Vinič hroznový, strom života, je rastlina, ktorá si vyžaduje starostlivú pozornosť počas celého roka, aby priniesla bohatú úrodu. Obdobie pred pučaním a samotným pučaním očiek je kritické, kedy je rastlina najzraniteľnejšia voči škodcom a chorobám. Pochopenie týchto rizík a včasná diagnostika sú kľúčové pre úspešnú ochranu.
Škodcovia napádajúci pučiace očká
Za určitých meteorologických podmienok môže dôjsť k masovému vyžieraniu očiek viniča. Výskyt, prejav a rozsah škôd závisia od mnohých faktorov. Zima 2015/16 s teplým začiatkom roka 2016 a vlhkosťou vzduchu po nociach vytvorila vhodné podmienky pre skorý vývoj húseníc. Na druhej strane, výdatné zrážky mohli podporiť prirodzených nepriateľov, najmä entomopatogénne mikroorganizmy, ktoré dokážu populáciu húseníc značne obmedziť. Situácia preto zostáva neistá a dôležitá je včasná diagnostika.
Húsenice ako hlavný problém
Vinič je najzraniteľnejší vo fenofáze nalievania očiek až pučania a vytvárania prvého listu. Tento rok patrí medzi výnimočné, keď aktivita škodcov predchádza pučanie viniča. Húsenice z očiek vyžierajú zárodky budúcich výhonkov a strapcov. Túto sezónu škodia húsenice zo skupiny mor (najmä siatica oziminová) a piadivky. Čo je nezvyklé, tieto skoré škody sa spravidla objavovali sporadicky, v niektorých oblastiach. Tento rok napádajú vinohrady na Slovensku takmer všade, od východu až po západ.
Húsenice mory spravidla vyliezajú z povrchových vrstiev pôdy na ker viniča okolo deviatej hodiny večer a žerú v priebehu nočných hodín. Aj piadivky žerú v noci. Preto je dobré sledovať v tomto čase ohrozenie krov prehliadkou pri umelom osvetlení, aby sme zistili a identifikovali škodcu. Pokiaľ máme málo krov v záhrade alebo vo vinohrade na menšej ploche, pomáha ručné vyzbieranie húseníc.
Húsenice sú 4-5 cm dlhé, silné, holé, oranžové, so zreteľnými veľkými hryzadlami. Vyžierajú púčiky z očiek, čím môžu spôsobiť značné škody. Charakteristický je široký obžer očiek, vypučaných očiek či lístkov. Poškodenie sa prejaví náhle, bez predchádzajúcich príznakov, pričom škodca nie je bežne viditeľný. Môžeme pozorovať húsenice na zemi alebo priamo na kroch, prípadne ich nájsť aj v pôde pod poškodenými krami. Húsenice sú aktívne iba v noci, cez deň sú ukryté nehybne na letorastoch (piadivky) alebo plytko v zemi (mory). Farbou a tvarom môžu splývať s výhonkami, hrdzavými drôtmi a pod.
Možnosti ochrany proti húseniciam
Pri hroziacom značnom poškodení, uvažujeme o priamom zásahu proti húseniciam postrekom. Postrek sa odporúča aplikovať vo večerných či nočných hodinách, keď predpokladáme, že škodca je priamo zastihnuteľný. V Integrovanej produkcii sú registrované insekticídy ako Calypso 480 SC, Integro, SpinTor, Steward. V ekologickej produkcii je povolený prípravok SpinTor.
Postrek insekticídom, napr. Steward (účinná látka Indoxacarb) - použiteľné v IP-systéme ochrany vinohradov, alebo Spintor (účinná látka Spinosad) v dávke 0,4 l/ha - použiteľné aj v EKO-systéme ochrany vinohradov, je účinný. Vo vinohradoch s tradičnou chemickou ochranou možno použiť aj iné insekticídy. Aby účinok bol dostatočný, postrek aplikujeme v čo najvyššej koncentrácii, čo dosiahneme zníženým objemom postrekovej zmesi, napr. 150 lit. na hektár. Ošetrenie podľa potreby možno opakovať.
Nosánik viničový
Niekedy môže škodiť aj nosánik viničový. Vyžiera púčiky z očiek, čím môže spôsobiť značné škody. Do skrútenej čepele listu nakladú 2 - 6 vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy, neskôr opadávajú. Zakukľujú sa v pôde.
Flavescence dorée (FD) - nebezpečná karanténna choroba
Zlaté žltnutie viniča, známe pod názvom Flavescence dorée (FD), patrí medzi najnebezpečnejšie karanténne choroby viniča v Európe. Ide o ochorenie spôsobené fytoplazmou, ktoré sa šíri predovšetkým prostredníctvom špecializovaného prenášača - cikády Scaphoideus titanus. Tento hmyz sa živí výlučne viničom a pri kŕmení prenáša infekciu do cievnych pletív rastliny.
FD spôsobuje výrazné ekonomické škody. Napadnuté rastliny postupne strácajú schopnosť fotosyntézy a transportu živín, čo vedie k zníženiu kvality hrozna, vysychaniu strapcov a v konečnom dôsledku k odumretiu kra. Straty úrody môžu dosiahnuť až 100 %, čo potvrdzujú skúsenosti z krajín ako Taliansko či Francúzsko, kde sa na kompenzácie škôd vyplácali miliónové sumy. V mnohých štátoch je FD zaradená medzi karanténne choroby, čo znamená povinnosť nahlasovania výskytu a likvidácie napadnutých viníc.
Príznaky a šírenie Flavescence dorée
Prvé príznaky sa môžu objaviť už na jar, keď dochádza k oneskorenému alebo slabému rašeniu púčikov. V priebehu vegetácie sa prejavuje znížený rast výhonkov, kučeravosť listov a ich zmena farby - pri bielych odrodách do žlta, pri červených do červena. Listy sú krehké, výhonky nedostatočne lignifikované a v lete často dochádza k vysychaniu súkvetí a bobúľ. V pokročilom štádiu rastlina úplne odumiera.
Cikáda S. titanus je monovoltinný druh, ktorý vytvára jednu generáciu ročne. Vajcia kladie koncom leta pod kôru starého dreva, kde prečkávajú zimu. Larvy sa liahnu od mája do júna a prechádzajú piatimi larválnymi štádiami. Dospelce sa objavujú od júla a sú veľmi pohyblivé, čo zvyšuje riziko šírenia infekcie medzi vinicami. Cikádka sa živí miazgou viniča. Ak sa napije na infikovanej rastline, do jej tela sa dostane fytoplazma. Keď sa následne živí na zdravej rastline, prenesie fytoplazmu do jej floému.
Ochrana proti Flavescence dorée
Účinná ochrana proti FD si vyžaduje kombináciu preventívnych, biologických a mechanických opatrení. Kľúčovým prvkom je monitoring populácie S. titanus pomocou lepových dosiek a vizuálnych kontrol. Pri potvrdení výskytu lariev L1-L3 je vhodné aplikovať biologický prípravok BORA na báze huby Beauveria bassiana, ktorý účinne redukuje populáciu prenášača. Súčasne je potrebné posilňovať imunitu rastlín prostredníctvom prípravkov PlanTonic, Urtica plus a Equisetum, ktoré stimulujú obranné mechanizmy a spevňujú bunkové steny. Dôležitú úlohu zohrávajú aj parafínové oleje Vektafid A alebo Lumiere, ktoré vytvárajú fyzickú bariéru proti prenikaniu sosáka cikády a zároveň pôsobia kontaktným účinkom na hmyz.
Flavescence dorée predstavuje jednu z najväčších výziev súčasného vinohradníctva. Bez systematického integrovaného programu ochrany, ktorý zahŕňa monitoring, biologické zásahy, posilnenie rastlín a mechanické opatrenia, je riziko epidémie extrémne vysoké.
Správny rez viniča ako základ úspechu
Na konci februára alebo začiatkom marca, v závislosti od počasia, môžeme pristúpiť k rezu viniča. Ako odkázal rímsky poľnohospodár Columel: „Keď vinič správne režeš a tvaruješ, prikazuješ mu, aby rodil.“ Rez viniča je dôležitým krokom k bohatej úrode hrozna. Existuje mnoho spôsobov rezu a vybrať si ten správny môže byť náročné, preto je dobré, ak vám to niekto ukáže v praxi.
Najčastejšie používané techniky rezu
Najčastejšie používaný je rez na hlavu. Z hlavy nechávame 2 - 3 ťažne, t.j. mladé rodivé jednoročné výhony, na ktorých bude rásť hrozno. Z boku si ešte necháme jeden bočný spiaci púčik pre prípadné neskoré mrazy. V nasledujúcom roku nám poslúži ako záloha pre rez, keď odrodený ťažeň odstránime. Striháme asi 2 cm od posledného púčika, inak by vyschol. Suché výhony odstránime a staré môžeme previesť na mladšie drevo. Na celom kríku by malo ostať 6 - 10 očiek na meter štvorcový.
Založenie nového vinohradu a využitie odrezkov
Ak si chceme založiť nový vinohrad, odoberieme si koncové hrubšie jednoročné odrezky, ktoré majú aspoň 3 - 4 očká. Zasadíme ich do skleníka alebo pareniska, pričom 3 očká sú zasadené v zmesi zeminy a piesku a jedno očko je na povrchu. Občas zalejeme, aby pôda úplne nepreschla.
Z odrezaných hrubších vetiev môžeme vybudovať suchú stienku. Stačí ich naukladať na seba, za základ môžeme použiť ploské kamene. Takáto suchá stienka poslúži ako úkryt a slnenie pre rôzne plazy, hlavne jašterice. Tenšie vetvy môžeme prihodiť do kompostoviska alebo dať na kopu konárov a sena, tzv. hromadu.
Základy rezu viniča, 2. časť: Rez výhonkov
Štepenie a očkovanie viniča
Existuje viacero spôsobov ako štepiť alebo očkovať vinič. Závisia od praktickej zručnosti operatéra, obdobia, kedy štepenie chceme vykonať a od samotného "štepiteľského" materiálu. Z vlastnej skúsenosti považujem spôsob štepenia čiernym odrezkom do zeleného výhonu za najefektívnejší. Ide o spojenie minuloročného štepu s tohoročným zeleným výhonom.
Postup štepenia/očkovania zeleného štepu do zeleného podpníka
- Príprava podnože: Deň pred štepením/očkovaním podnož/preštepovaný krík poriadne polejte. Ak urobíte na podnoži rez, musí z rany vytekať voda, resp. šťava. Ak nie, šance na úspech sa výrazne znižujú.
- Príprava štítku pre očkovanie: Očko vyrežem dvoma rezmi - 1. rez 2 cm pod očkom, 2. rez 2 cm nad očkom.
- Výber miesta na podpníku: Na podpníku vyberiem vhodné miesto, kde hrúbka výhonu zodpovedá hrúbke štepu alebo veľkosti očka. Odstránim-vyrežem očká v pazuchách listov pod vybraným miestom.
- Rez na podpníku:
- Pri štepení odstrihnem výhon na vybranom mieste. Urobím nožom rázštep výhonu tak, aby končil v uzle.
- Pri očkovaní ponechám nad miestom spojenia 2-3 listy, ale odstránim všetky očká z pazúch listov.
- Príprava rezu/rázštepu: Do rázštepu/rezu streknem rozprašovačom trochu čistej vody.
- Vloženie očka: Vložím očko do výrezu. Štítok musí zapadať do výrezu, tak akurát.
- Spojenie a viazanie: Pevne spojím páskou z PVC. Pevne omotám páskou smerom zdola nahor a späť.
- Ochrana: Výrazne pomáha zakryť celý podnož so štepom PVC fľašou (zrezať hrdlo a otočiť hore dnom) alebo PVC sáčkom.
Výsledok môjho štepenia Z do Z (myslím, že je to Džovany do Izabely) je tu. Po naliatí zimného púčika medzi vatičkou sa objaví zelený listový zárodok. Pučanie, rašenie sa dostaví v závislosti od odrody, polohy a počasia v priebehu apríla. Sledujeme očká ako sa postupne nalievajú, pukajú, objaví sa vatička a z nej náznaky zelených listových zárodkov. Sledujeme najvyššie puky najbližšie pod rezom, na plodných letorastoch vyrastajúcich z dvojročného dreva. Tieto obvykle pučia najskôr.
Fenofáza slzenia a pučania
Ak sú pri fenofáze slzenia a pučania (rašenia) rozdiely medzi parcelami či odrodami 1-2 týždne, zvážime sledovanie týchto parciel zvlášť a v priebehu sezóny budeme riadiť ochranu cielene podľa potrieb týchto rozdielnych parciel.
Húsenice ojedinele na niektorých lokalitách vyžierajú očká viniča už pri pučaní, ale žerú aj mladé letorasty. Už od fenofázy pučania vyložíme feromónové lapače a sledujeme výlety motýľov-samčekov obaľovačov.