity, ktorá podporuje iniciatívy zamerané na udržanie a rozvoj prírodného bohatstva.
- Podpora na ekologické poľnohospodárstvo, ktorá má za cieľ minimalizovať negatívne dopady na životné prostredie.
- Podpora na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov, ktorá prispieva k udržateľnému obhospodarovaniu lesov.
tags: #sadenie #ohrozenych #rastlin