Príčiny vysychania hrozna a neúrody viniča: Komplexný sprievodca

Hrozno patrí medzi obľúbené ovocie, ktoré sa na Slovensku pestuje vo veľkej miere. Mnoho záhradkárov sa po poctivej a trpezlivej starostlivosti o vinič, vrátane pravidelného strihania, vyväzovania, polievania a hnojenia, dočká namiesto šťavnatých strapcov len zvädnutých a poškodených bobúľ. Strapce začnú schnúť, vädnúť alebo ich pokryje čudný biely povlak. Takéto javy môžu naznačovať prítomnosť chorôb, škodcov alebo iné problémy v pestovaní.

Rovnako ako mnohé iné rastliny, aj vinič je náchylný na určité choroby a škodcov. Táto príručka vám ukáže, ktoré to sú, ako ich môžete liečiť a ako im predchádzať.

Hubové ochorenia viniča

Hlavnou príčinou vysychania hroznových strapcov sú často hubové ochorenia. Spóry sa prenášajú vetrom a dažďom a napádajú oslabené bobule. Medzi najčastejšie a najnebezpečnejšie hubové choroby patria múčnatka, peronospóra a pleseň sivá.

Múčnatka viničová (Oidium tuckeri)

Múčnatka viničová patrí medzi najčastejšie a najvážnejšie hubové choroby viniča, vyskytujúca sa vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Môže výrazne poškodiť napadnutú rastlinu a negatívne ovplyvniť kvalitu muštu aj chuť vína. Napáda strapce, listy aj letorasty viniča.

Ako spoznať múčnatku viničovú?

Charakteristickým prejavom je biely, neskôr sivý povlak, ktorý sa objavuje na listoch, nových výhonkoch, strapcoch a bobuliach. Spočiatku je tento povlak ťažko rozoznateľný, ale koncom leta až začiatkom jesene mení farbu na sivú. Táto vrstva spomaľuje rast výhonkov a listov. Napadnutie múčnatkou sa zvyčajne začína na konci mája alebo začiatkom júna. Vrstva na rastlinách pripomína pavučiny.

Najväčšie škody choroba spôsobuje pri skorom napadnutí mladých bobúľ, ktorých povrch stvrdne, zhnedne a ich pokožka často praská. Tento jav je pre chorobu najtypickejší a najškodlivejší. Puknuté bobule následne zasychajú alebo sú sekundárne infikované, najčastejšie botrytídou (plesňou sivou). Najvyššia citlivosť na napadnutie je krátko po odkvitnutí a tiež pri bobuliach do veľkosti hrášku. K napadnutiu bobúľ dochádza väčšinou do fázy zmäknutia. Silno napadnuté listy usychajú a opadávajú, bobule nekrotizujú. V štádiu veľkosti hrášku môžu praskať a vzniká takzvaná „semenná prietrž".

Náchylné odrody:

• ‘Müller Thurgau’
• ‘Modrý Portugal’
• ‘Rulandské’
• ‘Sylvánske zelené’
• ‘Veltlínske zelené’

Prevencia a ochrana:

Najlepšou obranou je prevencia. Odporúča sa výsadba odrôd viniča, ktoré sú odolné voči hubovým chorobám. Dôležité je tiež pravidelné vylamovanie prebytočných listov, najmä v husto rastúcich častiach, aby sa zabezpečila vzdušnosť porastu.

Chemická ochrana:

• Prvé ošetrenie je vhodné uskutočniť pri pučaní a aplikovať prípravky na báze síry (napr. Kumulus WG).
• Ďalšie sa odporúča vykonať tesne pred kvitnutím a bezprostredne po odkvitnutí. Odporúčajú sa preventívne postreky prípravkami Discus a Quadris v bloku trikrát za sebou: tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a 10 až 14 dní po odkvitnutí.
• V závislosti od počasia je potrebné vykonať ošetrenie aj v neskorších fázach vývoja až do obdobia mäknutia bobúľ.
• Po napadnutí možno použiť aj ďalšie prípravky ako Discus, Dynali, Cabrio top a iné.

Peronospóra viniča (Plasmopara viticola)

Peronospóra viniča patrí medzi najnebezpečnejšie patogény vo všetkých oblastiach pestovania viniča. Napáda všetky časti kra, ako sú listy, kvety, hrozno a letorasty. Šíri sa na jar za daždivého počasia.

Ako spoznať peronospóru viniča?

K prvým infekciám môže dôjsť už pred kvitnutím alebo počas kvitnutia viniča. Kritickou fázou je obdobie od začiatku kvitnutia až do nasadzovania bobúľ. Na listoch viniča sa peronospóra prejavuje typickými okrúhlymi žltkastými olejovými škvrnami rôznej veľkosti. V miestach týchto škvŕn na rube možno pozorovať hustý biely nálet pôvodcu ochorenia. Postihnuté časti listov neskôr zhnednú, nekrotizujú a odumierajú. Rozvoj ochorenia podporuje kombinácia tepla a vlhka. Vlákna huby môžu pokryť celé súkvetia.

Prevencia a ochrana:

Chemická ochrana:

• Preventívne postreky vykonajte tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a 10 až 14 dní po odkvitnutí. Odporúčajú sa preventívne postreky prípravkami Discus a Quadris v bloku trikrát za sebou.
• Ďalšie ošetrenia sú potrebné len za daždivého počasia alebo po výdatných zrážkach.
• Ak je rastlina napadnutá, aplikujú sa prípravky napríklad Kuprikol, Vincare, Champion 50 WG, Polyram WG a iné.
• Na boj proti peronospóre sa v prvej etape často používajú prípravky na báze účinných látok tolylfluanid, ako aj kombinované prípravky s medi a systémovými zložkami (napr. Ridomil Combi 43,5 WP, Forum FP).

Pleseň sivá (Botrytis cinerea)

Pleseň sivá, známa aj ako sivá hniloba alebo sivá plesnivá hniloba (botrytída), je po peronospóre a múčnatke treťou najvážnejšou hubovou chorobou viniča. Vyskytuje sa v období dozrievania strapcov, najmä koncom leta a začiatkom jesene.

Ako spoznať pleseň sivú?

Pleseň sivá napáda najmä bobule a strapce, menší význam má napadnutie jednoročných i starších častí krov. Na hrozne sa vytvára sivá vrstva plesne, ktorá neskôr pokrýva celé bobule. Bobule sa scvrkávajú a zahnívajú, majú nepríjemný plesňový zápach. Čím vlhšie je počasie, tým vyššie je riziko napadnutia. Šírenie botrytídy podporuje daždivé počasie po odkvitnutí viniča a teploty od 18 do 21 °C, ale aj každé mechanické poškodenie bobúľ (ľadovec, hmyz, fyziologické praskanie).

Na ochorenie sú jednotlivé odrody viniča rôzne citlivé. Napadnutá časť kvetenstva zasychá.

Prevencia a ochrana:

Dbajte na dostatočne veľkú vzájomnú vzdialenosť rastlín viniča a riadnu vzdušnosť porastu, aby sa obmedzila vlhkosť. Ohrozené je najmä veľmi husté hrozno. Aj prostriedky na posilnenie rastlín sú dobrou prevenciou, vďaka nim zostáva vinič robustný a zdravý. Dôležité je tiež odlistenie zóny strapcov.

Chemická ochrana:

• Proti botrytíde bojujte buď nepriamo zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok, alebo preventívnymi postrekmi rastlín pred uzatváraním strapcov a na začiatku mäknutia bobúľ. Neskoré odrody sa za daždivého počasia ošetrujú aj neskôr.
• Použiteľné chemické prípravky sú Cantus, Teldor 500 SC, Prolectus a iné. Pri aplikácii chemických postrekov priamo na bobule je dôležité dodržiavať ochrannú lehotu.
• Účinnými látkami proti plesniam sú strobiluríny a ďalšie systémové botryticídy (napr. Switch 62,5 WG, Rovral 50 WP, Sumilex 50 WP).
• Biopreparáty na báze Trichoderma harsianum môžu byť použité pri slabšom ohrození, alebo v kombinácii s chemickým botryticídom pri silnejšom ohrození.
• Ošetrenie sa spravidla uskutočňuje preventívne, v dvoch etapách: v prvej etape je to tolylfluanid a v druhej etape špeciálne botryticídy.

Červená spála viniča (Pseudopezicula tracheiphila)

Červená spála viniča je zriedkavejšia hubová choroba spôsobená hubou Pseudopezicula tracheiphila. Vyskytuje sa najmä na jar pri vysokej vzdušnej vlhkosti a iba lokálne. Optimálna teplota na šírenie je 15 až 20 °C.

Ako spoznať červenú spálu?

Napadá zvyčajne listy v dolnej polovici kra viniča hroznorodého, no pri neskorších infekciách možno pozorovať tvorbu škvŕn aj na horných listoch. Na listoch bielych odrôd sa prejavujú žltozelenými až žltými škvrnami, pri modrých odrodách červenými škvrnami, ktoré sú ohraničené žilnatinou. Nákaza sa začína na jar po teplých dažďoch na listoch. Červenou spálou častejšie trpia modré odrody a vinohrady v suchších oblastiach, na pieskoch a sutiach. Výnimočne napáda kvety.

Prevencia a ochrana:

Keďže huba prezimuje na opadaných listoch, odporúča sa ich pohrabať a spáliť. Postreky sa aplikujú iba pri silnom výskyte. Kde sa vyskytuje opakovane, používa sa aj preventívny postrek, prvýkrát pri dĺžke letorastov 15 - 20 cm (4. - 5. list), druhýkrát o dva týždne.

Chemická ochrana: Najúčinnejší je postrek meďnatými prípravkami, ktorý účinkuje zároveň aj proti peronospóre. Možno použiť prípravky ako Kuprikol.

Škodcovia viniča

Okrem hubových ochorení môžu úrodu viniča výrazne ohroziť aj rôzni škodcovia. Ich prítomnosť môže viesť k poškodeniu listov, výhonkov, kvetov aj bobúľ, čo sa prejaví znížením kvality a kvantity úrody.

Obaľovače viniča

Medzi najvýznamnejších škodcov patria obaľovač mramorovaný, obaľovač pásový a obaľovač viničový. Poškodzujú kvetenstvo, strapinu a neskôr bobule viniča.

Obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana)

Spôsobuje väčšie škody v teplejších a suchších oblastiach počas suchších rokov. Húsenice poškodzujú kvety, stopky kvetov alebo plodov. Spôsobujú zníženie produkcie hrozna, a to tým, že poškodzujú zelené, ale aj dozrievajúce bobule.

• Prvá generácia: Vyznačuje sa ničením častí alebo celých súkvetí rastlín. V čase kvitnutia sú strapce opradené jemnou pavučinkou a vo vnútri strapcov sa nachádza zelená, cca 10 mm veľká larva. Takto opradené časti strapcov pomerne rýchlo usychajú.
• Druhá generácia: Všeobecne sa považuje za nebezpečnejšiu, pretože prispieva k rozvoju hubových ochorení, a to najmä plesne sivej (hniloby).
• Tretia generácia: Pripisuje sa jej najnižšia škodlivosť.

Húsenice, ktoré sú veľmi pohyblivé, sú charakteristické žltozeleným sfarbením, pričom hlava a štítok majú medovohnedú farbu. Motýle sú dobrými letcami s rozpätím krídel 10 až 12 mm. Predné krídla škodcu sú žlto-hnedo-sivo mramorované a zadné krídla majú sivasté odtiene. Vajíčka sú ploché, žltozelené a bez červených škvŕn. Niekedy bývajú susedné bobule k sebe pripútané opradenou pavučinkou.

Obaľovač pásový (Eupoecilia ambiguella)

V porovnaní s obaľovačom mramorovaným má o niečo dlhší vývoj a iba dve generácie. Je rozšírený v chladnejších vinohradníckych oblastiach Slovenskej republiky. Vhodným prostredím sú chladnejšie, tienené a vlhkejšie miesta.

Húsenice, najčastejšie s hnedočerveným sfarbením, tmavou hlavou a štítkom, vyžierajú bobule a v dospelosti sa spúšťajú ku kmienkom, kde sa zakuklia a prezimujú. Počas leta sú vyžierané nezrelé bobule, ktoré následne usychajú alebo sú napadnuté plesňami (hnilobou). Pri premnožení škodcu dochádza k výrazným stratám na úrode bobúľ.

Obaľovač viničový (Sparganothis pilleriana)

Je menej známy a rozšírený obaľovač na viniči hroznorodom. Škodlivé je iba larválne štádium tohto obaľovača, ktoré má iba jednu generáciu za rok. Keďže húsenice sú mimoriadne žravé, pri hromadnom výskyte môžu nastať veľké škody.

Skoro na jar môžeme pozorovať vyžraté púčiky, v ktorých sa nachádzajú červenohnedé húsenice. Neskôr na listových čepeliach vyžierajú húsenice dierky alebo väčšie otvory; dochádza k zdeformovaniu listov, ich zlému vývinu a usychaniu. Vo výhonkoch a listoch, ktoré sú spradené pavučinou do hniezd, žijú húsenice.

Motýle majú predný pár krídiel žltozeleného až okrovožltého sfarbenia, s priečnymi pásikmi, ktoré môžu byť nejasné alebo môžu úplne chýbať. Pre zadný pár krídel je typická hnedosivá farba.

Prevencia a ochrana proti obaľovačom:

V miestach pravidelného výskytu obaľovačov treba kry proti nim chemicky ošetrovať. Oba druhy prezimujú v štádiu kukiel, z ktorých sa od konca apríla liahnu motýle a počas mája prebieha hromadné rojenie. Po oplodnení začnú samičky klásť vajíčka. Vyliahnuté húsenice poškodzujú súkvetia viniča a spriadajú ho vláknami. Tu sa aj kuklia a v júli sa liahnu motýle druhej generácie oboch druhov. Húsenice tejto generácie poškodzujú vyvíjajúce sa bobule, ktoré často podliehajú hnilobe.

Chemická ochrana: Postrek proti prvej generácii všetkých druhov obaľovačov býva aktuálny v najteplejších oblastiach Slovenska v poslednej dekáde mája, proti druhej v polovici júla. Prípravky sa aplikujú podľa signalizácie. Na trhu je v ponuke veľké množstvo prípravkov na ochranu viniča v malospotrebiteľských baleniach, ktoré sa delia na kontaktné a systémové.

Akarinóza /kučeravosť/ listov viniča

Je vyvolaná drobným roztočom z čeľade vlnovníkovitých - Hálkovcom viničovým (Calepitrimerus vitis). O prítomnosti škodcu svedčia drobné vpichy - miesta cicania škodcu, ktoré ľahko zistíme, ak listy pozorujeme v protisvetle.

Erinóza /plstnatosť/ listov viniča

Vyvoláva ju pavúkovec vlnovník viničový (Eriophyes vitis). Prejavuje sa plstnatými vankúšikmi na listoch a hrboľatosťou listov. Títo drobní škodcovia sajú na spodnej strane listu šťavu, na čo rastlina reaguje tvorbou plsti. Ak ide o poškodenie s malým rozsahom (len zopár miest s plstnatosťou na liste), nepredstavuje pre vinič „život ohrozujúci“ stav. V prípade silného napadnutia sa zastavuje rast krov a hrozí zníženie úrody a jej kvality.

Nosánik viničový (Byctiscus betulae)

Nazývajú ho vinohradníci „vincúr“. Je to veľmi pekný chrobák rôzneho sfarbenia (zelenej, modrej, prípadne červenej alebo žltej farby s kovovým leskom). Pri vyrušení znehybnie a po dotyku padá na zem. Nosánik môže výnimočne škodiť skoro na jar pri pučaní viniča, keď vyžiera púčiky. Takéto poškodenie však spôsobujú aj mory, ktoré žerú iba v noci.

Fyloxéra (Daktulosphaira vitifoliae)

Klasickým škodcom viniča je fyloxéra. Pôvodne prišla do Francúzska spolu s divými viničmi zo Severnej Ameriky. Odtiaľ sa od polovice 19. storočia rozšírila aj do ostatných vinohradníckych oblastí sveta, vrátane Slovenska. Poznámka: Napadnutie fyloxérou sa musí hlásiť, pretože škodca môže zničiť celé vinice.

Ako spoznať fyloxéru?

Fyloxéra spôsobuje červené hálky na spodnej strane listov. V nich sa nachádzajú vajíčka a larvy vší. Fyloxéru indikujú aj svetlé uzliny v koreňovej oblasti. Okrem toho sa červené hálky nachádzajú na spodnej strane listov napadnutého viniča. Následky napadnutia fyloxérou sú závažné: rastlina bude rásť len slabo až napokon odumrie, ak sa neošetrí.

Prevencia a ochrana:

K dispozícii sú štepené viniče, ktoré sú vďaka vrúbľovaniu odolné voči fyloxére. Sú zabezpečené pred napadnutím škodcom. Ak na svojom viniči uvidíte symptómy napadnutia fyloxérou, mali by ste okamžite informovať príslušný úrad ochrany rastlín.

Ďalšie príčiny neúrody a vysychania hrozna

Problémy s úrodou hrozna nemusia vždy súvisieť len s chorobami a škodcami. Existuje mnoho ďalších dôvodov, od nesprávnej starostlivosti až po nevhodné prostredie, ktoré môžu viesť k tomu, že vinič neprináša ovocie alebo bobule vädnú a usychajú.

Nedostatočné kvitnutie a opelenie

Hrozno je teplomilná plodina a ich kvitnutie bude závisieť od toho, kde sú vysadené. Kým vinič nedosiahne dostatok slnka, nebudú na ňom žiadne bobule. Mnoho hrozna dozrie na dobre udržiavanom kríku. Začiatočníci a skúsení obyvatelia leta čelia problému, keď jeden alebo viac kríkov nemusí priniesť úrodu, ale zároveň dôkladne kvitnú. A v niektorých prípadoch hrozno nielen dozrieva, ale tiež nekvitne.

Neplodnosť po odkvitnutí hrozna je spojená s typom opelenia:

• Ženský typ kvetenstva: Opelenie je možné iba z inej odrody muštového hrozna. Vínna réva sa kontroluje prenosom peľu z iného kvetu a plodov. Zvláštnosťou odrôd je to, že nikdy nedávajú bohatú úrodu, ale pôsobia ako podnož pre ostatných. Takýto ker si vyžaduje umelý prenos peľu naň alebo výsadbu hrozna opeľovača vedľa neho.
• Samčie a samičie viniče: Vysádzajú sa vedľa seba. Nedostatok plodiny spočíva v čase kvitnutia - nemusí sa časovo zhodovať.

Počasie je dôležité pre opelenie. Vysoká vlhkosť a množstvo dažďov bráni usádzaniu bobúľ a v takom roku, bez dodatočného umelého opelenia, je úroda zlá. Umelé opelenie môže zvýšiť výnos o 40%. Peľ z kvitnúceho puzdra sa prenesie na iný alebo sa rozdeľuje štetcom. Postup sa opakuje 2-3 krát na začiatku, v strede a na konci kvitnutia. Najlepší čas je oblačno ráno alebo poludnie.

Nesprávna starostlivosť

Starostlivosť o rastliny je zárukou úrody. Začiatočníci niekedy robia chyby, ktoré zabraňujú kvitnutiu a dozrievaniu hrozna vo veľkých množstvách.

Prebytok organických látok a hnojenia

Nadbytok dusíkatých hnojív a organických látok priamo v podzemku hrozna vyvoláva hojný rast kríkov. Vinič vyhodí nové výhonky, púčiky listov sa otvoria. Hrozno poteší hustou zelenou korunou, ale nekvitne ani nenesie ovocie. Obyvatelia leta hovoria o takomto kravskom "výkrme". Nadmerné hnojenie stimuluje rast rastlín až do mrazu. Mladé nezrelé výhonky potom zomierajú dokonca aj za mierne chladného počasia. Rastlina stráca imunitu voči určitým chorobám.

Odborníci odporúčajú schému kŕmenia:

• Jeseň je čas pre organické hnojivá a jar pre dusíkaté hnojivá, pričom sa užije prvých 50% odporúčanej dávky.
• Komplexné prípravky sa aplikujú pred kvitnutím a po vaječníku.
• Dusičnan amónny sa pridáva počas dozrievania bobúľ.
• Draslík sa zavádza na jeseň na úrodu. Zvyšuje odolnosť proti mrazu, pomáha pripraviť krík na zimu.

Hnojivá sa nanášajú pod kríkom, na korene, do hĺbky 0,5 metra, na to použite rúrky vykopané do zeme.

Nesprávne orezanie

Ovocné výhonky na jar rastú z „očí“ na jednoročných vetvách. Na jeseň je obvyklé pestovať mladý rast. Negramotní záhradníci môžu odrezať všetky rodiace výhonky alebo ich nechať príliš krátke. V závislosti od odrody kvitnú 4-8 alebo 8-12 očí. Kratšie prerezávanie otvára ďalšie púčiky, ktoré produkujú iba lístie. Pred začatím prerezávania sa musíte oboznámiť s charakteristikami kvetov jednotlivých odrôd.

Pre správne vytvorenie puzdra na jeseň alebo skoro na jar, predtým ako sa šťava začne pohybovať, sa orežú jednoročné výhonky. V závislosti od odrody sa z kmeňa počíta 4 až 12 očí a k nim sa pridajú ďalšie 4 oči. Zvyšok je odrezaný. To eliminuje slabé hrozno.

Nedostatočné alebo nadmerné zalievanie

Polievanie je dôležité počas dozrievania a liatia bobúľ. Nedostatok vlhkosti zabráni pretečeniu strapcov a prebytok povedie k popraskaniu pokožky. Reguluje sa v závislosti od počasia. Ak je sucho, potom ho zvýšte. Hlavná vec je zabrániť prudkému poklesu hladiny vlhkosti.

Mrazenie viniča v zime

Nedostatočné prístrešie, vážne mrazy alebo jarné mrazy poškodzujú predovšetkým jednoročné výhonky, na ktorých sa konzervujú ovocné púčiky. Stav kríky môžete posúdiť odrezaním kukurice. Ak je vo vnútri zelený primárny a náhradný púčik, vetva je nažive. Hnedá farba je znakom smrti výhonku. Krovu môžete obnoviť odrezaním všetkých postihnutých častí, čo stimuluje rast náhradných púčikov, ale úroda v tomto roku bude malá. Okrem úkrytu je dôležité nevynechať okamih otvorenia po jarnej mraze.

Nevhodné miesto výsadby

Dostatočné slnečné žiarenie a teplo pomáhajú pestovať veľké kefy. Hrozno rastúce v blízkosti budov, na severných svahoch alebo pod inými stromami nikdy neposkytne dobrú úrodu. V ideálnom prípade by pôda nemala byť príliš vlhká, zahrievaná na 28 až 32 stupňov.

Výsadba zmesi mladých a starých rastlín neumožňuje zakorenenie novej odrody, jej susedia ju utláčajú. Pri použití podnože hľadajte kompatibilné odrody hrozna.

Nesprávny výber odrody

Doba plodenia sa líši pre každú odrodu. Niektoré odrody sú náchylnejšie na choroby, iné menej. V závislosti od klimatických podmienok sa vyberá odroda hrozna. Existujú rastliny milujúce teplo, odolné voči suchu a mrazu. Bobule sú okrúhle, podlhovasté, rôznych farieb a veľkostí, so semenami alebo bez semien. Podľa druhu kvitnutia existujú samičie, samčie a bisexuálne odrody.

Pre prvú výsadbu je lepšie zvoliť hrozno, ktoré sa najčastejšie nachádza v letných chatách susedov. Skúsení záhradníci môžu experimentovať s rozmarnejšími a produktívnejšími kríkmi.

Prevencia a komplexná ochrana viniča

V boji proti chorobám a škodcom je najdôležitejšia prevencia. Dbajte na pravidelný rez viniča a na odstránenie prebytočných listov pri strapcoch. Prehustená výsadba sa po daždi ťažko presuší a je tak náchylnejšia. Vo vzdušných lokalitách, kde je zabezpečené stále prúdenie vzduchu, sa v menšej miere vyskytujú hubové ochorenia. Naopak, husté porasty sú na ne o to náchylnejšie.

Dôležité je tiež udržiavať medziradie a príkmenný pás v bezburinnom stave, čím preventívne znížite riziko výskytu chorôb. Odlistením zóny strapcov zas zabezpečíte vzdušnosť porastu, a tým aj lepšie preniknutie postrekovej látky k hroznu (napr. 1 - 2 listy z jedného výhonku). Záhradníci pravidelne čelia problému, prečo hrozno neprináša ovocie. Hrozno sa neustále vyšetruje na výskyt hmyzu, čiernych bodiek, vädnutých listov a ďalších znakov. Každá choroba má svoju vlastnú chemikáliu. Niektoré odrody sú obzvlášť náchylné na určité choroby a je potrebná preventívna liečba.

tags: #preco #ma #hrozno #prehana